Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelská armáda zaútočila na ciele Hizballáhu v Bejrúte

Izrael v sobotu útočil na Irán aj na libanonský Bejrút, čím ďalej rozšíril vojenské operácie v regióne. Konflikt, ktorý trvá už takmer štyri týždne, si vyžiadal viac než dvetisíc obetí a zvyšuje obavy z jeho ďalšieho rozšírenia.

Izraelská armáda zasiahla ciele v Teheráne aj pozície Hizballáhu v Bejrúte. Konflikt zasahuje aj širší región vrátane štátov Perzského zálivu. V Libanone si útoky vyžiadali vyše tisíc obetí a viac ako milión ľudí muselo opustiť svoje domovy.

Situáciu komplikuje aj uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu. Ceny ropy od začiatku vojny vzrástli o 50 percent, čo vyvoláva obavy z globálneho ekonomického šoku. Prezident Donald Trump kritizoval spojencov z NATO za neochotu pomôcť s jeho otvorením.

Washington sa zároveň snaží zmierniť rast cien uvoľnením sankcií na iránsku ropu. Do regiónu smeruje aj 2 500 amerických mariňákov, hoci zatiaľ nie je jasné, či pozemné sily aj nasadia.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Guterres podporil Trumpovu Radu mieru pri obnove Pásma Gazy

Generálny tajomník OSN António Guterres privítal zámer Trumpovej Rady mieru financovať a zabezpečiť základné prvky plánu obnovy Pásma Gazy, ktorý má pomôcť s rekonštrukciou palestínskych domov a infraštruktúry.

V rozhovore pre Politico uviedol, že tento cieľ je v súlade s plánom schváleným Bezpečnostnou radou OSN a že Organizácia Spojených národov s príslušnými štruktúrami aktívne spolupracuje.

Zároveň však naznačil, že úlohu tejto rady by mali obmedziť na obnovu Gazy. Podľa neho nejde o účinný nástroj na riešenie širších a naliehavých problémov v regióne. Zdôraznil, že každá mierová iniciatíva musí stáť na medzinárodnom práve a hodnotách Charty OSN.

Guterres sa vyjadril aj k situácii v Perzskom zálive. Vyzval na ukončenie iránskeho uzavretia Hormuzského prielivu a pripustil, že OSN by mohla zohrávať úlohu pri ochrane tejto strategickej námornej trasy aj pri širšom úsilí o zníženie napätia.

Dodal tiež, že od začiatku vojny osobne s Donaldom Trumpom nehovoril, hoci bol v kontakte s ďalšími predstaviteľmi jeho administratívy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kuba zamietla dovoz nafty pre generátory americkej ambasády

Kubánska vláda odmietla žiadosť americkej ambasády v Havane o dovoz nafty pre jej generátory v čase, keď Spojené štáty pokračujú v palivovej blokáde ostrova. Podľa agentúry AP môže spor viesť k zníženiu počtu diplomatov na americkom veľvyslanectve, čo by pravdepodobne vyvolalo recipročné kroky voči kubánskej misii v USA.

Kuba čelí vážnemu nedostatku palív po prerušení dodávok z Venezuely a hrozbách Washingtonu voči krajinám, ktoré by ostrovu ropu dodávali. Hoci sa snaží situáciu riešiť domácou ťažbou, plynom a obnoviteľnými zdrojmi, dopyt zatiaľ nedokáže pokryť.

Napätie prichádza v čase, keď administratíva Donalda Trumpa zvyšuje tlak na politické zmeny v krajine vedenej prezidentom Miguelom Díazom-Canelom. Ten nedávno potvrdil rokovania medzi Havanou a Washingtonom.

Spojené štáty majú zatiaľ zásoby nafty pre ambasádu približne na mesiac, takže prípadné obmedzenia personálu nie sú bezprostredné. Medzitým na Kubu smeruje humanitárna pomoc vrátane potravín či solárnych panelov a očakáva sa aj dodávka ruskej ropy, ktorá by mala zmierniť energetickú krízu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA dočasne uvoľnili sankcie na iránsku ropu

Administratíva Donalda Trumpa v piatok na 30 dní dočasne uvoľnila sankcie na nákup iránskej ropy prepravovanej na mori. Cieľom je zmierniť rast cien ropy, ktoré prudko stúpli v dôsledku vojenského konfliktu USA a Izraela s Iránom. Podľa ministra financií Scotta Bessenta môže krok priniesť na trh približne 140 miliónov barelov a uvoľniť tlak na dodávky energie.

