Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iránska raketa zasiahla mesto pri jadrovom centre, tvrdí Izrael

Iránska raketa zasiahla v sobotu večer budovu v meste Dimona v južnom Izraeli, pri ktorom sa nachádza nukleárne výskumné centrum.

Izraelská armáda pre AFP uviedla, že v meste v Negevskej púšti došlo k priamemu zásahu budovy. Zdravotná záchranná služba oznámila, že jej pracovníci ošetrili 39 ľudí na viacerých miestach dopadu úlomkov rakety vrátane desaťročného chlapca, ktorý bol vo vážnom stave.

Na záberoch zverejnených záchranármi vidno horiacu obytnú budovu v meste. „Na mieste boli rozsiahle škody a chaos,“ uviedli vo vyhlásení. Izraelská polícia publikovala fotografie svojich príslušníkov v budove s veľkou dierou v múre.

Neďaleko mesta Dimona sa nachádza oficiálne nukleárne výskumné stredisko, ktoré je mimoriadne dobre chránené. Predpokladá sa, že tam vyrábajú jadrové zbrane, ktorých vlastníctvo ale Izrael nikdy nepriznal.

Iránske úrady dopoludnia oznámili, že americko-izraelské útoky cielili na jadrový závod Natanz v islamskej republike. Izraelská armáda večer tiež oznámila, že zasiahla objekt na univerzite v Teheráne, ktorý podľa nej využívajú na vývoj komponentov pre jadrové zbrane.

(tasr, dpa, afp, lud)

Minúta  |  

USA a Ukrajina obnovili rokovania o ukončení vojny

Americkí a ukrajinskí predstavitelia sa v sobotu stretli v USA v snahe oživiť uviaznuté rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Oznámil to prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa už konalo jedno stretnutie a rozhovory majú pokračovať aj v nedeľu.

„Najdôležitejšie je pochopiť, do akej miery je ruská strana pripravená na kroky k skutočnému ukončeniu vojny,“ uviedol Zelenskyj bez ďalších detailov. Podľa ukrajinských médií sa rokovania konajú na Floride.

Spojené štáty zastupujú osobitný vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, za Ukrajinu tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov a šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov.

„Pokračovali sme v rokovaniach o kľúčových otázkach a ďalších krokoch,“ vyjadril sa Umerov. Biely dom označil stretnutie za konštruktívne a zamerané na "priblíženie sa ku komplexnej mierovej dohode".

Mierové rozhovory sprostredkované USA v uplynulých týždňoch stagnovali, najmä po eskalácii napätia na Blízkom východe po útokoch na Irán. Zatiaľ posledné stretnutie ruských a ukrajinských vyjednávačov sa uskutočnilo vo februári v Ženeve.

Doteraz sa konali tri kolá trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a USA – dve v Abú Zabí a jedno v Ženeve. Ďalšie kolo plánované na začiatok marca odložili práve pre zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne.

(reuters, unn, lud)

Minúta  |  

Merz chce volať Trumpovi a pozvať ho do Nemecka

Nemecký kancelár Friedrich Merz chce počas víkendu telefonovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a v septembri ho osobne pozvať do Bad Dürkheimu v Porýní-Falcku. Práve tam sa koná Wurstmarkt, označovaný za najväčší vinársky festival na svete.

Ako uvádza Tagesspiegel, Merz pripomenul aj Trumpove rodinné korene v regióne, keďže jeho starý otec Friedrich Trump odtiaľ v roku 1885 odišiel do Spojených štátov.

Merz priznal, že nevie, či americký prezident pozvanie prijme, a s typickou dávkou nadhľadu poznamenal, že pre tajnú službu by taká návšteva bola „nočnou morou“. Zároveň naznačil, že ich vzťahy momentálne nie sú ideálne, zrejme pre rozdielne pohľady na medzinárodné otázky.

