Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny ropy by mali pokračovať v raste, predpokladajú analytici

Ceny ropy by mali pokračovať v raste aj na začiatku budúceho týždňa. Pritom tento týždeň uzatvorila cena ropy Brent na najvyššej úrovni za takmer štyri roky. Očakávajú to analytici, ktorí vychádzajú z najnovších hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Iránu a následnej reakcie Teheránu.

Trump v sobotu varoval, že ak Irán „do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv, zničí jeho elektrárne“. Výrazne tak eskaloval konflikt v Iráne. Deň predtým pritom Trump hovoril o „ukončení vojny“.

Napätie na trhoch následne vzrástlo ešte viac, keď Teherán na Trumpove hrozby v nedeľu reagoval, že ak USA zaútočia na iránske elektrárne, Hormuzský prieliv uzatvorí úplne.

Najnovší vývoj udalostí tak signalizuje, že ceny ropy pôjdu budúci pondelok opätovne nahor, uviedli analytici. Cena ropy Brent s májovým kontraktom pritom vzrástla uplynulý piatok na záver obchodovania o 3,26 percenta na 112,19 dolára (97,09 eura) za barel (159 litrov). To je najvyššia úroveň od júla 2022. Za celý týždeň vzrástla cena Brentu o 8,8 percenta.

 „Trumpove hrozby vyhnali neistotu na trhoch na ešte vyššie úrovne. Ak od tohto ultimáta neustúpi, ceny ropy pôjdu v pondelok výrazne nahor,“ povedal analytik zo spoločnosti IG Tony Sycamore.

(reuters, im)

Minúta  |  

Izraelské nálety v Pásme Gazy zabili štyroch ľudí

Najmenej štyria ľudia v nedeľu zahynuli pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy, uviedli tamojší zdravotnícki predstavitelia. Medzi obeťami sú aj príslušníci policajnej jednotky vedenej palestínskym militantným hnutím Hamas.

Izrael zasiahol auto v utečeneckom tábore Nusajrát a zdravotníci identifikovali tri obete ako príslušníkov polície. Ďalších desať ľudí je zranených.

Nálet podnikla izraelská armáda aj na severe palestínskeho územia, kde zahynula jedna osoba - údajne líder jednej z ozbrojených skupín hnutia Fatah. Niekoľko ďalších osôb je po tomto útoku zranených.

Podľa obyvateľov Pásma Gazy, medikov a analytikov izraelské útoky na palestínske územie ustúpili v prvých dňoch vojny v Iráne, no v poslednej dobe znova začali narastať.

(tasr, reuters, im)
       

Minúta  |  

USA majú dosť peňazí na vojnu proti Iránu, tvrdí minister financií Bessent

Americká vláda má dostatok peňazí na financovanie vojny proti Iránu, žiada však ďalšie prostriedky od Kongresu, aby zaistila, že bude armáda dobre zásobená v budúcnosti. Povedal to v nedeľu minister financií USA Scott Bessent. Vyhlásil tiež, že USA budú možno musieť vystupňovať útoky proti Iránu, aby mohli vojnu ukončiť.

Prezident Donald Trump v sobotu pohrozil zničením elektrární v Iráne, ak Teherán úplne neotvorí strategický Hormuzský prieliv. Len niekoľko dní predtým povedal, že Spojené štáty majú veľmi blízko k naplneniu cieľov svojich útokov a zvažujú ich ukončenie.

Bessent v televízii NBC po otázke o týchto zdanlivo protichodných vyhláseniach povedal, že „sa vzájomne nevylučujú“. „Niekedy musíte eskalovať, aby ste deeskalovali,“ povedal. „To je jediný jazyk, ktorému Iránci rozumejú,“ tvrdil.

Podľa správ armáda žiada o dodatočných 200 miliárd dolárov na iránsku vojnu, čo čelí odporu v Kongrese. Demokrati aj niektorí republikáni spochybňujú potrebu vyčlenenia týchto prostriedkov po schválení veľkých rekordných súm počas uplynulého roka.

(tasr, reuters, im)

Minúta  |  

Začne v školstve fungovať platový automat?