Ide už o tretie podobné uvoľnenie sankcií za krátke obdobie. Washington reaguje na obavy z negatívneho dopadu vysokých cien energií na ekonomiku a voličov pred novembrovými voľbami. Hoci USA dlhodobo iránsku ropu neimportujú, opatrenie môže pomôcť ázijským trhom, predovšetkým Číne ako jej hlavnému odberateľovi.

Ceny ropy vzrástli asi o 50 percent od začiatku útokov koncom februára. Situáciu zhoršilo narušenie infraštruktúry a faktické uzavretie Hormuzského prielivu, kľúčovej trasy pre pätinu svetových dodávok ropy a plynu.

Analytici upozorňujú, že bez obnovenia plavby v prielive budú účinky obmedzené a USA môžu vyčerpávať svoje ekonomické nástroje. Administratíva však tvrdí, že Irán bude mať obmedzený prístup k príjmom a tlak na režim zostáva.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štúdia načrtáva vplyv uzavretia Hormuzského prielivu

Dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu by malo významné dôsledky pre globálne dodávateľské reťazce a trhy s energiou. Taký je záver novej štúdie, ktorú cituje chemie.de, popredný priemyselný portál pre chemický sektor.

Výskum uskutočnili Inštitút pre analýzu dodávateľských reťazcov v Rakúsku (ASCII), vedecké centrum pre komplexnosť (CSH) a Technická univerzita v Delfte.

Štúdia po prvýkrát systematicky skúma, ako veľmi sú krajiny a priemyselné odvetvia na celom svete závislé od vývozu z piatich štátov Perzského zálivu, ktorých námorný obchod prechádza výlučne cez Hormuzský prieliv - Iránu, Spojených arabských emirátov, Kataru, Kuvajtu a Bahrajnu. Zo zistení vyplýva, že ázijské ekonomiky by boli narušením prieplavu zasiahnuté oveľa viac ako európske ekonomiky.

Tieto krajiny spolu vyvážajú tovar v hodnote približne 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom najväčší podiel na ovplyvnených obchodných tokoch majú energetické produkty, ako je ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinovaná ropa, a to približne 800 miliárd dolárov.

Zdá sa, že najzraniteľnejšie by boli ázijské ekonomiky – najmä Čína, India či Japonsko, ktoré sú na dovoze z regiónu výrazne závislé.

Krátkodobé prerušenie dopravy by podľa analýzy spôsobilo skôr rast cien než výpadky dodávok. Ak by však blokáda trvala viac než štyri týždne, mohlo by dôjsť k výrazným oneskoreniam a narušeniu výroby. Európa je síce menej závislá, no niektoré krajiny – najmä Taliansko, Belgicko či Spojené kráľovstvo – čelia vyššiemu riziku.

Dlhodobé obmedzenia by zároveň mohli zvýšiť výrobné náklady a oslabiť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví.

Minúta  |  

USA žalujú Harvard pre údajné zlyhanie ochrany Židov a Izraelčanov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podala žalobu na Harvardovu univerzitu pre údajné zlyhanie pri ochrane židovských a izraelských študentov. Ministerstvo spravodlivosti v podaní na federálnom súde v Bostone namieta, že škola nereagovala na nepriateľské prostredie.

Podľa žaloby Harvard zámerne odmietal presadzovať vlastné pravidlá v prípadoch, keď boli obeťami Židia alebo Izraelčania. Tým mal podľa vlády vyslať signál, že títo študenti nemajú rovnaký prístup k vzdelávacím príležitostiam.

Vláda sa zároveň snaží získať späť miliardy dolárov z verejných zdrojov. Harvard sa k žalobe bezprostredne nevyjadril.

Krok prichádza krátko po tom, čo Trumpov úrad požadoval od univerzity miliardu dolárov na urovnanie vyšetrovaní týkajúcich sa jej politík. Predtým hovorili o nižšej sume - 200 miliónov dolárov.

Žaloba nadväzuje aj na februárový spor, v ktorom vláda obvinila Harvard z nespolupráce pri federálnom vyšetrovaní. Úrady vtedy žiadali jej dokumenty s cieľom preveriť, či inštitúcia nezákonne zohľadňovala rasu v prijímacom procese.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.