Preskočiť na obsah
  |  

Drony zasiahli ruské prístavy, export ropy dočasne pozastavili

Baltské prístavy Primorsk a Usť-Luga, ktoré patria medzi najväčšie ruské exportné uzly ropy, od nedele pozastavili vývoz ropy a palív po útokoch dronov. Prerušenie dodávok prehlbuje globálny nedostatok ropy, ktorý vznikol aj po uzavretí Hormuzského prielivu Iránom.

Guvernér Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko potvrdil, že po útokoch v Primorsku horeli viaceré palivové zásobníky, nevyjadril sa však k zastaveniu exportu. Nie je jasné, či škody utrpel aj prístav Usť-Luga.

Spoločnosť Transnefť, ktorá oba prístavy prevádzkuje, na otázky nereagovala. Primorsk má kapacitu vyvážať viac ako milión barelov ropy denne a je hlavným exportným bodom pre ropu Urals aj naftu. Usť-Luga spracúva približne 700-tisíc barelov denne a vlani vyviezla 32,9 milióna ton ropných produktov, zatiaľ čo Primorsk 16,8 milióna ton.

Ukrajina dlhodobo útočí na ruské energetické zariadenia, aby oslabila vojnové hospodárstvo Moskvy, k útokom na baltské prístavy sa však nevyjadrila. Podobné narušenie exportu zaznamenali aj v septembri v Primorsku a tento mesiac v prístave Novorossijsk.

(reuters, max)

  |  

SaS viní Sakovú z úniku rodných čísel zo systému energopomoci

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila na únik citlivých osobných údajov približne 20-tisíc občanov, ktorí požiadali štát, aby ich údaje nespracovával v systéme energopomoci. Poslanec Karol Galek podotkol, že anonymne získal USB kľúč s nešifrovanými súbormi obsahujúcimi mená, priezviská a rodné čísla.

Podľa neho ide o zoznam ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas so spracovaním údajov, no napriek tomu sa ocitli v databáze, ktorá unikla. V dokumente sa nachádzajú aj údaje opozičných poslancov.

„Rodné číslo je kľúčový identifikátor – dá sa zneužiť pri prístupe k zdravotnej dokumentácii, finančným službám či dokonca pri vybavovaní úverov. Pýtam sa, kto všetko má dnes prístup k týmto dátam,“ vyslovil.

SaS preto plánuje podať podnet na orgány činné v trestnom konaní aj na Úrad na ochranu osobných údajov.

Podpredseda strany Marián Viskupič pripomenul, že na riziká systému upozorňovali už pri schvaľovaní systému. Poukázal na vznik rozsiahleho registra domácností a spomenul problémy ako výpadky či hekerské útoky. Zároveň kritizoval náklady projektu vo výške desiatok miliónov eur.

Predseda SaS Branislav Gröhling vyzval ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), aby situáciu vysvetlila, a avizoval aj zváženie jej odvolania.

Ministerstvo hospodárstva deklarovalo, že situáciu dôkladne preveruje, komunikovalo aj s Národným bezpečnostným úradom a objednalo si znalecké skúmanie. „Výsledky tohto skúmania odstúpi orgánom činným v trestnom konaní. V prípade potreby využije všetky právne prostriedky na vyvodenie zodpovednosti voči osobám, ktoré mohli pochybiť alebo sa dopustiť protiprávneho konania,“ doplnil rezort.

(max)

  |  

Európski vysielatelia tlačia na reguláciu smart TV a asistentov

Najväčší svetoví vysielatelia vyzvali Európsku komisiu, aby inteligentné televízory a virtuálnych asistentov spoločností Google, Amazon, Apple a Samsung podriadila prísnejším pravidlám podľa aktu o digitálnych trhoch (DMA). V liste adresovanom komisárke pre hospodársku súťaž Terese Riberovej upozornili na rastúcu trhovú silu týchto platforiem.

Podľa Asociácie komerčných televízií a služieb videa na požiadanie v Európe získava obmedzený počet technologických operátorov čoraz väčšiu schopnosť kontrolovať prístup k publiku a distribúcii obsahu. Organizácia žiada, aby operačné systémy ako Android TV, Amazon Fire OS a Samsung Tizen označili za „strážcov brány“.

Opiera sa pritom o údaje, podľa ktorých sa ich podiel na trhu v uplynulých rokoch výrazne zvýšil.

