Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šuvada: Slovensko môže postoj k pravidlám WHO ešte zmeniť

Postoj Slovenska k medzinárodným zdravotníckym predpisom (IHR) z roku 2024 sa môže v budúcnosti ešte zmeniť. Podľa bývalého zástupcu Slovenskej republiky v riadiacej rade Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Jozefa Šuvadu totiž pravidlá umožňujú, aby štát svoje odmietnutie neskôr stiahol a k dohode sa pripojil.

Šuvada upozornil, že takýto krok by bol právne možný, no politicky citlivý, keďže môže ovplyvniť dôveryhodnosť krajiny voči partnerom. Pojem „dočasné odmietnutie“ podľa neho nie je právny, ale skôr politický výraz, ktorý naznačuje snahu získať čas na širšiu odbornú a politickú diskusiu.

Zároveň zdôraznil, že Slovensko môže už teraz analyzovať pripravenosť zdravotníckeho a krízového systému a postupne zavádzať niektoré odporúčania IHR do praxe. V prípade zhody by sa mohli premietnuť aj do legislatívy.

Vláda minulý týždeň schválila odmietnutie revízie IHR z roku 2024 pre právne a ústavné pochybnosti. Slovensko tak naďalej zostáva viazané staršou verziou pravidiel z roku 2005, pričom podľa ministrov medzinárodná spolupráca v oblasti zdravotných kríz pokračuje bez zmien.

(tasr, lud)

Minúta  |  

NATO stiahlo slovenských vojakov z Iraku

Severoatlantická aliancia (NATO) pre bezpečnostnú situáciu stiahla slovenských vojakov z medzinárodnej misie v Iraku. Na Slovensko ich prepravilo lietadlo Ministerstva obrany SR. Na sociálnej sieti o tom informovali Ozbrojené sily (OS) SR.

„Stiahnutie personálu z misie neznamená jej koniec. Je len reakciou na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v oblasti. Našu pozíciu v misii NMI v Iraku upravujeme v reakcii na aktuálny vývoj bezpečnostnej architektúry sveta. Situáciu priebežne vyhodnocujeme v úzkej koordinácii s našimi spojencami. Rovnako bude pokračovať intenzívny dialóg s irackou vládou a jej bezpečnostnými zložkami,“ uviedla armáda.

Misia v Iraku bude podľa nej pokračovať ako nebojová, poradenská a kapacitná. Bude naďalej pomáhať Iraku budovať stabilitu a brániť návratu teroristických aktivít.

NATO v piatok oznámilo, že „upravuje“ svoju misiu v Iraku. Predstavitelia krajiny už skôr uviedli, že sily, ktoré sa nezúčastňujú na bojových operáciách, dočasne stiahli v dôsledku vojny na Blízkom východe.

Poľsko zároveň rozhodlo o evakuácii svojho vojenského kontingentu z Iraku. Minister obrany Wladyslasw Kosiniak-Kamysz uviedol ako dôvod zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európska únia vyzvala štáty na pomalšie dopĺňanie zásob plynu

Európska únia vyzvala členské štáty, aby znížili ciele pre napĺňanie zásobníkov plynu a dopĺňali zásoby postupne. Reaguje tak na prudký rast cien energií v dôsledku vojny USA a Izraela s Iránom, informoval denník Financial Times.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen podľa listu členským krajinám odporučil znížiť cieľ naplnenia zásobníkov na 80 percent kapacity, čo je o desať percentuálnych bodov menej než doterajší cieľ. Zároveň vyzval na skoršie a postupné dopĺňanie zásob, aby sa znížil tlak na trh a poskytla istota investorom.

Ceny plynu v Európe pritom prudko vzrástli – až o 35 percent – po útokoch na energetickú infraštruktúru na Blízkom východe, ktorých následky môžu trvať roky. Brusel však tvrdí, že dodávky do EÚ zostávajú zatiaľ relatívne stabilné.

