Preskočiť na obsah
  |  

Británia odmieta tvrdenia o útoku Iránu na Európu

Britský minister Steve Reed pre BBC odmietol tvrdenia, že Irán plánuje raketové útoky na Európu alebo má kapacity zasiahnuť mestá ako Londýn, Paríž či Berlín.

Reagoval tak na vyjadrenia izraelskej armády, ktorá tvrdila opak. Podľa Reeda neexistujú žiadne spravodajské hodnotenia, ktoré by tieto obavy potvrdzovali.

V samostatnom rozhovore pre Sky News tento minister zodpovedný za bytovú politiku a regionálny rozvoj povedal, že americký prezident Trump hovoril sám za seba, keď pohrozil „zničením“ iránskych elektrární, ak Teherán do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv.

Na otázku, ako Británia definuje svoj postoj k Trumpovmu termínu, Reed odpovedal: „Americký prezident je dokonale schopný hovoriť sám za seba a obhajovať to, čo hovorí.“

„Nenecháme sa zatiahnuť do vojny, ale budeme chrániť naše vlastné záujmy v regióne. Budeme spolupracovať s našimi spojencami na deeskalácii situácie,“ dodal Reed.

(reuters, mja)

  |  

Inšpektori práce: pretrváva nelegálne zamestnávanie

Inšpektoráty práce odhalili v roku 2025 na Slovensku 1211 nelegálne zamestnávaných osôb u takmer 700 zamestnávateľov. Vyplýva to zo správy rezortu práce, podľa ktorej kontrolóri vykonali viac než 16-tisíc kontrol a preverili desaťtisíce pracovníkov.

Podiel nelegálneho zamestnávania mierne klesol na 3,8 percenta, no problém pretrváva najmä v stavebníctve, priemysle a gastrosektore. Najviac prípadov evidovali v Nitrianskom kraji, najmenej v Bratislavskom.

Väčšinu nelegálne zamestnaných tvorili muži a dominovali občania Slovenska, hoci medzi cudzincami prevažovali Ukrajinci a Vietnamci.

Znepokojivý je rast takzvaných falošných živností, ktorých počet medziročne výrazne stúpol. Inšpektoráty uložili stovky pokút v hodnote vyše 2,6 milióna eur, najmä menším firmám, pričom celková výška sankcií mierne klesla.

(tasr, mja)

  |  

Irán: Hormuzský prieliv je otvorený, no nie pre lode nepriateľov

Hormuzský prieliv zostáva otvorený pre lodnú dopravu, no Irán naznačuje obmedzenia pre plavidlá spojené s jeho nepriateľmi. Podľa vyjadrenia iránskeho zástupcu pri Medzinárodnej námornej organizácii Aliho Mousavího môžu ostatné lode prechádzať po dohode s Teheránom.

Situácia prichádza počas konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorý už ovplyvňuje globálnu lodnú dopravu.

Kľúčový prieliv, cez ktorý prúdi približne pätina svetových dodávok ropy a plynu, sa momentálne využíva menej pre obavy z útokov.

Americký prezident Donald Trump pritom pohrozil zásahmi proti Iránu, ak nebude zabezpečená plná priechodnosť. Teherán však tvrdí, že prioritou zostáva diplomacia, hoci zároveň zo súčasnej eskalácie viní USA a Izrael.

(reuters, mja)

  |  

Polícia začala nové trestné stíhanie združenia Šimečkovej

Polícia začala v súvislosti s občianskym združením Projekt Fórum pod vedením Marty Šimečkovej trestné stíhanie vo veci podozrenia zo subvenčného podvodu. Vyplýva to zo stanoviska Prezídia Policajného zboru.

Na informácie upozornil denník Sme, podľa ktorého tak bude musieť Šimečková vysvetľovať aj podozrenia týkajúce sa dotácií z rokov 2018, 2019, 2020 a 2022.

„Vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru začal 16. marca 2026 trestné stíhanie vo veci podozrenia zo subvenčného podvodu. Keďže ide o prebiehajúce vyšetrovanie, ktoré je zo zákona neverejné, bližšie informácie zatiaľ nie je možné poskytnúť,“ uviedol policajný hovorca Roman Hájek.

Šimečková pre Sme reagovala, že dosiaľ o novom stíhaní nevedela. Vyšetrovateľovi je podľa svojich slov k dispozícii a je pripravená mu poskytnúť všetky podklady, ktoré dokazujú, že sa nijakým spôsobom neobohatila.

Výsledok vládneho auditu, týkajúceho sa čerpania verejných dotácií, odhalil nedostatky aj pri občianskom združení Projekt Fórum, v ktorom je štatutárkou Marta Šimečková, matka lídra opozičného PS Michala Šimečku. Občianske združenie Projekt Fórum Bratislava malo šesť finančných nedostatkov s vysokou závažnosťou v hodnote takmer 134-tisíc eur. O audite rokoval aj parlament.

Poslanec Národnej rady Michal Šimečka nespochybnil zistenia, no hovorí o neštandardnom postupe, keď účtovníctvo rieši parlament a vláda, nie orgány na to určené. Líder PS preto reagoval, že súčasná vláda sa útokmi na jeho rodinu snaží zakryť svoju neschopnosť a korupciu.

(tasr, mja)

  |  

Ruská Ufa čelila útoku dronov, cieľom boli ropné rafinérie

Ruské protivzdušné systémy zmarili útok ukrajinských dronov na mesto Ufa v Baškortostane, uviedol miestny gubernátor Radij Chabirov.

Bezpilotné lietadlá mali smerovať na ropné rafinérie v meste, pričom konkrétne objekty neboli spresnené.

Podľa dostupných informácií boli drony zostrelené ešte pred zásahom cieľov, no ich trosky spôsobili menší požiar na rozostavanej budove v jednej z mestských častí.

Baškirsko, ležiace na úpätí južného Uralu, patrí medzi regióny, ktoré sa v poslednom období stávajú terčom podobných operácií. Samotná Ufa je pritom vzdialená až približne 1 400 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice.

(reuters, mja)

  |  

Voľba ústavného sudcu viazne, Raši čaká na dohodu koalície

Do parlamentu zatiaľ neprišiel žiadny návrh na kandidáta na ústavného sudcu, hoci lehota na ich podanie sa blíži ku koncu. Poslanci majú rozhodovať o nástupcovi sudkyne Jany Baricovej, ktorej mandát sa skončí v júli.

Predseda parlamentu Richard Raši pritom avizoval, že vlastného kandidáta navrhovať neplánuje. Situácia okolo Ústavného súdu je však dlhodobo komplikovaná.

Inštitúcia funguje už viac ako dva roky v neúplnom zložení po odchode Jany Laššákovej, pričom parlament opakovane nedokázal zvoliť jej nástupcu.

Raši zdôrazňuje, že novú voľbu vyhlási až po dohode v koalícii, aby sa predišlo ďalšiemu neúspechu. Opozícia medzitým priniesla špekulácie o možnej kandidatúre ministra Borisa Suska, ten to však odmietol. Voľba kandidátov by sa mala uskutočniť pred letom.

(tasr, mja)