Preskočiť na obsah
  |  

Trumpov tím spočítal, koľko získa Rusko zo zmiernenia sankcií

Americký minister financií Scott Bessent v mene Trumpovej administratívy obhajuje zmiernenie sankcií na ruskú ropu argumentom, že Moskve neprinesie výrazný finančný zisk. Podľa jeho prepočtov môže Rusko získať nanajvýš asi dve miliardy dolárov, čo označil za sumu porovnateľnú s jedným dňom ruského rozpočtu.

Podľa portálu Jevropejska pravda je kľúčové najmä to, že uvoľnenie časti opatrení pomáha udržať cenu ropy pod hranicou, pri ktorej by Rusko zarábalo citeľne viac.

Administratíva tým reagovala na otras na globálnom trhu po eskalácii konfliktu na Blízkom východe, ktorý obmedzil vývoz ropy z Perzského zálivu. Zároveň sa ukazuje, že tento krok vyvolal kritiku na Ukrajine aj v EÚ.

Predseda Európskej rady António Costa upozornil, že slabšie sankcie môžu posilniť ruskú vojnovú mašinériu.

Americký prezident Donald Trump však sľubuje, že po odznení regionálnej krízy budú americké sankcie voči ruskej rope opäť obnovené.

(pir)

  |  

SpaceX a Tesla chcú v Texase stavať čipové továrne budúcnosti

Elon Musk oznámil plán vybudovať v texaskom Austine dvojicu moderných tovární na výrobu čipov v rámci projektu Terafab, na ktorom spolupracujú spoločnosti SpaceX, Tesla a xAI.

Každý závod sa má špecializovať na iný typ čipu – jeden pre elektromobily Tesla a humanoidné roboty Optimus, druhý pre dátové centrá umelej inteligencie vrátane plánovaných vesmírnych aplikácií.

Musk upozornil, že súčasná globálna produkcia čipov pokrýva len zlomok budúcich potrieb jeho spoločností, podľa neho približne tri percentá. Projekt preto označil za nevyhnutný krok, inak by jeho firmy čelili nedostatku kľúčových komponentov.

Komplex má v budúcnosti dosiahnuť výkon až jeden terawatt výpočtovej kapacity ročne, čo by výrazne prekonalo súčasnú produkciu v USA.

Musk však neuviedol konkrétny časový harmonogram a jeho plány zatiaľ sprevádza určitá neistota, keďže podobné ambiciózne projekty v minulosti čelili odkladom.

(reuters, pir)

  |  

Bude ťažké zabrániť tretej svetovej vojne, povedal Vučić

Srbský prezident Aleksandar Vučić v rozhovore pre Berliner Zeitung varoval, že súčasné konflikty môžu viesť k širšiemu globálnemu napätiu. Podľa neho majú vojny tendenciu reťaziť sa – ak napríklad Irán dokáže čeliť Spojeným štátom napriek výraznej vojenskej nevýhode, vysiela to signál ďalším krajinám, že sa môžu postaviť aj silnejším mocnostiam.

V prípade vojny medzi Ruskom a Ukrajinou Vučić nevidí rýchle riešenie. Rusko síce nemusí konflikt vyhrať, no zároveň ho pravdepodobne ani neprehrá, keďže jadrové veľmoci nie je možné vojensky poraziť.

Prezident sa domnieva, že na Blízkom východe prebieha nová geopolitická rekonfigurácia. Štáty Perzského zálivu, severnej Afriky, ale aj veľkí hráči ako Čína sa podľa jeho slov snažia získať čas a pripravujú sa na väčšie konflikty.

„Preto, žiaľ, nepovažujem za vylúčené, že v takýchto konfliktoch sa nakoniec použijú aj taktické jadrové zbrane,“ podotkol.

Zdôraznil, že rastie napätie okolo prístupu k strategickým zdrojom, ako sú ropa, plyn či vzácne kovy, a formujú sa nové mocenské bloky, čo podľa neho zodpovedá vývoju pred prvou a druhou svetovou vojnou.

Domnieva sa, že tretia svetová vojna možno už začala – len o tom ešte oficiálne nehovoríme.

(est)

  |  

Trump nazval BLM „výtržníkmi“ a vyzdvihol Kolumbusove objavy

Biely dom umiestnil na svoj pozemok sochu Krištofa Kolumbusa, čo je ďalší krok administratívy prezidenta Donalda Trumpa v snahe prehodnotiť historické a kultúrne interpretácie v USA.

Podľa prezidenta ide o návrat k „pravdivému“ obrazu amerických dejín, pričom Kolumbusa označil za výnimočného hrdinu. Socha bola darom taliansko-amerických organizácií a nachádza sa pri budove Eisenhower Executive Office Building.

Kolumbus sa stal symbolom sporov najmä po protestoch Black Lives Matter v roku 2020, keď jeho sochy v mnohých mestách odstránili alebo zničili.

Demonštranti, ktorých teraz Trump nazval „protiamerickými výtržníkmi“, hlásali, že Kolumbusove plavby financované Španielskom od 90. rokov 15. storočia pripravili pôdu pre európske dobytie Ameriky.

Stavať mu sochy podľa nich bagatelizuje jeho krutosť voči pôvodným obyvateľom Ameriky.

(reuters, pir)

  |  

Lekári v Olomouci údajne roky falšovali údaje pacientov

V olomouckej Fakultnej nemocnici vypukol vážny škandál, ktorý sa týka údajného falšovania zdravotnej dokumentácie pacientov. Podľa bývalého primára Martina Hutyru lekári roky manipulovali údaje tak, aby mohli implantovať defibrilátory aj ľuďom, ktorí ich podľa dostupných informácií nepotrebovali.

Ako uvádza Aktuálne.cz, úpravy údajne robili v jednoduchých nástrojoch. Audítorom predkladali len papierovú dokumentáciu bez prístupu k originálnym dátam v systéme.

Hutyra tvrdí, že na problém upozorňoval vedenie nemocnice už skôr, no bez výsledku.

Nemocnica obvinenia odmieta a zdôrazňuje, že pacienti dostali adekvátnu starostlivosť. Do prípadu sa však zapojila polícia, ktorá preveruje podozrenia z dlhodobých a systematických neindikovaných zákrokov u stoviek pacientov.

Vyšetrovanie zahŕňa aj projekt financovaný z EÚ a dohliada naň európsky prokurátor. Ak sa podozrenia potvrdia, zdravotníkom hrozia vážne tresty vrátane väzenia.

(pir)

  |  

Alex Ovečkin ako druhý hráč NHL dosiahol tisíc gólov v kariére

Kapitán Washingtonu Capitals sa stal len druhým hráčom v histórii, ktorý dosiahol tisíc gólov v súčte základnej časti a play-off.

Jubilejný zásah strelil v nedeľnom zápase proti Colorado Avalanche, keď v presilovke vyrovnal na 2 : 2, no jeho tím napokon prehral 2 : 3 po predĺžení. Zdá sa však, že ani výsledok neubral nič na výnimočnosti momentu, ktorým sa ruský kanonier zaradil po bok Wayna Gretzkyho.

Ovečkin už vlani prekonal Gretzkyho rekord v počte gólov v základnej časti a teraz pridal ďalší historický míľnik. Podľa dostupných údajov má v tejto sezóne 26 gólov a 27 asistencií v 70 dueloch.

Počas celej kariéry, ktorú odohral iba za Washington, nazbieral obrovské množstvo bodov aj individuálnych ocenení vrátane troch Hartových trofejí a Stanleyho pohára z roku 2018.

(reuters, pir)