Zásobníky plynu sú kľúčové pre pokrytie zimnej spotreby a energetickú bezpečnosť regiónu. Európska komisia preto zároveň vyzvala na flexibilnejšie uplatňovanie pravidiel pri dovoze plynu, aby predišli narušeniu dodávok počas aktuálnej krízy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Muska uznali zodpovedným za zavádzanie akcionárov

Federálna porota v USA rozhodla, že Elon Musk nesie zodpovednosť za zavádzanie akcionárov Twitteru počas snahy o prevzatie spoločnosti v roku 2022. Podľa verdiktu sa pokúšal ovplyvniť cenu akcií smerom nadol, aby mohol zmeniť podmienky alebo odstúpiť od dohody v hodnote 44 miliárd dolárov.

Súd v San Franciscu posudzoval najmä Muskove vyjadrenia o počte falošných účtov na platforme. Porota uznala jeho zodpovednosť v dvoch prípadoch – keď tvrdil, že akvizícia je „dočasne pozastavená“ a keď tvrdil, že podiel botov môže byť oveľa vyšší než 20 percent.

Výšku odškodného zatiaľ nestanovili, no právnici akcionárov odhadujú škody až na 2,5 miliardy dolárov. Muskovi právnici verdikt spochybnili a avizovali odvolanie.

Podnikateľ napokon Twitter v októbri 2022 kúpil a premenoval na X. Prípad je jedným z viacerých sporov, ktoré miliardár vedie s investormi.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Tenerife sa pripravuje na búrku Theresu, v horách už napadol sneh

Na Tenerife aktivovali núdzové plány pre príchod búrky Theresy, ktorá prináša silný vietor, intenzívne zrážky aj sneh na Kanárske ostrovy. Úrady zrušili vonkajšie podujatia, uzavreli niektoré cesty a došlo aj k rušeniu letov. Varovania pred nepriaznivým počasím majú platiť počas celého víkendu.

Najhoršia situácia je v horských oblastiach okolo sopky Teide, kde už napadol sneh. Meteorológovia zároveň upozorňujú na riziko záplav, zosuvov pôdy a problémov v doprave v dôsledku silného dažďa a vetra, ktorý môže dosahovať nárazy až 100 km/h.

Ostrovná rada Tenerife vyzvala obyvateľov aj turistov, aby obmedzili pohyb a vyhli sa zbytočnému cestovaniu. Uzavreli aj prístupové cesty do národného parku Teide a zriadili núdzové prístrešky.

Výstrahy platia aj pre susedné ostrovy, kde hrozia vysoké vlny a nebezpečné podmienky na pobreží. Hoci sa počasie má od nedele postupne zlepšovať, prehánky budú pokračovať aj v nasledujúcich dňoch.

(bbc, lud)

Minúta  |  

Izraelská armáda zaútočila na ciele Hizballáhu v Bejrúte

Izrael v sobotu útočil na Irán aj na libanonský Bejrút, čím ďalej rozšíril vojenské operácie v regióne. Konflikt, ktorý trvá už takmer štyri týždne, si vyžiadal viac než dvetisíc obetí a zvyšuje obavy z jeho ďalšieho rozšírenia.

Izraelská armáda zasiahla ciele v Teheráne aj pozície Hizballáhu v Bejrúte. Konflikt zasahuje aj širší región vrátane štátov Perzského zálivu. V Libanone si útoky vyžiadali vyše tisíc obetí a viac ako milión ľudí muselo opustiť svoje domovy.

Situáciu komplikuje aj uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu. Ceny ropy od začiatku vojny vzrástli o 50 percent, čo vyvoláva obavy z globálneho ekonomického šoku. Prezident Donald Trump kritizoval spojencov z NATO za neochotu pomôcť s jeho otvorením.

Washington sa zároveň snaží zmierniť rast cien uvoľnením sankcií na iránsku ropu. Do regiónu smeruje aj 2 500 amerických mariňákov, hoci zatiaľ nie je jasné, či pozemné sily aj nasadia.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.