Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krištáľové krídlo za rok 2025 pozná svojich laureátov

V Slovenskom národnom divadle v Bratislave v sobotu večer odovzdali ceny Krištáľové krídlo za rok 2025. V 29. ročníku ocenili osobnosti za výnimočné výkony a dlhodobý prínos spoločnosti v desiatich kategóriách, udelili aj mimoriadnu cenu. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidenta Petra Pellegriniho.

Cenu za výtvarné umenie získal sochár a maliar Vít Bojňanský, za hudbu mezzosopranistka a pedagogička Eva Blahová. Ocenenie za filantropiu si prevzala Lenka Tašková Valicová, za publicistiku a literatúru Karol Lovaš. V oblasti medicíny a vedy porota ocenila archeológa Jozefa Bátoru, v inováciách a startupoch podnikateľa Jána Žižku a v hospodárstve investora Jána Kaspera.

Laureátom v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie sa stal herec Milan Ondrík, v populárnej hudbe Dara Rolins a v športe uspela atlétka Ema Zapletalová.

Mimoriadnu cenu si prevzala moderátorka a autorka Alena Heribanová, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej televíznej tvorby. Vo svojej ďakovnej reči ocenila aj prácu ľudí v televíznom zákulisí, ktorí podľa nej zostávajú často mimo pozornosti divákov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Útok na izraelské mesto Arad si vyžiadal desiatky zranených

Po zásahu balistickou raketou v meste Arad na juhu Izraela hlásia 64 zranených, uviedla záchranná služba Červený Dávidov štít (Magen David Adom - MDA).

Sedem osôb je vo vážnom stave, 15 v stredne ťažkom a ďalších 42 utrpelo ľahšie zranenia. Píše The Times of Israel. Záchranári na mieste naďalej pátrajú po ďalších možných obetiach. Zranených prevážajú do nemocníc desiatky sanitiek aj vrtuľníky MDA a izraelského letectva.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu večer vyhlásil, že jeho krajina je odhodlaná pokračovať v útokoch na nepriateľov na všetkých frontoch.

Na útoky na mestá Arad a Dimona reagovalo izraelské ministerstvo školstva. Minister Joav Kiš rozhodol, že v nedeľu a pondelok v celom školskom systéme rušia prezenčné vyučovanie. Výučbu tak opäť presúvajú do dištančného režimu.

Školy pritom len nedávno začali obnovovať výučbu po dvojtýždňovej prestávke spôsobenej konfliktom s Iránom. Otvárali ich najmä v oblastiach s nižším rizikom útokov, označených žltou farbou, a len za podmienky dostupnosti krytov. Napriek tomu viaceré mestá školy neotvorili a do tried sa vrátila menej než polovica žiakov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Iránska raketa zasiahla mesto pri jadrovom centre, tvrdí Izrael

Iránska raketa zasiahla v sobotu večer budovu v meste Dimona v južnom Izraeli, pri ktorom sa nachádza nukleárne výskumné centrum.

Izraelská armáda pre AFP uviedla, že v meste v Negevskej púšti došlo k priamemu zásahu budovy. Zdravotná záchranná služba oznámila, že jej pracovníci ošetrili 39 ľudí na viacerých miestach dopadu úlomkov rakety vrátane desaťročného chlapca, ktorý bol vo vážnom stave.

Na záberoch zverejnených záchranármi vidno horiacu obytnú budovu v meste. „Na mieste boli rozsiahle škody a chaos,“ uviedli vo vyhlásení. Izraelská polícia publikovala fotografie svojich príslušníkov v budove s veľkou dierou v múre.

Neďaleko mesta Dimona sa nachádza oficiálne nukleárne výskumné stredisko, ktoré je mimoriadne dobre chránené. Predpokladá sa, že tam vyrábajú jadrové zbrane, ktorých vlastníctvo ale Izrael nikdy nepriznal.

Iránske úrady dopoludnia oznámili, že americko-izraelské útoky cielili na jadrový závod Natanz v islamskej republike. Izraelská armáda večer tiež oznámila, že zasiahla objekt na univerzite v Teheráne, ktorý podľa nej využívajú na vývoj komponentov pre jadrové zbrane.

