Preskočiť na obsah
  |  

Petícia na vyhlásenie referenda smeruje k prezidentovi

Mimoparlamentná strana Demokrati žiada odchod premiéra Roberta Fica (Smer). Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu odovzdala vyzbieraných viac ako 384-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády.

Navrhuje, aby sa referendum konalo 27. júna 2026. Cieľom referenda je podľa predsedu strany Jaroslava Naďa predčasné ukončenie volebného obdobia súčasnej vlády, obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ako aj zrušenie doživotnej renty pre Fica.

Podľa Naďa podpisy pochádzajú od občanov z celého Slovenska a zbierali ich členovia strany v stovkách miest a obcí. „Tieto podpisy pochádzajú od bežných ľudí, od Sobraniec až po Kúty. A nie je to žiadne imaginárne číslo, žiadna štatistika. Podpisy neboli kupované, neboli vygenerované umelou inteligenciou, sú riadne podpísané občanmi Slovenskej republiky,“ skonštatoval.

Zároveň vyzval prezidenta, aby referendum vyhlásil. „Referendum je legitímny nástroj, ktorý rešpektuje ústava, a verím, že ho bude rešpektovať aj najvyšší ústavný činiteľ,“ povedal a dodal, že strana splnila všetky legislatívne náležitosti na vypísanie referenda.

„Kancelária prezidenta prijala petíciu strany Demokrati. Aktuálne sa bude kontrolovať pravosť podpisov a v zákonom stanovenej lehote prezident prijme stanovisko,“ potvrdila hovorkyňa hlavy štátu Patrícia Medveď Macíková.

Referendum hlava štátu vyhlasuje, ak nie je v rozpore s ústavou a ústavnými zákonmi, a požiada oň aspoň 350-tisíc občanov. Či je prvá podmienka splnená, môže rozhodnúť na žiadosť paláca aj Ústavný súd SR.

(tasr, max)

  |  

Drony zasiahli ruské prístavy, export ropy dočasne pozastavili

Baltské prístavy Primorsk a Usť-Luga, ktoré patria medzi najväčšie ruské exportné uzly ropy, od nedele pozastavili vývoz ropy a palív po útokoch dronov. Prerušenie dodávok prehlbuje globálny nedostatok ropy, ktorý vznikol aj po uzavretí Hormuzského prielivu Iránom.

Guvernér Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko potvrdil, že po útokoch v Primorsku horeli viaceré palivové zásobníky, nevyjadril sa však k zastaveniu exportu. Nie je jasné, či škody utrpel aj prístav Usť-Luga.

Spoločnosť Transnefť, ktorá oba prístavy prevádzkuje, na otázky nereagovala. Primorsk má kapacitu vyvážať viac ako milión barelov ropy denne a je hlavným exportným bodom pre ropu Urals aj naftu. Usť-Luga spracúva približne 700-tisíc barelov denne a vlani vyviezla 32,9 milióna ton ropných produktov, zatiaľ čo Primorsk 16,8 milióna ton.

Ukrajina dlhodobo útočí na ruské energetické zariadenia, aby oslabila vojnové hospodárstvo Moskvy, k útokom na baltské prístavy sa však nevyjadrila. Podobné narušenie exportu zaznamenali aj v septembri v Primorsku a tento mesiac v prístave Novorossijsk.

(reuters, max)

  |  

SaS viní Sakovú z úniku rodných čísel zo systému energopomoci

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila na únik citlivých osobných údajov približne 20-tisíc občanov, ktorí požiadali štát, aby ich údaje nespracovával v systéme energopomoci. Poslanec Karol Galek podotkol, že anonymne získal USB kľúč s nešifrovanými súbormi obsahujúcimi mená, priezviská a rodné čísla.

Podľa neho ide o zoznam ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas so spracovaním údajov, no napriek tomu sa ocitli v databáze, ktorá unikla. V dokumente sa nachádzajú aj údaje opozičných poslancov.

„Rodné číslo je kľúčový identifikátor – dá sa zneužiť pri prístupe k zdravotnej dokumentácii, finančným službám či dokonca pri vybavovaní úverov. Pýtam sa, kto všetko má dnes prístup k týmto dátam,“ vyslovil.

SaS preto plánuje podať podnet na orgány činné v trestnom konaní aj na Úrad na ochranu osobných údajov.

Podpredseda strany Marián Viskupič pripomenul, že na riziká systému upozorňovali už pri schvaľovaní systému. Poukázal na vznik rozsiahleho registra domácností a spomenul problémy ako výpadky či hekerské útoky. Zároveň kritizoval náklady projektu vo výške desiatok miliónov eur.

Predseda SaS Branislav Gröhling vyzval ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), aby situáciu vysvetlila, a avizoval aj zváženie jej odvolania.