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) a zástupcovia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku rokovali tento týždeň o návrhu automatizovaného zvyšovania miezd zamestnancov v školstve, takzvanom platovom automate. Diskutovali aj o zámere postupného prechodu časti originálnych kompetencií v školstve pod prenesené. Pre TASR to potvrdili Drucker aj predseda školských odborárov Pavel Ondek.

„Keď sme schvaľovali nejakú dohodu s odborármi minulý rok, tak sme podpísali memorandum, kde sme sa okrem iného zaviazali k zvyšovaniu platov, ktoré sa zrealizovalo, ale sú tam aj iné otázky. Jedna bola, že pripravíme nejaký legislatívny návrh nejakého automatizovaného zvyšovania miezd,“ pripomenul Drucker.

O tom, kedy by mal takzvaný platový automat začať platiť, sa podľa ministra ešte rokuje. Potrebná bude podľa Druckera zhoda aj s ministerstvom financií a vládnou koalíciou. Upozornil pritom na limity verejného rozpočtu.

„Ide predovšetkým o nastavenie systému financovania tak, aby nebolo potrebné zvyšovať platy prostredníctvom kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa,“ priblížil Ondek.

(tasr, im)
  

Minúta  |  

Víťazom krajinských volieb v Porýní-Falcku by sa mala stať CDU

Kresťanskí demokrati (CDU) nemeckého kancelára Friedricha Merza vedú v krajinských voľbách v západonemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko nad svojimi stredoľavými koaličnými sociálnodemokratickými partnermi (SPD). Vyplýva to z prognóz, ktoré po zatvorení volebných miestností zverejnili verejnoprávne televízie.

Prvá predpoveď na televíznej stanici ARD po zatvorení volebných miestností ukazovala, že CDU získa 30,5 percenta hlasov, pred SPD s 27 percentami, čo naznačuje pravdepodobné víťazstvo Merza po tom, čo jeho strana 8. marca tesne prehrala voľby v susednom štáte Bádensko-Württembersko so Zelenými.

Je to dobrý výsledok aj pre SPD, ktorá sa stále spamätáva z katastrofálneho výsledku v Bádensku-Württembersku, kde strana získala iba 5,5 percenta hlasov a ledva prešla do krajinského parlamentu.

Pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa v súčasnosti etablovala ako druhá najsilnejšia strana Nemecka na celonárodnej úrovni, by mala získať zhruba 20 percent hlasov, čo zodpovedá výsledku, ktorý dosiahla aj v Bádensku-Württembersku. Tam to bolo 18,8 percenta.

V závislosti od konečného výsledku môžu CDU a SPD následne vytvoriť krajinskú vládnu koalíciu, pričom kandidát CDU Gordon Schnieder by mal nahradiť súčasného premiéra za SPD Alexandra Schweitzera.

(reuters, im)

Minúta  |  

Hajko v polovici apríla definitívne odchádza z Národnej rady

Poslanec Národnej rady za KDH Jozef Hajko končí na poslaneckom poste k 14. aprílu. V televízii TA3 to uviedol podpredseda kresťanských demokratov Viliam Karas.

Ako už vyplynulo z predchádzajúcich vyjadrení, je to najmä pre názorové nezhody s predsedom KDH Milanom Majerským, ktoré sa „prevalili“ na nedávnom sneme hnutia.

Majerský sa v diskusnej relácii STVR vyjadril, že Hajkovu kritiku si vzal k srdcu. Podľa neho išlo o rozpor, ktorý si mali vyjasniť medzi sebou, a nie verejne.

Súčasne zopakoval, že Hajka považuje za kvalifikovaného odborníka, je mu ľúto, že sa chce vzdať svojho mandátu a verí, že si svoj odchod ešte rozmyslí.

Podľa informácií Štandardu už dostal Hajko neoficiálne ponuky z viacerých parlamentných i mimoparlamentných politických strán, ale rozhodol sa žiadnu z nich neakceptovať. Aj naďalej mieni ostať členom KDH.

V Národnej rade ho nahradí ho bývalý prorektor Prešovskej univerzity, teológ Gabriel Paľa.

(pravda, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.