Napriek tomu zdôraznil, že mu záleží na transatlantických vzťahoch. V Porýní-Falcku pôsobia tisíce amerických vojakov.

Trump dosiaľ počas svojich dvoch mandátov neabsolvoval oficiálnu štátnu návštevu Nemecka, objavil sa len na multilaterálnych fórach vrátane samitu G20 v Hamburgu.

(pir)

Minúta  |  

Cyprus: Británia nepoužije základne na útočné operácie

Británia neplánuje využiť svoje vojenské základne na Cypre na útočné operácie v súvislosti s krízou okolo Iránu. Oznámil to v sobotu hovorca cyperskej vlády po telefonáte britského premiéra Keira Starmera s cyperským prezidentom Nikosom Christodulidisom.

Starmer podľa vyhlásenia zdôraznil, že bezpečnosť Cyperskej republiky je pre Spojené kráľovstvo zásadná. Londýn preto rozhodol o posilnení prostriedkov, ktoré majú podporiť preventívne opatrenia už zavedené na ostrove.

Britský premiér zároveň uistil, že britské základne na Cypre nepoužijú na žiadne útočné vojenské operácie. Vyjadrenie prichádza v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe a obáv z možného rozšírenia konfliktu.

Bezpečnostné riziká sa pritom Cypru už dotkli aj priamo. Na začiatku marca spôsobil iránsky dron typu Šáhid menšie škody po zásahu zariadení na britskej leteckej základni Akrotiri na juhu ostrova, ďalšie dva drony neskôr zneškodnili. Odvtedy nehlásili ďalšie incidenty.

(reuters, lud)

Minúta  |  

G7 odsúdila útoky Iránu a chce chrániť energetické dodávky

Ministri zahraničných vecí krajín G7 v sobotu vyhlásili, že sú pripravení prijať potrebné opatrenia na podporu globálnych dodávok energií. Zároveň zdôraznili význam ochrany námorných trás vrátane Hormuzského prielivu, ktorý patrí medzi kľúčové body svetovej prepravy ropy a plynu.

V spoločnom vyhlásení ministri Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov spolu s predstaviteľom Európskej únie pre zahraničnú politiku vyjadrili podporu partnerom v regióne. Reagovali tak na to, čo označili za "neospravedlniteľné útoky Iránu a jeho spojencov".

G7 zároveň čo najostrejšie odsúdila útoky iránskeho režimu proti civilistom a civilnej infraštruktúre vrátane energetických zariadení.

(reuters, lud)

Minúta  |  

WP: Rusi chceli vraj pomôcť Orbánovi fingovaným atentátom

Európske spravodajské služby získali a preverili dokument, podľa ktorého ruskí agenti pred maďarskými voľbami zvažovali zinscenovať pokus o atentát na premiéra Viktora Orbána. Píše denník The Washington Post.

Operácia mala podľa návrhu zásadne zmeniť dynamiku kampane: namiesto ekonomiky a nespokojnosti voličov presunúť pozornosť k emóciám, otázkam bezpečnosti a obrane štátu. Takýto moment by podľa autorov plánu mohol zmobilizovať Orbánových podporovateľov a upevniť jeho pozíciu.

K žiadnemu útoku napokon nedošlo, no samotný návrh podľa dostupných informácií ukazuje, aké vysoké stávky má Moskva v maďarských voľbách. Orbána totiž dlhodobo vnímajú ako jedného z kľúčových partnerov Kremľa v rámci EÚ aj NATO.

Text zároveň naznačuje širšie spektrum možného zasahovania – od kampaní na sociálnych sieťach až po snahy diskreditovať opozičných kandidátov pomocou dezinformácií či manipulovaného obsahu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však správu poprel. „Je to ďalší príklad dezinformácie,“ povedal.

Situácia prichádza v čase, keď Orbán čelí oslabenej podpore a silnému tlaku zo strany Petra Magyara. Vo vládnej strane Fidesz podľa niektorých zdrojov rastie nervozita.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.