Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tenerife sa pripravuje na búrku Theresu, v horách už napadol sneh

Na Tenerife aktivovali núdzové plány pre príchod búrky Theresy, ktorá prináša silný vietor, intenzívne zrážky aj sneh na Kanárske ostrovy. Úrady zrušili vonkajšie podujatia, uzavreli niektoré cesty a došlo aj k rušeniu letov. Varovania pred nepriaznivým počasím majú platiť počas celého víkendu.

Najhoršia situácia je v horských oblastiach okolo sopky Teide, kde už napadol sneh. Meteorológovia zároveň upozorňujú na riziko záplav, zosuvov pôdy a problémov v doprave v dôsledku silného dažďa a vetra, ktorý môže dosahovať nárazy až 100 km/h.

Ostrovná rada Tenerife vyzvala obyvateľov aj turistov, aby obmedzili pohyb a vyhli sa zbytočnému cestovaniu. Uzavreli aj prístupové cesty do národného parku Teide a zriadili núdzové prístrešky.

Výstrahy platia aj pre susedné ostrovy, kde hrozia vysoké vlny a nebezpečné podmienky na pobreží. Hoci sa počasie má od nedele postupne zlepšovať, prehánky budú pokračovať aj v nasledujúcich dňoch.

(bbc, lud)

Minúta  |  

Izraelská armáda zaútočila na ciele Hizballáhu v Bejrúte

Izrael v sobotu útočil na Irán aj na libanonský Bejrút, čím ďalej rozšíril vojenské operácie v regióne. Konflikt, ktorý trvá už takmer štyri týždne, si vyžiadal viac než dvetisíc obetí a zvyšuje obavy z jeho ďalšieho rozšírenia.

Izraelská armáda zasiahla ciele v Teheráne aj pozície Hizballáhu v Bejrúte. Konflikt zasahuje aj širší región vrátane štátov Perzského zálivu. V Libanone si útoky vyžiadali vyše tisíc obetí a viac ako milión ľudí muselo opustiť svoje domovy.

Situáciu komplikuje aj uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu. Ceny ropy od začiatku vojny vzrástli o 50 percent, čo vyvoláva obavy z globálneho ekonomického šoku. Prezident Donald Trump kritizoval spojencov z NATO za neochotu pomôcť s jeho otvorením.

Washington sa zároveň snaží zmierniť rast cien uvoľnením sankcií na iránsku ropu. Do regiónu smeruje aj 2 500 amerických mariňákov, hoci zatiaľ nie je jasné, či pozemné sily aj nasadia.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Guterres podporil Trumpovu Radu mieru pri obnove Pásma Gazy

Generálny tajomník OSN António Guterres privítal zámer Trumpovej Rady mieru financovať a zabezpečiť základné prvky plánu obnovy Pásma Gazy, ktorý má pomôcť s rekonštrukciou palestínskych domov a infraštruktúry.

V rozhovore pre Politico uviedol, že tento cieľ je v súlade s plánom schváleným Bezpečnostnou radou OSN a že Organizácia Spojených národov s príslušnými štruktúrami aktívne spolupracuje.

Zároveň však naznačil, že úlohu tejto rady by mali obmedziť na obnovu Gazy. Podľa neho nejde o účinný nástroj na riešenie širších a naliehavých problémov v regióne. Zdôraznil, že každá mierová iniciatíva musí stáť na medzinárodnom práve a hodnotách Charty OSN.

Guterres sa vyjadril aj k situácii v Perzskom zálive. Vyzval na ukončenie iránskeho uzavretia Hormuzského prielivu a pripustil, že OSN by mohla zohrávať úlohu pri ochrane tejto strategickej námornej trasy aj pri širšom úsilí o zníženie napätia.

Dodal tiež, že od začiatku vojny osobne s Donaldom Trumpom nehovoril, hoci bol v kontakte s ďalšími predstaviteľmi jeho administratívy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kuba zamietla dovoz nafty pre generátory americkej ambasády

Kubánska vláda odmietla žiadosť americkej ambasády v Havane o dovoz nafty pre jej generátory v čase, keď Spojené štáty pokračujú v palivovej blokáde ostrova. Podľa agentúry AP môže spor viesť k zníženiu počtu diplomatov na americkom veľvyslanectve, čo by pravdepodobne vyvolalo recipročné kroky voči kubánskej misii v USA.