Vysielatelia zároveň upozornili na riziko, že technologické firmy môžu uprednostňovať vlastné služby a obmedzovať prepojenie medzi aplikáciami. Európska komisia potvrdila prijatie listu a jeho obsah posudzuje.

Obavy sa týkajú aj virtuálnych asistentov, ako sú Alexa alebo Siri. Podľa vysielateľov ich nezaradenie pod pravidlá DMA vytvára regulačnú medzeru, ktorá im umožňuje ovplyvňovať prístup k mediálnemu obsahu bez príslušných povinností.

(reuters, max)

  |  

Zomrel bývalý francúzsky premiér Lionel Jospin

Bývalý francúzsky socialistický premiér Lionel Jospin zomrel vo veku 88 rokov, informovala televízna stanica BFM.

Jospin bol v rokoch 1997 až 2002 premiérom za prezidenta Jacquesa Chiraca, hoci pochádzali z opačných politických táborov.

Ako premiér skrátil pracovný čas z 39 na 35 hodín týždenne, rozšíril bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zaviedol registrované partnerstvá, ktoré nezosobášeným párom – homosexuálnym aj heterosexuálnym – priznali práva podobné právam manželských párov.

V roku 2002 sa uchádzal o post prezidenta, no do druhého kola hlasovania postúpil Jean-Marie Le Pen. O desať rokov neskôr ho prezident François Hollande vymenoval za predsedu svojej komisie pre obnovu a etiku vo verejnom živote, ktorej úlohou bolo očistiť francúzsku politiku od korupcie.

„Čo sa mňa týka, v politike som sa jednoducho snažil rešpektovať pravidlá, pestovať princípy republiky, byť čestný a dodržiavať svoje záväzky,“ vyslovil raz a zdôraznil, že viedol vládu, ktorá „päť rokov fungovala dobre a vyhla sa každému škandálu“.

(reuters, max)

  |  

V Londýne podpálili štyri sanitky židovskej organizácie

Štyri sanitky patriace židovskej dobrovoľníckej organizácii Hatzola v noci podpálili v severnom Londýne pri útoku, ktorý britský premiér Keir Starmer označil za „hlboko šokujúci antisemitský podpaľačský útok“. K incidentu došlo v blízkosti synagógy v oblasti Golders Green.

Londýnsky hasičský zbor nasadil šesť hasičských áut a 40 hasičov. Počas požiaru explodovalo viacero tlakových fliaš, čo spôsobilo rozbitie okien v susednom bytovom dome. Požiar dostali pod kontrolu niekoľko hodín po polnoci. Zranenia nehlásia.

K útoku sa podľa organizácie SITE Intelligence prihlásila nadnárodná militantná skupina spriaznená s Iránom, ktorá má stáť aj za podobnými útokmi v Belgicku, Grécku a Holandsku.

Starmer incident odsúdil a zdôraznil, že antisemitizmus nemá v britskej spoločnosti miesto. Izraelské veľvyslanectvo v Londýne vyhlásilo, že ide o dôsledok dlhodobého tolerovania nenávisti a vyzvalo na dôkladné vyšetrovanie.

Londýnsky starosta Sadiq Khan oznámil zvýšenie policajných hliadok v oblasti. Polícia prípad vyšetruje ako antisemitský trestný čin z nenávisti. Útoky na židovské ciele podľa dostupných údajov vo svete vzrástli od októbra 2023.

(reuters, max)

  |  

Čína varuje, že vyhrotenie konfliktu pri Hormuze prinesie chaos

Čína vyzvala všetky strany konfliktu na Blízkom východe, aby zastavili vojenské operácie a vrátili sa k rokovaciemu stolu. Reagovala tak na zhoršujúcu sa situáciu v regióne, ktorá už zasahuje aj Hormuzský prieliv – jednu z najdôležitejších námorných trás sveta.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien varoval, že ďalšia eskalácia môže celý región vtiahnuť do chaosu. Podľa neho použitie sily len prehlbuje napätie a vytvára „začarovaný kruh“, z ktorého bude čoraz ťažšie nájsť východisko.

Peking sa vyjadril aj v súvislosti s tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na Irán, aby znovu sprístupnil kľúčovú námornú trasu.

Čína zároveň naznačila, že riešením nemá byť ďalší vojenský tlak, ale obnovenie diplomatických rozhovorov.

(reuters, pir)