Preskočiť na obsah
  |  

Medzi Bratislavou a Košicami pre vysoký záujem pribudnú lety

Wizz Air od soboty posilňuje linku medzi Bratislavou a Košicami z deviatich na 13 letov týždenne. Dôvodom je podľa letiska aj dopravcu vysoký záujem cestujúcich, ktorý sa prejavil už krátko po spustení spojenia vlani v novembri.

Po novom bude možné na trase lietať spravidla dvakrát denne – ráno a v podvečer, výnimkou zostáva streda, keď je naplánovaná len jedna rotácia.

Zmena zároveň otvára priestor aj na rýchle jednodňové cesty. Z Bratislavy sa dá odletieť o 6:00 a večer sa približne o 17:30 vrátiť späť, pričom v nedeľu sú časy letov nastavené inak.

Podľa dostupných údajov má vyššia frekvencia lepšie zodpovedať potrebám cestujúcich a uľahčiť aj prestupy na ďalšie zahraničné linky z Bratislavy, napríklad do Osla, Istanbulu či Neapola.

Letisko zdôrazňuje, že spojenie citeľne skracuje cestovanie medzi západom a východom krajiny.

(tasr, pir)

  |  

SaS chce posilniť dohľad nad vládnymi splnomocnencami

SaS prichádza s návrhom, ktorý má sprísniť dohľad parlamentu nad dvoma stálymi splnomocnencami vlády. Po novom by splnomocnenec pre národnostné menšiny aj splnomocnenec pre rómske komunity museli každý rok do konca marca predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok.

Opozícia tvrdí, že Národná rada dnes nemá voči týmto funkciám prakticky žiadny kontrolný mechanizmus, a to napriek tomu, že ide o úrady disponujúce verejnými peniazmi.

Poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký pripomínajú, že podobnú povinnosť už majú napríklad verejný ochranca práv či komisári.

Správy by pritom nemali prerokúvať v pléne, ale iba vo výboroch, ktoré by na to mali 90 dní od doručenia.

(tasr, pir)

  |  

Putin uisťuje Irán o podpore, pomoc však nešpecifikoval

Ruský prezident Vladimir Putin ubezpečil Irán o podpore a označil Moskvu za „verného a spoľahlivého“ spojenca Teheránu. V posolstve k sviatku Nowruz poprial iránskemu ľudu silu zvládnuť súčasné ťažkosti.

Zároveň však podľa dostupných informácií nie je rozsah ruskej pomoci jednoznačný – niektoré iránske zdroje naznačujú, že praktická podpora je skôr obmedzená, a to aj napriek jednej z najvážnejších kríz od roku 1979.

Rusko kritizuje útoky USA a Izraela na Irán, ktoré podľa Moskvy destabilizovali Blízky východ a prispeli ku globálnej energetickej kríze. Putin zároveň odsúdil zabitie ajatolláha Alího Chameneího.

Objavili sa aj správy o údajnom návrhu kompromisu medzi Moskvou a Washingtonom týkajúceho sa výmeny spravodajských informácií, Kremeľ ich však odmieta ako nepravdivé.

Hoci Rusko s Iránom rozvíja strategické partnerstvo, chýba v ňom záväzok vzájomnej obrany.

Moskva navyše opakovane zdôrazňuje, že nechce, aby Irán získal jadrovú zbraň, keďže by to mohlo vyvolať ďalšie napätie v regióne.

(reuters, pir)

  |  

Šuvada: Slovensko môže postoj k pravidlám WHO ešte zmeniť

Postoj Slovenska k medzinárodným zdravotníckym predpisom (IHR) z roku 2024 sa môže v budúcnosti ešte zmeniť. Podľa bývalého zástupcu Slovenskej republiky v riadiacej rade Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Jozefa Šuvadu totiž pravidlá umožňujú, aby štát svoje odmietnutie neskôr stiahol a k dohode sa pripojil.

Šuvada upozornil, že takýto krok by bol právne možný, no politicky citlivý, keďže môže ovplyvniť dôveryhodnosť krajiny voči partnerom. Pojem „dočasné odmietnutie“ podľa neho nie je právny, ale skôr politický výraz, ktorý naznačuje snahu získať čas na širšiu odbornú a politickú diskusiu.

Zároveň zdôraznil, že Slovensko môže už teraz analyzovať pripravenosť zdravotníckeho a krízového systému a postupne zavádzať niektoré odporúčania IHR do praxe. V prípade zhody by sa mohli premietnuť aj do legislatívy.

Vláda minulý týždeň schválila odmietnutie revízie IHR z roku 2024 pre právne a ústavné pochybnosti. Slovensko tak naďalej zostáva viazané staršou verziou pravidiel z roku 2005, pričom podľa ministrov medzinárodná spolupráca v oblasti zdravotných kríz pokračuje bez zmien.

(tasr, lud)

  |  

NATO stiahlo slovenských vojakov z Iraku

Severoatlantická aliancia (NATO) pre bezpečnostnú situáciu stiahla slovenských vojakov z medzinárodnej misie v Iraku. Na Slovensko ich prepravilo lietadlo Ministerstva obrany SR. Na sociálnej sieti o tom informovali Ozbrojené sily (OS) SR.

„Stiahnutie personálu z misie neznamená jej koniec. Je len reakciou na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v oblasti. Našu pozíciu v misii NMI v Iraku upravujeme v reakcii na aktuálny vývoj bezpečnostnej architektúry sveta. Situáciu priebežne vyhodnocujeme v úzkej koordinácii s našimi spojencami. Rovnako bude pokračovať intenzívny dialóg s irackou vládou a jej bezpečnostnými zložkami,“ uviedla armáda.

Misia v Iraku bude podľa nej pokračovať ako nebojová, poradenská a kapacitná. Bude naďalej pomáhať Iraku budovať stabilitu a brániť návratu teroristických aktivít.

NATO v piatok oznámilo, že „upravuje“ svoju misiu v Iraku. Predstavitelia krajiny už skôr uviedli, že sily, ktoré sa nezúčastňujú na bojových operáciách, dočasne stiahli v dôsledku vojny na Blízkom východe.

Poľsko zároveň rozhodlo o evakuácii svojho vojenského kontingentu z Iraku. Minister obrany Wladyslasw Kosiniak-Kamysz uviedol ako dôvod zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe.

(tasr, lud)

  |  

Európska únia vyzvala štáty na pomalšie dopĺňanie zásob plynu

Európska únia vyzvala členské štáty, aby znížili ciele pre napĺňanie zásobníkov plynu a dopĺňali zásoby postupne. Reaguje tak na prudký rast cien energií v dôsledku vojny USA a Izraela s Iránom, informoval denník Financial Times.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen podľa listu členským krajinám odporučil znížiť cieľ naplnenia zásobníkov na 80 percent kapacity, čo je o desať percentuálnych bodov menej než doterajší cieľ. Zároveň vyzval na skoršie a postupné dopĺňanie zásob, aby sa znížil tlak na trh a poskytla istota investorom.

Ceny plynu v Európe pritom prudko vzrástli – až o 35 percent – po útokoch na energetickú infraštruktúru na Blízkom východe, ktorých následky môžu trvať roky. Brusel však tvrdí, že dodávky do EÚ zostávajú zatiaľ relatívne stabilné.

Zásobníky plynu sú kľúčové pre pokrytie zimnej spotreby a energetickú bezpečnosť regiónu. Európska komisia preto zároveň vyzvala na flexibilnejšie uplatňovanie pravidiel pri dovoze plynu, aby predišli narušeniu dodávok počas aktuálnej krízy.

(reuters, lud)