Kuba čelí vážnemu nedostatku palív po prerušení dodávok z Venezuely a hrozbách Washingtonu voči krajinám, ktoré by ostrovu ropu dodávali. Hoci sa snaží situáciu riešiť domácou ťažbou, plynom a obnoviteľnými zdrojmi, dopyt zatiaľ nedokáže pokryť.

Napätie prichádza v čase, keď administratíva Donalda Trumpa zvyšuje tlak na politické zmeny v krajine vedenej prezidentom Miguelom Díazom-Canelom. Ten nedávno potvrdil rokovania medzi Havanou a Washingtonom.

Spojené štáty majú zatiaľ zásoby nafty pre ambasádu približne na mesiac, takže prípadné obmedzenia personálu nie sú bezprostredné. Medzitým na Kubu smeruje humanitárna pomoc vrátane potravín či solárnych panelov a očakáva sa aj dodávka ruskej ropy, ktorá by mala zmierniť energetickú krízu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA dočasne uvoľnili sankcie na iránsku ropu

Administratíva Donalda Trumpa v piatok na 30 dní dočasne uvoľnila sankcie na nákup iránskej ropy prepravovanej na mori. Cieľom je zmierniť rast cien ropy, ktoré prudko stúpli v dôsledku vojenského konfliktu USA a Izraela s Iránom. Podľa ministra financií Scotta Bessenta môže krok priniesť na trh približne 140 miliónov barelov a uvoľniť tlak na dodávky energie.

Ide už o tretie podobné uvoľnenie sankcií za krátke obdobie. Washington reaguje na obavy z negatívneho dopadu vysokých cien energií na ekonomiku a voličov pred novembrovými voľbami. Hoci USA dlhodobo iránsku ropu neimportujú, opatrenie môže pomôcť ázijským trhom, predovšetkým Číne ako jej hlavnému odberateľovi.

Ceny ropy vzrástli asi o 50 percent od začiatku útokov koncom februára. Situáciu zhoršilo narušenie infraštruktúry a faktické uzavretie Hormuzského prielivu, kľúčovej trasy pre pätinu svetových dodávok ropy a plynu.

Analytici upozorňujú, že bez obnovenia plavby v prielive budú účinky obmedzené a USA môžu vyčerpávať svoje ekonomické nástroje. Administratíva však tvrdí, že Irán bude mať obmedzený prístup k príjmom a tlak na režim zostáva.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štúdia načrtáva vplyv uzavretia Hormuzského prielivu

Dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu by malo významné dôsledky pre globálne dodávateľské reťazce a trhy s energiou. Taký je záver novej štúdie, ktorú cituje chemie.de, popredný priemyselný portál pre chemický sektor.

Výskum uskutočnili Inštitút pre analýzu dodávateľských reťazcov v Rakúsku (ASCII), vedecké centrum pre komplexnosť (CSH) a Technická univerzita v Delfte.

Štúdia po prvýkrát systematicky skúma, ako veľmi sú krajiny a priemyselné odvetvia na celom svete závislé od vývozu z piatich štátov Perzského zálivu, ktorých námorný obchod prechádza výlučne cez Hormuzský prieliv - Iránu, Spojených arabských emirátov, Kataru, Kuvajtu a Bahrajnu. Zo zistení vyplýva, že ázijské ekonomiky by boli narušením prieplavu zasiahnuté oveľa viac ako európske ekonomiky.

Tieto krajiny spolu vyvážajú tovar v hodnote približne 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom najväčší podiel na ovplyvnených obchodných tokoch majú energetické produkty, ako je ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinovaná ropa, a to približne 800 miliárd dolárov.

Zdá sa, že najzraniteľnejšie by boli ázijské ekonomiky – najmä Čína, India či Japonsko, ktoré sú na dovoze z regiónu výrazne závislé.

Krátkodobé prerušenie dopravy by podľa analýzy spôsobilo skôr rast cien než výpadky dodávok. Ak by však blokáda trvala viac než štyri týždne, mohlo by dôjsť k výrazným oneskoreniam a narušeniu výroby. Európa je síce menej závislá, no niektoré krajiny – najmä Taliansko, Belgicko či Spojené kráľovstvo – čelia vyššiemu riziku.

Dlhodobé obmedzenia by zároveň mohli zvýšiť výrobné náklady a oslabiť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.