Ministerstvo hospodárstva deklarovalo, že situáciu dôkladne preveruje, komunikovalo aj s Národným bezpečnostným úradom a objednalo si znalecké skúmanie. „Výsledky tohto skúmania odstúpi orgánom činným v trestnom konaní. V prípade potreby využije všetky právne prostriedky na vyvodenie zodpovednosti voči osobám, ktoré mohli pochybiť alebo sa dopustiť protiprávneho konania,“ doplnil rezort.

(max)

  |  

Európski vysielatelia tlačia na reguláciu smart TV a asistentov

Najväčší svetoví vysielatelia vyzvali Európsku komisiu, aby inteligentné televízory a virtuálnych asistentov spoločností Google, Amazon, Apple a Samsung podriadila prísnejším pravidlám podľa aktu o digitálnych trhoch (DMA). V liste adresovanom komisárke pre hospodársku súťaž Terese Riberovej upozornili na rastúcu trhovú silu týchto platforiem.

Podľa Asociácie komerčných televízií a služieb videa na požiadanie v Európe získava obmedzený počet technologických operátorov čoraz väčšiu schopnosť kontrolovať prístup k publiku a distribúcii obsahu. Organizácia žiada, aby operačné systémy ako Android TV, Amazon Fire OS a Samsung Tizen označili za „strážcov brány“.

Opiera sa pritom o údaje, podľa ktorých sa ich podiel na trhu v uplynulých rokoch výrazne zvýšil.

Vysielatelia zároveň upozornili na riziko, že technologické firmy môžu uprednostňovať vlastné služby a obmedzovať prepojenie medzi aplikáciami. Európska komisia potvrdila prijatie listu a jeho obsah posudzuje.

Obavy sa týkajú aj virtuálnych asistentov, ako sú Alexa alebo Siri. Podľa vysielateľov ich nezaradenie pod pravidlá DMA vytvára regulačnú medzeru, ktorá im umožňuje ovplyvňovať prístup k mediálnemu obsahu bez príslušných povinností.

(reuters, max)

  |  

Zomrel bývalý francúzsky premiér Lionel Jospin

Bývalý francúzsky socialistický premiér Lionel Jospin zomrel vo veku 88 rokov, informovala televízna stanica BFM.

Jospin bol v rokoch 1997 až 2002 premiérom za prezidenta Jacquesa Chiraca, hoci pochádzali z opačných politických táborov.

Ako premiér skrátil pracovný čas z 39 na 35 hodín týždenne, rozšíril bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zaviedol registrované partnerstvá, ktoré nezosobášeným párom – homosexuálnym aj heterosexuálnym – priznali práva podobné právam manželských párov.

V roku 2002 sa uchádzal o post prezidenta, no do druhého kola hlasovania postúpil Jean-Marie Le Pen. O desať rokov neskôr ho prezident François Hollande vymenoval za predsedu svojej komisie pre obnovu a etiku vo verejnom živote, ktorej úlohou bolo očistiť francúzsku politiku od korupcie.

„Čo sa mňa týka, v politike som sa jednoducho snažil rešpektovať pravidlá, pestovať princípy republiky, byť čestný a dodržiavať svoje záväzky,“ vyslovil raz a zdôraznil, že viedol vládu, ktorá „päť rokov fungovala dobre a vyhla sa každému škandálu“.

(reuters, max)

  |  

V Londýne podpálili štyri sanitky židovskej organizácie

Štyri sanitky patriace židovskej dobrovoľníckej organizácii Hatzola v noci podpálili v severnom Londýne pri útoku, ktorý britský premiér Keir Starmer označil za „hlboko šokujúci antisemitský podpaľačský útok“. K incidentu došlo v blízkosti synagógy v oblasti Golders Green.

Londýnsky hasičský zbor nasadil šesť hasičských áut a 40 hasičov. Počas požiaru explodovalo viacero tlakových fliaš, čo spôsobilo rozbitie okien v susednom bytovom dome. Požiar dostali pod kontrolu niekoľko hodín po polnoci. Zranenia nehlásia.

K útoku sa podľa organizácie SITE Intelligence prihlásila nadnárodná militantná skupina spriaznená s Iránom, ktorá má stáť aj za podobnými útokmi v Belgicku, Grécku a Holandsku.

Starmer incident odsúdil a zdôraznil, že antisemitizmus nemá v britskej spoločnosti miesto. Izraelské veľvyslanectvo v Londýne vyhlásilo, že ide o dôsledok dlhodobého tolerovania nenávisti a vyzvalo na dôkladné vyšetrovanie.

Londýnsky starosta Sadiq Khan oznámil zvýšenie policajných hliadok v oblasti. Polícia prípad vyšetruje ako antisemitský trestný čin z nenávisti. Útoky na židovské ciele podľa dostupných údajov vo svete vzrástli od októbra 2023.

(reuters, max)