Preskočiť na obsah
  |  

Čína sľubuje otvorenejšiu ekonomiku a láka firmy do Pekingu

Čínsky premiér Li Čchiang na rozvojovom fóre v Pekingu prisľúbil ďalšie otváranie ekonomiky a plné uplatňovanie rovnakého zaobchádzania pre zahraničné firmy. Peking sa tak podľa všetkého snaží upokojiť investorov aj obchodných partnerov v čase rastúceho globálneho napätia.

Li zdôraznil, že Čína chce podporovať kvalitný rast a vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, aby sa zahraničné spoločnosti mohli v krajine rozvíjať s väčšou istotou. Zároveň avizoval väčší dovoz kvalitných tovarov a snahu o vyváženejší obchod s partnermi.

Výročné dvojdňové fórum slúži Pekingu ako výkladná skriňa hospodárskych plánov a investičných príležitostí. Tento rok sa koná na pozadí sporov o rekordný obchodný prebytok Číny vo výške 1,2 bilióna dolárov.

Na podujatí sa zišli šéfovia veľkých firiem vrátane Apple, Samsungu, Volkswagenu, Siemensu či Novartisu. Li zároveň označil Čínu za pilier istoty a stability svetovej ekonomiky.

(reuters, mja)

  |  

Kubu zasiahol ďalší rozsiahly výpadok elektriny

Karibský ostrov Kuba zasiahol v sobotu rozsiahly výpadok elektriny na celom území krajiny s približne 11 miliónmi obyvateľov, oznámilo tamojšie ministerstvo pre energetiku. Ide už o druhý celoštátny blackout za menej než týždeň a štvrtý v krajine za uplynulé štyri mesiace v čase, keď Kuba zápasí s ropnou blokádou zo strany USA.

Kubánske ministerstvo energetiky na sieti X uviedlo, že došlo k „úplnému odpojeniu elektrickej sústavy“ krajiny a práce na obnovení dodávok elektriny na celom jej území sa už začali.

Karibský ostrov zápasí s vážnou energetickou krízou už dlhšiu dobu. Stav zastaranej elektrickej siete sa v posledných rokoch výrazne zhoršil, čo vedie k častým výpadkom prúdu a opakovaným rozsiahlym blackoutom.

Kubánska vláda časť problémov pripisuje aj sankciám zo strany Spojených štátov. Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa v januári varovala, že zavedie clá voči krajinám, ktoré Kube dodávajú ropu. Washington zároveň výmenou za zmiernenie sankcií požaduje prepustenie politických väzňov a politické i ekonomické reformy.

Energetickú krízu prehlbuje aj zastavenie kľúčových dodávok ropy z Venezuely. Odborníci varujú, že bez výrazných investícií do infraštruktúry a nových zdrojov energie môže ostrov čeliť ďalšiemu hospodárskemu úpadku, sociálnemu napätiu a pravdepodobne aj masovej migrácii.

(tasr)

  |  

Slafkovský strelil dva góly a pridal dve asistencie

Slovenský hokejista Juraj Slafkovský sa štyrmi bodmi podieľal na víťazstve Montrealu nad New Yorkom Islanders 7:3 v nočnom stretnutí zámorskej NHL.

Dvadsaťjedenročný útočník strelil dva góly a pridal dve asistencie a prvýkrát v profiligovej kariére zaznamenal štvorbodový duel. Jeho spoluhráč z elitného útoku Canadiens Cole Caufield skóroval trikrát a k hetriku pridal aj dve asistencie. Kapitán Nick Suzuki nazbieral štyri body za gólové prihrávky.

Slafkovský tak prvýkrát v kariére pokoril 60-bodovú hranicu v NHL, na konte má 27 gólov a 34 asistencií.

(tasr)

  |  

Japonsko zvažuje odmínovanie Hormuzského prielivu

Japonsko by mohlo zvážiť nasadenie svojich ozbrojených síl na odmínovanie v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovou tepnou pre globálne dodávky ropy, ak by došlo k prímeriu v americko-izraelskej vojne proti Iránu, uviedol v nedeľu minister zahraničných vecí Toshimitsu Motegi.

„Ak by došlo k úplnému prímeriu, hypoteticky povedané, potom by sa mohla vynoriť otázka odmínovania,“ povedal Motegi v relácii televízie Fuji TV. „Je to čisto hypotetické, ale ak by došlo k prímeriu a námorné míny by predstavovali prekážku, myslím si, že by to bolo niečo, čo by sa dalo zvážiť,“ dodal.

Japonsko získava približne 90 percent svojich dodávok ropy cez túto úžinu, ktorú Teherán počas aktuálne trvajúceho konfliktu z veľkej časti uzavrel. Nárast globálnych cien ropy podnietil Japonsko a ďalšie krajiny k uvoľneniu ropy zo svojich rezerv.

(reuters)

  |  

Trump dal Iránu 48 hodín na otvorenie Hormuzu

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA zaútočia na iránske elektrárne, ak sa Hormuzský prieliv neotvorí do 48 hodín.

„Ak Irán do 48 HODÍN od tohto presného okamihu ÚPLNE NEOTVORÍ Hormuzský prieliv, BEZ OHROZENIA, Spojené štáty americké zaútočia a zničia ich mnohé ELEKTRÁRNE, POČNÚC NAJVÄČŠOU!“ napísal Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social.

Stalo sa tak len deň po tom, čo prezident USA hovoril o „ukončení“ vojny na Blízkom východe, konštatuje stanica Sky News.

Blokáda Hormuzského prielivu zo strany Iránu, ktorým za normálnych okolností prechádza 20 percent celosvetových dodávok ropy a plynu, a početné útoky na ropnú a plynárenskú infraštruktúru na Blízkom východe spôsobili prudký nárast cien energií.

Irán tento strategický prieliv fakticky uzavrel v reakcii na americko-izraelské útoky, čo prinútilo krajiny závislé od tejto námornej trasy hľadať alternatívne cesty a čerpať zo zásob.

(reuters)

  |  

Európske mestá sú v dosahu iránskych rakiet, varoval Izrael

Pokus Iránu o útok na britsko-americkú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne ukazuje, že sú aj európske metropoly ako Berlín, Paríž či Rím na dostrel paľby zo strany Teheránu, upozornil v sobotu náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir.

„Irán odpálil dvojstupňovú medzikontinentálnu balistickú strelu s doletom 4000 kilometrov smerom k americkému cieľu na ostrove Diego Garcia,“ uviedol Zamir.

„Tieto strely nie sú určené na útok na Izrael... Ich dolet dosahuje európske hlavné mestá – Berlín, Paríž a Rím sú všetky v dosahu priameho ohrozenia,“ upozornil.

Po troch týždňoch vojny však bol iránsky režim podľa neho oslabený, a Izrael je aktuálne „v polovici“ svojich prebiehajúcich operácií.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády ďalej upozornil, že izraelská ofenzíva proti Iránu bude pokračovať aj počas významného židovského sviatku Pesach, ktorý sa začína po západe slnka 1. apríla. Pesach, sviatok slobody, pripomína vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva a odchod z Egypta, pripomína DPA.

(tasr)