Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukoil predáva aktíva, prepadol sa do straty niekoľkých miliárd

Ruský ropný gigant Lukoil vykázal podľa Moscow Times za minulý rok čistú stratu v prepočte 12,5 miliardy dolárov. Pre americké sankcie sa musel zbaviť rozsiahlych zahraničných aktív. Spoločnosť zároveň odpísala investície do svojej medzinárodnej divízie Lukoil International vo výške približne 20,2 miliardy dolárov.

Ešte v roku 2024 pritom firma vykázala čistý zisk 10,1 miliardy dolárov. Lukoil sa podieľa približne dvoma percentami na globálnej produkcii ropy, pričom približne štvrtina pochádza z jeho zahraničných operácií.

Sankcie Spojených štátov z októbra 2025, ktorých cieľom je vyvinúť tlak na Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine, prinútili spoločnosť hľadať kupcov pre aktíva v hodnote 22 miliárd dolárov. V januári oznámila predbežnú dohodu o predaji americkému investičnému fondu The Carlyle Group, pričom neskôr sa objavili aj informácie o záujme saudskej spoločnosti Midad Energy.

Lukoil vlastní rafinérie v Európe, podiely na ropných poliach v Afrike, Ázii aj Amerike a prevádzkuje stovky čerpacích staníc vrátane tých v USA. Po zavedení sankcií získal licenciu na predaj aktív, ktorá však vypršala minulý mesiac.

Tržby spoločnosti klesli o 15 percent na 45,1 miliardy dolárov, zatiaľ čo čistý dlh sa znížil o 78 percent na 2,68 miliardy dolárov.

(max)

Minúta  |  

Úrad čelí žalobe, New Jersey nechce centrum pre migrantov

Štát New Jersey v piatok zažaloval administratívu prezidenta Donalda Trumpa pre plán vybudovať federálne imigračné detenčné centrum. Žaloba nasleduje po kroku štátu Maryland, ktorý sa snaží taktiež zastaviť výstavbu obdobného zariadenia.

Guvernérka Mikie Sherrillová a generálna prokurátorka Jennifer Davenportová podali žalobu na ministerstvo vnútornej bezpečnosti a imigračnému a colnému úradu, známemu ako ICE. Cieľom je zabrániť premene prázdneho skladu na zariadenie s kapacitou 1 500 zadržaných osôb.

Podľa predstaviteľov New Jersey federálna vláda plánuje projekt realizovať bez riešenia otázok týkajúcich sa zásobovania vodou, kanalizácie a verejnej bezpečnosti. Štát zároveň upozorňuje, že neboli zohľadnené ani environmentálne aspekty a vhodnosť lokality na zadržiavanie ľudí.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti sa k žalobe bezprostredne nevyjadrilo.

Trump sa po návrate do Bieleho domu zameral na sprísnenie imigračnej politiky vrátane zvyšovania počtu zatýkaní, zadržiavania a deportácií migrantov. V druhom roku plánuje investovať viac ako 38 miliárd dolárov do detenčných centier, čím by sa kapacita zariadení zvýšila na 92 600 lôžok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kremeľ stanovil Kyjevu podmienky pre čiastočné prímerie vo vojne

Ruské vedenie naznačilo možnosť čiastočného prímeria v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podmienkou by podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorého cituje BBC, bolo, aby Ukrajina zastavila útoky na ruské ropné a plynárenské zariadenia a ukončila „vydieranie“ v energetickej oblasti.

Vyjadrenia prichádzajú v kontexte sporu o ropovod Družba medzi Kyjevom, Budapešťou a Bratislavou. Ukrajina tvrdí, že časť ropovodu poškodili ruské útoky, zatiaľ čo Maďarsko obviňuje Kyjev z obmedzovania tranzitu ropy a zablokovalo úver Európskej únie pre Ukrajinu.

Moskva sa zároveň sťažuje na útoky ukrajinských dronov na ruskú energetickú infraštruktúru vrátane plynovodov smerujúcich do Turecka. Podľa Ruska tieto útoky prispievajú k rastu cien ropy a plynu.

Peskov tiež potvrdil, že Rusko sa nezúčastní na plánovaných rokovaniach medzi USA a Ukrajinou, ktoré sa majú konať v sobotu. Označil ich za bilaterálne kontakty.

