Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Víťazom krajinských volieb v Porýní-Falcku by sa mala stať CDU

Kresťanskí demokrati (CDU) nemeckého kancelára Friedricha Merza vedú v krajinských voľbách v západonemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko nad svojimi stredoľavými koaličnými sociálnodemokratickými partnermi (SPD). Vyplýva to z prognóz, ktoré po zatvorení volebných miestností zverejnili verejnoprávne televízie.

Prvá predpoveď na televíznej stanici ARD po zatvorení volebných miestností ukazovala, že CDU získa 30,5 percenta hlasov, pred SPD s 27 percentami, čo naznačuje pravdepodobné víťazstvo Merza po tom, čo jeho strana 8. marca tesne prehrala voľby v susednom štáte Bádensko-Württembersko so Zelenými.

Je to dobrý výsledok aj pre SPD, ktorá sa stále spamätáva z katastrofálneho výsledku v Bádensku-Württembersku, kde strana získala iba 5,5 percenta hlasov a ledva prešla do krajinského parlamentu.

Pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa v súčasnosti etablovala ako druhá najsilnejšia strana Nemecka na celonárodnej úrovni, by mala získať zhruba 20 percent hlasov, čo zodpovedá výsledku, ktorý dosiahla aj v Bádensku-Württembersku. Tam to bolo 18,8 percenta.

V závislosti od konečného výsledku môžu CDU a SPD následne vytvoriť krajinskú vládnu koalíciu, pričom kandidát CDU Gordon Schnieder by mal nahradiť súčasného premiéra za SPD Alexandra Schweitzera.

(reuters, im)

Minúta  |  

Hajko v polovici apríla definitívne odchádza z Národnej rady

Poslanec Národnej rady za KDH Jozef Hajko končí na poslaneckom poste k 14. aprílu. V televízii TA3 to uviedol podpredseda kresťanských demokratov Viliam Karas.

Ako už vyplynulo z predchádzajúcich vyjadrení, je to najmä pre názorové nezhody s predsedom KDH Milanom Majerským, ktoré sa „prevalili“ na nedávnom sneme hnutia.

Majerský sa v diskusnej relácii STVR vyjadril, že Hajkovu kritiku si vzal k srdcu. Podľa neho išlo o rozpor, ktorý si mali vyjasniť medzi sebou, a nie verejne.

Súčasne zopakoval, že Hajka považuje za kvalifikovaného odborníka, je mu ľúto, že sa chce vzdať svojho mandátu a verí, že si svoj odchod ešte rozmyslí.

Podľa informácií Štandardu už dostal Hajko neoficiálne ponuky z viacerých parlamentných i mimoparlamentných politických strán, ale rozhodol sa žiadnu z nich neakceptovať. Aj naďalej mieni ostať členom KDH.

V Národnej rade ho nahradí ho bývalý prorektor Prešovskej univerzity, teológ Gabriel Paľa.

(pravda, im)

Minúta  |  

Zalužnyj: Ukrajina nepotrebuje voľby, ale mier vybojovaný vojnou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval spojencov, aby pred ďalším kolom rokovaní s USA o ukončení vojny pokračovali v sankčnom tlaku na Rusko .

Zdôraznil najmä potrebu zasiahnuť proti takzvanej tieňovej flotile tankerov, ktorá podľa neho pomáha Moskve obchádzať sankcie a financovať vojnu. Rokovania medzi Ukrajinou a americkou delegáciou prebiehajú bez účasti Ruska, pričom Washington tlačí aj na politické riešenia vrátane volieb na Ukrajine.

Zelenskyj pripustil, že voľby by boli možné len pri dočasnom prímerí a bezpečnostných zárukách.

Medzitým sa objavujú aj rozdielne názory, bývalý veliteľ armády Valerij Zalužnyj, dnes veľvyslanec v Británii, zdôraznil, že Ukrajina nepotrebuje voľby, ale mier získaný vojnou.

„Ukrajina nepotrebuje čas na prípravu a usporiadanie volieb, ale mier vybojovaný vojnou, ktorý zabezpečí budúcnosť pre naše deti,“ napísal v článku, ktorý v nedeľu publikoval ukrajinský denník NV.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Merz hovoril s Trumpom o vojne v Iráne

Nemecký kancelár Friedrich Merz telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o vývoji konfliktu v Iráne, ako aj o situácii v Izraeli a na Ukrajine.

Podrobnosti rozhovoru zatiaľ zverejnené neboli, obe strany sa však dohodli na pokračovaní kontaktov. Berlín zároveň odmieta zapojenie do vojenských operácií, napriek tomu, že Trump vyzýva spojencov v NATO na ochranu strategického Hormuzského prielivu.

Tento postoj vyvolal napätie medzi USA a európskymi partnermi. Trump dokonca kritizoval spojencov za odmietnutie spolupráce.

Merz priznal, že americký prezident nie je s jeho postojom spokojný, no zdôraznil, že chce udržať dobré transatlantické vzťahy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne hrozí rastom, ECB zvažuje sprísnenie politiky

Rast cien energií môže opäť roztočiť infláciu v eurozóne a prinútiť Európsku centrálnu banku konať. Prezident Bundesbanky Joachim Nagel upozornil, že ak sa vyššie náklady premietnu do širších cien v ekonomike, ECB bude musieť sprísniť menovú politiku.

Centrálna banka zatiaľ sadzby nemenila a ponechala depozitnú sadzbu na úrovni 2 percent, no zároveň priznala väčšiu neistotu vývoja po eskalácii konfliktu na Blízkom východe.

Najnovšie odhady počítajú s pomalším rastom ekonomiky a vyššou infláciou, ktorá by mala dosiahnuť 2,6 percenta.

Trhy už očakávajú možné zvyšovanie sadzieb ešte tento rok. Nagel zdôraznil, že problémom sú najmä takzvané sekundárne vplyvy, ktoré môžu ukotviť infláciu na vyšších úrovniach.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Blanár prezradil svoj plat, Valášek si výšku príjmu nesleduje

Na pretras v diskusnej relácii TV Markíza Na telo sa dostali aj platy ústavných činiteľov. Hoci majú členovia kabinetu základnú mzdu zmrazenú, paušálne náhrady sa im od apríla zvýšia o stovky eur.

Šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer) zopakoval, že vláda si zamrazila platy. „Ministri nemajú vyššie platy, schválili sme vyššie zdaňovanie ministrov. Paušálne náhrady sú úplne niečo iné. Sú naviazané na priemernú mzdu. Nebudeme mať pridané, budeme plus-mínus na tom istom,“ reagoval.

Blanár zároveň prezradil, že aj s paušálnymi náhradami má plat do sedem a pol tisíca eur.

Diplomat a dnes poslanec za PS Tomáš Valášek skritizoval, že ministri si zvýšili paušálne náhrady, ktoré tvoria väčšiu zložku celkového platu ministra a premiéra. „Z tých paušálnych náhrad neplatia dane, rastie priemerná mzda, rastú paušálne náhrady,“ argumentoval. Na otázku, koľko mesačne zarába, odpovedať nevedel. Povedal, že si to nesleduje.

(tvnoviny, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.