Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cyprus: Británia nepoužije základne na útočné operácie

Británia neplánuje využiť svoje vojenské základne na Cypre na útočné operácie v súvislosti s krízou okolo Iránu. Oznámil to v sobotu hovorca cyperskej vlády po telefonáte britského premiéra Keira Starmera s cyperským prezidentom Nikosom Christodulidisom.

Starmer podľa vyhlásenia zdôraznil, že bezpečnosť Cyperskej republiky je pre Spojené kráľovstvo zásadná. Londýn preto rozhodol o posilnení prostriedkov, ktoré majú podporiť preventívne opatrenia už zavedené na ostrove.

Britský premiér zároveň uistil, že britské základne na Cypre nepoužijú na žiadne útočné vojenské operácie. Vyjadrenie prichádza v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe a obáv z možného rozšírenia konfliktu.

Bezpečnostné riziká sa pritom Cypru už dotkli aj priamo. Na začiatku marca spôsobil iránsky dron typu Šáhid menšie škody po zásahu zariadení na britskej leteckej základni Akrotiri na juhu ostrova, ďalšie dva drony neskôr zneškodnili. Odvtedy nehlásili ďalšie incidenty.

(reuters, lud)

Minúta  |  

G7 odsúdila útoky Iránu a chce chrániť energetické dodávky

Ministri zahraničných vecí krajín G7 v sobotu vyhlásili, že sú pripravení prijať potrebné opatrenia na podporu globálnych dodávok energií. Zároveň zdôraznili význam ochrany námorných trás vrátane Hormuzského prielivu, ktorý patrí medzi kľúčové body svetovej prepravy ropy a plynu.

V spoločnom vyhlásení ministri Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov spolu s predstaviteľom Európskej únie pre zahraničnú politiku vyjadrili podporu partnerom v regióne. Reagovali tak na to, čo označili za "neospravedlniteľné útoky Iránu a jeho spojencov".

G7 zároveň čo najostrejšie odsúdila útoky iránskeho režimu proti civilistom a civilnej infraštruktúre vrátane energetických zariadení.

(reuters, lud)

Minúta  |  

WP: Rusi chceli vraj pomôcť Orbánovi fingovaným atentátom

Európske spravodajské služby získali a preverili dokument, podľa ktorého ruskí agenti pred maďarskými voľbami zvažovali zinscenovať pokus o atentát na premiéra Viktora Orbána. Píše denník The Washington Post.

Operácia mala podľa návrhu zásadne zmeniť dynamiku kampane: namiesto ekonomiky a nespokojnosti voličov presunúť pozornosť k emóciám, otázkam bezpečnosti a obrane štátu. Takýto moment by podľa autorov plánu mohol zmobilizovať Orbánových podporovateľov a upevniť jeho pozíciu.

K žiadnemu útoku napokon nedošlo, no samotný návrh podľa dostupných informácií ukazuje, aké vysoké stávky má Moskva v maďarských voľbách. Orbána totiž dlhodobo vnímajú ako jedného z kľúčových partnerov Kremľa v rámci EÚ aj NATO.

Text zároveň naznačuje širšie spektrum možného zasahovania – od kampaní na sociálnych sieťach až po snahy diskreditovať opozičných kandidátov pomocou dezinformácií či manipulovaného obsahu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však správu poprel. „Je to ďalší príklad dezinformácie,“ povedal.

Situácia prichádza v čase, keď Orbán čelí oslabenej podpore a silnému tlaku zo strany Petra Magyara. Vo vládnej strane Fidesz podľa niektorých zdrojov rastie nervozita.

(pir)

Minúta  |  

Vláda pripravuje legislatívne zmeny pre autonómne vozidlá

Slovensko plánuje rozšíriť právny rámec pre využívanie autonómnych vozidiel. Vláda minulý utorok schválila zámer, podľa ktorého majú jednotlivé ministerstvá ešte v marci pripraviť analýzy právnych predpisov vo svojej pôsobnosti. Ministerstvo dopravy má následne do konca apríla predložiť návrh legislatívnych zmien.

Podľa vládneho materiálu by sa štát mal v úvodnej fáze sústrediť najmä na oblasti, v ktorých možno dosiahnuť rýchly a zrozumiteľný prínos a zároveň priebežne vyhodnocovať bezpečnosť nových technológií.

Pri automatizovaných vozidlách ide najmä o mestské zóny, logistické areály a koridory, mestskú kyvadlovú dopravu, robotaxi, automatizovanú logistiku či vybrané režimy prevádzky na vopred určených komunikáciách alebo v areáloch.

Vládny materiál sa venuje aj bezpilotným leteckým systémom. Slovensko sa chce zamerať na ich bezpečnú integráciu do vzdušného priestoru, a to aj pri nasadení pri záchranných prácach.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Zomrel bývalý šéf FBI Mueller, vyšetroval ruské zasahovanie do volieb

Vo veku 81 rokov zomrel bývalý riaditeľ FBI Robert Mueller, ktorý viedol vyšetrovanie ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016. O jeho úmrtí informovali viaceré médiá s odvolaním sa na vyhlásenie rodiny, príčinu smrti nezverejnili. Podľa skorších informácií trpel Parkinsonovou chorobou.

Mueller stál na čele FBI v rokoch 2001 až 2013, pričom úrad prevzal krátko pred teroristickými útokmi z 11. septembra. Do verejnej služby sa vrátil v roku 2017 ako osobitný vyšetrovateľ po tom, čo prezident Donald Trump odvolal šéfa FBI Jamesa Comeyho.

Jeho 22-mesačné vyšetrovanie viedlo k obvineniu 34 ľudí vrátane viacerých Trumpových spolupracovníkov, ruských spravodajských dôstojníkov aj troch ruských spoločností. Správa z roku 2019 potvrdila rozsiahle a systematické zasahovanie Ruska do volieb a opísala aj „mnohé väzby“ medzi Ruskom a Trumpovou kampaňou. Zároveň však nenašla dostatok dôkazov na obvinenie členov kampane zo zločinného sprisahania s Moskvou.

Mueller nepodal obžalobu proti Trumpovi, ktorý bol v tom čase úradujúcim prezidentom. Odkázal pritom na politiku ministerstva spravodlivosti a zásady férovosti.

Trump po Muellerovej smrti na sociálnej sieti Truth Social napísal, že je rád, že zomrel. „Dobre, som rád, že je mŕtvy. Už nemôže ubližovať nevinným ľuďom!“ uviedol.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Drucker považuje debatu o zákaze AI pre maloletých za predčasnú

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) nepovažuje debatu o zákaze umelej inteligencie pre deti do určitého veku za aktuálnu. Reagoval tak na pripravovaný zákon o ochrane maloletých vo verejnom a digitálnom priestore. Za vážnejší problém označil sociálne siete a obsah generovaný umelou inteligenciou.

Podľa Druckera je dôležité riešiť aj ukladanie dát AI či psychickú odolnosť mladých ľudí. Návrh zákona je zatiaľ v pracovnej fáze, potvrdilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Rezort rokuje s legislatívcami aj digitálnymi platformami a rieši najmä technické nastavenie pravidiel.

V návrhu počítajú s tým, že veková hranica pre prístup na sociálne siete a služby AI by mohla byť 16 rokov, a to aj na základe dohody s komisárom pre deti. Diskutujú však o tom, ako by takéto obmedzenie mohli v praxi účinne kontrolovať.

Drucker zároveň pripomenul, že otázku regulácie sociálnych sietí riešia už približne rok aj ministri školstva na úrovni Európskej únie. Podľa neho ide o širší problém, ktorý si vyžaduje koordinovaný európsky prístup.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.