Kremeľ však podľa neho dúfa v obnovenie trojstranných rokovaní v blízkej budúcnosti a súčasnú prestávku považuje za dočasnú. Naposledy sa všetky tri strany stretli 17. a 18. februára v Ženeve. Po týchto rokovaniach sa 5. a 6. marca uskutočnila výmena väzňov v pomere 500 k 500.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj Únii verí, v apríli očakáva vyplatenie časti pôžičky

Ukrajina očakáva prvú časť z 90-miliardovej pôžičky Európskej únie už v apríli, hoci sa lídrom Únie zatiaľ nepodarilo prelomiť veto Maďarska. Prezident Volodymyr Zelenskyj po samite povedal, že je „optimistickejší“ a verí, že nájdu spôsob, ako Kyjevu aspoň časť financií uvoľniť.

Balík je pre Ukrajinu kľúčový, keďže krajina čelí pretrvávajúcemu rozpočtovému deficitu počas piateho roka vojny s Ruskom. Tento rok potrebuje podľa odhadov 45 až 52 miliárd dolárov z externého financovania.

Lídri Únie sa na pôžičke dohodli ešte v decembri, no jej vyplatenie blokuje maďarský premiér Viktor Orbán pre absenciu dodávok ruskej ropy cez Ukrajinu ropovodom Družba. Európska komisia však avizuje, že hľadá alternatívne riešenia.

Kyjev zatiaľ disponuje rezervami na najbližšie týždne. Od začiatku roka získala Ukrajina zo zahraničia 5,5 miliardy dolárov, a očakáva ďalších 1,2 miliardy z Japonska. Takmer 60 percent rozpočtových výdavkov smeruje na obranu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Spojenci v NATO sú zbabelci, sťažujú sa na ceny ropy

Prezident Donald Trump v piatok zaútočil na spojencov NATO za ich nedostatočnú podporu americko-izraelskej vojny proti Iránu a dlhoročných spojencov USA označil za „zbabelcov“. „Bez USA je NATO papierovým tigrom!“ napísal v príspevku na sociálnej sieti.

Šéf Bieleho domu opakovane vyzýva hlavných spojencov USA, ktorých o začatí vojny vopred neinformovali, aby pomohli zabezpečiť bezpečnosť lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Konflikt od začiatku americko-izraelských útokov 28. februára otriasol globálnymi trhmi, pripravil o život tisíce ľudí a vyhnal milióny ľudí z domovov.

Americký prezident sa sťažoval, že krajiny NATO sa odmietajú zapojiť do boja proti Iránu, no napriek tomu sa sťažujú na vysoké ceny ropy.

„Teraz, keď je boj vojensky vyhraný a nebezpečenstvo pre nich je veľmi malé, sťažujú sa na vysoké ceny ropy, ktoré sú nútení platiť. Ale nechcú pomôcť s otvorením Hormuzského prielivu, čo je jednoduchý vojenský manéver, ktorý je jediným dôvodom vysokých cien ropy. Je to pre nich také jednoduché a riziko je také malé,“ napísal. „Zbabelci, a my si to budeme pamätať!“

(reuters, max)

Minúta  |  

Francúzsko zadržalo tanker. Macron hovorí o ruskej tieňovej flotile

Francúzske námorníctvo zadržalo v západnom Stredozemnom mori ropný tanker Deyna, ktorý podľa prezidenta Emmanuela Macrona patrí k ruskej „tieňovej flotile“. Táto sieť lodí podľa dostupných informácií pomáha Moskve obchádzať západné sankcie a pokračovať v exporte ropy aj po invázii na Ukrajinu.

Plavidlo, plaviace sa pod vlajkou Mozambiku, vyplávalo z ruského Murmanska a bolo podozrivé z používania falošnej vlajky.

Operáciu vykonali v spolupráci s britskými spojencami. Na pokyn prokuratúry loď eskortovali na ďalšiu kontrolu.

Macron označil podobné aktivity za porušovanie medzinárodného práva a nepriamo za podporu ruského vojnového úsilia.

Rusko sa k incidentu bezprostredne nevyjadrilo, no v minulosti podobné zásahy kritizovalo ako pirátstvo.

Ide už o druhý zásah Francúzska proti podozrivému tankerovému plavidlu v uplynulých mesiacoch, pričom Paríž sa podieľal aj na ďalších operáciách v spolupráci s európskymi partnermi.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.