Preskočiť na obsah
  |  

Ceny ropy vzrástli, Brent sa dostal nad 112 dolárov za barel

Ceny ropy na konci týždňa výrazne vzrástli v reakcii na eskaláciu konfliktu na Blízkom východe. Severomorská ropa Brent ukončila piatkové obchodovanie nad úrovňou 112 dolárov za barel, čo je najviac od júla 2022. Za deň si pripísala viac než tri percentá, pričom počas obchodovania rástla ešte výraznejšie.

Rast cien podporili útoky na energetickú infraštruktúru v regióne vrátane dvoch rafinérií v Kuvajte a rozhodnutie Iraku vyhlásiť stav vyššej moci na ťažbu ropy z ložísk so zahraničnou účasťou. Konflikt zároveň nevykazuje známky upokojenia, keďže Spojené štáty vysielajú do oblasti ďalšie vojnové lode.

Americká ropa WTI sa obchodovala tesne pod hranicou 100 dolárov za barel. Analytici upozorňujú, že poškodenie infraštruktúry a obmedzenie prepravy cez Hormuzský prieliv môžu udržať ceny na vysokých úrovniach dlhšie obdobie.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku môže obnovenie plných dodávok ropy a plynu z regiónu trvať až šesť mesiacov.

(tasr, lud)

  |  

Polícia po prvý raz prehľadala Epsteinov ranč v Novom Mexiku

Vyšetrovanie okolo Jeffreyho Epsteina v americkom štáte Nové Mexiko opäť otvára otázky o jeho väzbách na vplyvných politikov a zlyhaniach úradov. Polícia po prvý raz prehľadala jeho ranč Zorro, ktorý podľa obetí slúžil ako miesto sexuálneho zneužívania.

Štát medzičasom zriadil špeciálnu „komisiu pravdy“, ktorá má preskúmať nielen Epsteinove aktivity, ale aj kontakty s predstaviteľmi Demokratickej strany vrátane bývalých guvernérov či generálneho prokurátora Garyho Kinga.

Zdá sa, že Epstein si aj po odsúdení udržiaval politické väzby a finančne podporoval kampane, hoci dôkazy o protislužbách nenašli.

Kritika sa sústreďuje aj na orgány činné v trestnom konaní, ktoré podľa niektorých nikdy dôsledne nepreverili podnety z ranča. Zároveň vyvoláva otázky fakt, že federálne úrady vyšetrovanie v minulosti zastavili bez dôkladného prehľadania nehnuteľnosti.

(reuters, pir)

  |  

Orbán po útoku v Česku sprísňuje ochranu obranného priemyslu

Maďarský premiér Viktor Orbán po požiari haly v Pardubiciach vyjadril podporu Andrejovi Babišovi aj českej verejnosti. Český premiér pre incident zrušil účasť na konferencii CPAC Hungary.

Orbán následne vo videu na Facebooku vyhlásil, že v súvislosti s vojnou na Blízkom východe sa terorizmus objavuje aj tam, kde to doteraz nečakali.

Po nočnej porade s predstaviteľmi národnej bezpečnosti podľa vlastných slov Maďarsko označilo medzinárodnú skupinu zodpovednú za útok v Česku za teroristickú organizáciu a avizovalo okamžité zatknutie jej členov pri vstupe na maďarské územie.

Konkrétny názov Orbán nespomenul, podľa dostupných údajov sa však k akcii prihlásila skupina The Earthquake Faction. Tvrdí, že chcela zasiahnuť izraelský zbrojársky priemysel v Európe.

Budapešť zároveň sprísňuje ochranu nielen energetických objektov, ale aj podnikov obranného priemyslu.

(tasr, pir)

  |  

Reuters: Trumpova Rada mieru ponúkla Hamasu plán odzbrojenia

Trumpova Rada mieru odovzdala Hamasu písomný návrh na odzbrojenie, uviedli podľa agentúry Reuters dva zdroje. Návrh dostal Hamas počas rokovaní v Káhire v uplynulom týždni. Na schôdzkach sa zúčastnili aj vyslanec pre Gazu Nickolay Mladenov a americký poradca Aryeh Lightstone.

Plán nadväzuje na širšiu dohodu o budúcnosti Pásma Gazy, podľa ktorej by izraelské jednotky odišli z územia a s obnovou by začali výmenou za úplné odzbrojenie Hamasu. Hnutie však takýto krok dlhodobo odmieta. Mladenov vyhlásil, že návrh už leží na stole a Hamas aj ďalšie ozbrojené skupiny sa musia bez výnimky úplne vzdať zbraní.

Podľa amerických predstaviteľov by dohoda mohla Hamasu priniesť aj amnestiu a investície do obnovy Gazy. Hamas sa však obáva, že po odovzdaní zbraní by jeho členovia čelili útokom súperiacich milícií.

Rokovania zastavila vojna USA a Izraela s Iránom. Situáciu komplikuje aj pokračujúca prítomnosť izraelskej armády v časti Gazy. Zároveň nie je jasné, či by Izrael pristúpil na podmienky takejto dohody.

(reuters, pir)

  |  

Irán hlási útok USA a Izraela na jadrové zariadenie Natanz

Irán tvrdí, že Spojené štáty a Izrael v sobotu zasiahli zariadenie na obohacovanie uránu Natanz. Podľa Iránskej organizácie pre atómovú energiu neevidujú obete ani únik radiácie.

Teherán incident označil za porušenie medzinárodného práva a pripomenul, že nejde o prvý útok na jeho jadrovú infraštruktúru. Zároveň však izraelská armáda uviedla, že o útoku na Natanz nemá žiadne informácie, čo okolo udalosti vytvára ďalšie otázniky.

Portál Jeruzalem Post pripomína, že Irán ešte pred vojnou posilňoval ochranu svojho kľúčového jadrového areálu. Satelitné snímky podľa dostupných údajov ukázali rozsiahle opevňovanie tunelového komplexu.

Práve tento objekt zostal počas predchádzajúceho konfliktu nepoškodený, hoci väčšinu ďalších zariadení zasiahli.

(pir)

  |  

Medzi Bratislavou a Košicami pre vysoký záujem pribudnú lety

Wizz Air od soboty posilňuje linku medzi Bratislavou a Košicami z deviatich na 13 letov týždenne. Dôvodom je podľa letiska aj dopravcu vysoký záujem cestujúcich, ktorý sa prejavil už krátko po spustení spojenia vlani v novembri.

Po novom bude možné na trase lietať spravidla dvakrát denne – ráno a v podvečer, výnimkou zostáva streda, keď je naplánovaná len jedna rotácia.

Zmena zároveň otvára priestor aj na rýchle jednodňové cesty. Z Bratislavy sa dá odletieť o 6:00 a večer sa približne o 17:30 vrátiť späť, pričom v nedeľu sú časy letov nastavené inak.

Podľa dostupných údajov má vyššia frekvencia lepšie zodpovedať potrebám cestujúcich a uľahčiť aj prestupy na ďalšie zahraničné linky z Bratislavy, napríklad do Osla, Istanbulu či Neapola.

Letisko zdôrazňuje, že spojenie citeľne skracuje cestovanie medzi západom a východom krajiny.

(tasr, pir)