(tasr, dpa, afp, lud)

Minúta  |  

USA a Ukrajina obnovili rokovania o ukončení vojny

Americkí a ukrajinskí predstavitelia sa v sobotu stretli v USA v snahe oživiť uviaznuté rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Oznámil to prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa už konalo jedno stretnutie a rozhovory majú pokračovať aj v nedeľu.

„Najdôležitejšie je pochopiť, do akej miery je ruská strana pripravená na kroky k skutočnému ukončeniu vojny,“ uviedol Zelenskyj bez ďalších detailov. Podľa ukrajinských médií sa rokovania konajú na Floride.

Spojené štáty zastupujú osobitný vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, za Ukrajinu tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov a šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov.

„Pokračovali sme v rokovaniach o kľúčových otázkach a ďalších krokoch,“ vyjadril sa Umerov. Biely dom označil stretnutie za konštruktívne a zamerané na "priblíženie sa ku komplexnej mierovej dohode".

Mierové rozhovory sprostredkované USA v uplynulých týždňoch stagnovali, najmä po eskalácii napätia na Blízkom východe po útokoch na Irán. Zatiaľ posledné stretnutie ruských a ukrajinských vyjednávačov sa uskutočnilo vo februári v Ženeve.

Doteraz sa konali tri kolá trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a USA – dve v Abú Zabí a jedno v Ženeve. Ďalšie kolo plánované na začiatok marca odložili práve pre zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne.

(reuters, unn, lud)

Minúta  |  

Merz chce volať Trumpovi a pozvať ho do Nemecka

Nemecký kancelár Friedrich Merz chce počas víkendu telefonovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a v septembri ho osobne pozvať do Bad Dürkheimu v Porýní-Falcku. Práve tam sa koná Wurstmarkt, označovaný za najväčší vinársky festival na svete.

Ako uvádza Tagesspiegel, Merz pripomenul aj Trumpove rodinné korene v regióne, keďže jeho starý otec Friedrich Trump odtiaľ v roku 1885 odišiel do Spojených štátov.

Merz priznal, že nevie, či americký prezident pozvanie prijme, a s typickou dávkou nadhľadu poznamenal, že pre tajnú službu by taká návšteva bola „nočnou morou“. Zároveň naznačil, že ich vzťahy momentálne nie sú ideálne, zrejme pre rozdielne pohľady na medzinárodné otázky.

Napriek tomu zdôraznil, že mu záleží na transatlantických vzťahoch. V Porýní-Falcku pôsobia tisíce amerických vojakov.

Trump dosiaľ počas svojich dvoch mandátov neabsolvoval oficiálnu štátnu návštevu Nemecka, objavil sa len na multilaterálnych fórach vrátane samitu G20 v Hamburgu.

(pir)

Minúta  |  

Cyprus: Británia nepoužije základne na útočné operácie

Británia neplánuje využiť svoje vojenské základne na Cypre na útočné operácie v súvislosti s krízou okolo Iránu. Oznámil to v sobotu hovorca cyperskej vlády po telefonáte britského premiéra Keira Starmera s cyperským prezidentom Nikosom Christodulidisom.

Starmer podľa vyhlásenia zdôraznil, že bezpečnosť Cyperskej republiky je pre Spojené kráľovstvo zásadná. Londýn preto rozhodol o posilnení prostriedkov, ktoré majú podporiť preventívne opatrenia už zavedené na ostrove.

Britský premiér zároveň uistil, že britské základne na Cypre nepoužijú na žiadne útočné vojenské operácie. Vyjadrenie prichádza v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe a obáv z možného rozšírenia konfliktu.

Bezpečnostné riziká sa pritom Cypru už dotkli aj priamo. Na začiatku marca spôsobil iránsky dron typu Šáhid menšie škody po zásahu zariadení na britskej leteckej základni Akrotiri na juhu ostrova, ďalšie dva drony neskôr zneškodnili. Odvtedy nehlásili ďalšie incidenty.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.