Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová: Vojna je ako milostný vzťah

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na samite EÚ v Bruseli varovala, že Únia sa môže pomerne ľahko nechať vtiahnuť do širšieho konfliktu na Blízkom východe, no dostať sa z neho by bolo oveľa ťažšie, píše portál Politico.

Svoju obavu zhrnula obrazným výrokom, že vojna je ako milostný vzťah – vstupuje sa do nej ľahko, odchádza podstatne ťažšie. Podľa dostupných údajov tým narážala najmä na riziko, že EÚ bude zatlačená do dlhého konfliktu proti Iránu po boku USA a Izraela.

Zároveň však zdôraznila, že Európa musí v regióne chrániť aj vlastné strategické záujmy. Kallasová pripustila, že v tejto chvíli nie je výrazná podpora pre rozšírenie námornej misie Aspides z Červeného mora aj na ďalšie krízové oblasti.

Napätie rastie aj pre Hormuzský prieliv, kde po uzavretí trasy Teheránom uviazli tankery a prudko poskočili ceny ropy a plynu. Americký prezident Donald Trump medzitým vyzval európskych spojencov, aby sa zapojili do eskorty civilných lodí.

(pir)

Minúta  |  

Epstein ma „manipuloval a oklamal“, tvrdí nórska princezná

Zverejnenie miliónov dokumentov o Jeffreym Epsteinovi prinieslo nové detaily aj o nórskej korunnej princeznej Mette-Marit. Tá priznala, že svoje niekdajšie kontakty s finančníkom dnes vníma ako chybu, a tvrdí, že ju zmanipuloval a oklamal.

Dokumenty naznačujú, že spolu komunikovali aj roky po jeho odsúdení v roku 2008 a princezná ho navštívila aj v USA.

Hoci zdôrazňuje, že nikdy nevidela nič nezákonné a nečelí žiadnym obvineniam, rozsah ich kontaktov vyvolal nezvyčajne ostré reakcie. Vo vyhlásení zo 6. februára sa ospravedlnila kráľovi Haraldovi a kráľovnej Sonji.

Zaznela kritika zo strany vlády a objavili sa aj výzvy na úplné objasnenie situácie. Zároveň ide o citlivú reputačnú krízu pre celú monarchiu.

Podľa februárového prieskumu podpora kráľovskej rodiny klesla o desať percent, zatiaľ čo rastie počet ľudí naklonených republike.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Laššáková tvrdí, že Hlas nepodporí mediálnu novelu SNS bez zmien

Koaličný Hlas naznačil, že mediálna novela z dielne SNS zatiaľ nemá jeho podporu. Poslankyňa Ľubica Laššáková uviedla, že strana má k aktuálnemu zneniu viacero výhrad, ktoré zatiaľ nechce verejne rozoberať.

Zároveň upozornila, že hoci sa hovorilo o pozmeňujúcom návrhu od koaličných partnerov, Hlas ho dosiaľ nedostal. V tejto podobe má preto problém zákon schváliť.

Návrh je momentálne v druhom čítaní a parlament by o ňom mal definitívne rozhodovať na aprílovej schôdzi. Novela počíta s premenou Rady pre mediálne služby na Národný mediálny úrad, pričom zachované má zostať jeho regulačné postavenie.

Predsedu úradu by podľa návrhu volila Národná rada na šesť rokov, dopĺňať by ho mali podpredseda a rada.

SNS tvrdí, že cieľom zmien je spresniť zodpovednosť, posilniť rozhodovanie úradu a zvýšiť transparentnosť voči verejnosti.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Menej lietajte, robte z domu, ceny energií prudko rastú, radí IEA

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) reaguje na prudký rast cien energie, ktorý súvisí s konfliktom USA a Izraela s Iránom, a prichádza s konkrétnymi odporúčaniami pre vlády aj domácnosti.

Podľa nej by mohli ľudia pomôcť zmierniť tlak na ceny napríklad tým, že budú viac pracovať z domu, obmedzia leteckú dopravu alebo znížia rýchlosť na diaľniciach.

Cieľom týchto krokov je znížiť spotrebu ropy, a tým aj dosahy energetickej krízy na ekonomiku a infláciu, ktorá podľa dostupných údajov rastie naprieč svetom. IEA zároveň pripomína, že už pristúpila k rekordnému uvoľneniu strategických zásob ropy, aby stabilizovala trh.

Výkonný riaditeľ Fatih Birol zdôraznil, že ide o kombináciu diplomatických krokov aj praktických opatrení na strane dopytu. Tie majú pomôcť spotrebiteľom zvládnuť aktuálnu situáciu, ktorá je dôsledkom geopolitického napätia a narušených dodávok energie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

EÚ rieši drahé energie, v hre sú zníženie daní aj dotácie

Lídri Európskej únie reagujú na prudký rast cien energií, ktorý súvisí s vojnou v Iráne a narušením dodávok cez Hormuzský prieliv. Ten je kľúčový pre globálny tok ropy a plynu, pričom aktuálne útoky Iránu na infraštruktúru v regióne situáciu ešte zhoršujú.

Ceny plynu v Európe sa už zdvojnásobili a ropa Brent opäť rastie.

Brusel preto zvažuje dočasné opatrenia, ako sú zníženie daní z elektriny, lacnejšie sieťové poplatky či štátna pomoc pre firmy a domácnosti. Ursula von der Leyenová zároveň upozornila na výrazné rozdiely v zdaňovaní energií medzi krajinami.

Napriek tomu panujú medzi štátmi nezhody – niektoré varujú pred narušením trhu či prehĺbením rozdielov medzi ekonomikami. Diskusia sa vedie aj o úpravách systému emisných kvót ETS, ktorý má kľúčovú úlohu v klimatickej politike EÚ.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Leyenová aj po neúspechu sľubuje miliardy pre Ukrajinu

Európska únia podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej nájde spôsob, ako poskytnúť Ukrajine sľúbený úver vo výške 90 miliárd eur, hoci Maďarsko naďalej blokuje jeho schválenie.

Po bruselskom samite priznala, že lídrom sa nepodarilo presvedčiť premiéra Viktora Orbána, no zdôraznila, že záväzok voči Kyjevu bude naplnený „tak či onak“.

Postoj Budapešti vyvolal medzi ostatnými členskými štátmi výraznú kritiku.

Predseda Európskej rady Antonio Costa označil maďarský odpor za neprijateľný a varoval pred vydieraním zo strany jednotlivých krajín. Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza ide dokonca o bezprecedentný prejav nelojality, ktorý môže poškodiť dôveru v rámci Únie.

Lídri preto poverili Európsku komisiu hľadaním alternatívnych riešení, ako finančnú pomoc Ukrajine zabezpečiť aj bez súhlasu Maďarska.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.