Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Trumpova Rada mieru ponúkla Hamasu plán odzbrojenia

Trumpova Rada mieru odovzdala Hamasu písomný návrh na odzbrojenie, uviedli podľa agentúry Reuters dva zdroje. Návrh dostal Hamas počas rokovaní v Káhire v uplynulom týždni. Na schôdzkach sa zúčastnili aj vyslanec pre Gazu Nickolay Mladenov a americký poradca Aryeh Lightstone.

Plán nadväzuje na širšiu dohodu o budúcnosti Pásma Gazy, podľa ktorej by izraelské jednotky odišli z územia a s obnovou by začali výmenou za úplné odzbrojenie Hamasu. Hnutie však takýto krok dlhodobo odmieta. Mladenov vyhlásil, že návrh už leží na stole a Hamas aj ďalšie ozbrojené skupiny sa musia bez výnimky úplne vzdať zbraní.

Podľa amerických predstaviteľov by dohoda mohla Hamasu priniesť aj amnestiu a investície do obnovy Gazy. Hamas sa však obáva, že po odovzdaní zbraní by jeho členovia čelili útokom súperiacich milícií.

Rokovania zastavila vojna USA a Izraela s Iránom. Situáciu komplikuje aj pokračujúca prítomnosť izraelskej armády v časti Gazy. Zároveň nie je jasné, či by Izrael pristúpil na podmienky takejto dohody.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Irán hlási útok USA a Izraela na jadrové zariadenie Natanz

Irán tvrdí, že Spojené štáty a Izrael v sobotu zasiahli zariadenie na obohacovanie uránu Natanz. Podľa Iránskej organizácie pre atómovú energiu neevidujú obete ani únik radiácie.

Teherán incident označil za porušenie medzinárodného práva a pripomenul, že nejde o prvý útok na jeho jadrovú infraštruktúru. Zároveň však izraelská armáda uviedla, že o útoku na Natanz nemá žiadne informácie, čo okolo udalosti vytvára ďalšie otázniky.

Portál Jeruzalem Post pripomína, že Irán ešte pred vojnou posilňoval ochranu svojho kľúčového jadrového areálu. Satelitné snímky podľa dostupných údajov ukázali rozsiahle opevňovanie tunelového komplexu.

Práve tento objekt zostal počas predchádzajúceho konfliktu nepoškodený, hoci väčšinu ďalších zariadení zasiahli.

(pir)

Minúta  |  

Medzi Bratislavou a Košicami pre vysoký záujem pribudnú lety

Wizz Air od soboty posilňuje linku medzi Bratislavou a Košicami z deviatich na 13 letov týždenne. Dôvodom je podľa letiska aj dopravcu vysoký záujem cestujúcich, ktorý sa prejavil už krátko po spustení spojenia vlani v novembri.

Po novom bude možné na trase lietať spravidla dvakrát denne – ráno a v podvečer, výnimkou zostáva streda, keď je naplánovaná len jedna rotácia.

Zmena zároveň otvára priestor aj na rýchle jednodňové cesty. Z Bratislavy sa dá odletieť o 6:00 a večer sa približne o 17:30 vrátiť späť, pričom v nedeľu sú časy letov nastavené inak.

Podľa dostupných údajov má vyššia frekvencia lepšie zodpovedať potrebám cestujúcich a uľahčiť aj prestupy na ďalšie zahraničné linky z Bratislavy, napríklad do Osla, Istanbulu či Neapola.

Letisko zdôrazňuje, že spojenie citeľne skracuje cestovanie medzi západom a východom krajiny.

(tasr, pir)

Minúta  |  

SaS chce posilniť dohľad nad vládnymi splnomocnencami

SaS prichádza s návrhom, ktorý má sprísniť dohľad parlamentu nad dvoma stálymi splnomocnencami vlády. Po novom by splnomocnenec pre národnostné menšiny aj splnomocnenec pre rómske komunity museli každý rok do konca marca predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok.

Opozícia tvrdí, že Národná rada dnes nemá voči týmto funkciám prakticky žiadny kontrolný mechanizmus, a to napriek tomu, že ide o úrady disponujúce verejnými peniazmi.

Poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký pripomínajú, že podobnú povinnosť už majú napríklad verejný ochranca práv či komisári.

Správy by pritom nemali prerokúvať v pléne, ale iba vo výboroch, ktoré by na to mali 90 dní od doručenia.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Putin uisťuje Irán o podpore, pomoc však nešpecifikoval

Ruský prezident Vladimir Putin ubezpečil Irán o podpore a označil Moskvu za „verného a spoľahlivého“ spojenca Teheránu. V posolstve k sviatku Nowruz poprial iránskemu ľudu silu zvládnuť súčasné ťažkosti.

Zároveň však podľa dostupných informácií nie je rozsah ruskej pomoci jednoznačný – niektoré iránske zdroje naznačujú, že praktická podpora je skôr obmedzená, a to aj napriek jednej z najvážnejších kríz od roku 1979.

Rusko kritizuje útoky USA a Izraela na Irán, ktoré podľa Moskvy destabilizovali Blízky východ a prispeli ku globálnej energetickej kríze. Putin zároveň odsúdil zabitie ajatolláha Alího Chameneího.

Objavili sa aj správy o údajnom návrhu kompromisu medzi Moskvou a Washingtonom týkajúceho sa výmeny spravodajských informácií, Kremeľ ich však odmieta ako nepravdivé.

Hoci Rusko s Iránom rozvíja strategické partnerstvo, chýba v ňom záväzok vzájomnej obrany.

Moskva navyše opakovane zdôrazňuje, že nechce, aby Irán získal jadrovú zbraň, keďže by to mohlo vyvolať ďalšie napätie v regióne.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Šuvada: Slovensko môže postoj k pravidlám WHO ešte zmeniť

Postoj Slovenska k medzinárodným zdravotníckym predpisom (IHR) z roku 2024 sa môže v budúcnosti ešte zmeniť. Podľa bývalého zástupcu Slovenskej republiky v riadiacej rade Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Jozefa Šuvadu totiž pravidlá umožňujú, aby štát svoje odmietnutie neskôr stiahol a k dohode sa pripojil.

Šuvada upozornil, že takýto krok by bol právne možný, no politicky citlivý, keďže môže ovplyvniť dôveryhodnosť krajiny voči partnerom. Pojem „dočasné odmietnutie“ podľa neho nie je právny, ale skôr politický výraz, ktorý naznačuje snahu získať čas na širšiu odbornú a politickú diskusiu.

Zároveň zdôraznil, že Slovensko môže už teraz analyzovať pripravenosť zdravotníckeho a krízového systému a postupne zavádzať niektoré odporúčania IHR do praxe. V prípade zhody by sa mohli premietnuť aj do legislatívy.

Vláda minulý týždeň schválila odmietnutie revízie IHR z roku 2024 pre právne a ústavné pochybnosti. Slovensko tak naďalej zostáva viazané staršou verziou pravidiel z roku 2005, pričom podľa ministrov medzinárodná spolupráca v oblasti zdravotných kríz pokračuje bez zmien.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.