Preskočiť na obsah
  |  

EÚ udiera na lacný dovoz. Shein a Temu čakajú nové clá a pokuty

Európska únia sa dohodla na reforme colného systému, ktorá výrazne sprísni pravidlá pre online platformy dovážajúce tovar do EÚ.

Po novom budú platformy ako Shein, Temu alebo AliExpress považované za dovozcov, a teda ponesú zodpovednosť za clo aj bezpečnosť výrobkov. Pri opakovanom porušovaní pravidiel im hrozia pokuty vo výške jedného až šiestich percent obratu v Únii.

Opatrenia reagujú na prudký nárast lacných zásielok – ich počet má v roku 2025 dosiahnuť 5,8 miliardy.

Zároveň sa plánuje zrušenie oslobodenia od cla pre balíky do 150 eur a od júla sa má zaviesť dočasný poplatok tri eurá.

EÚ tiež buduje centralizovaný dátový systém na kontrolu dovozu, ktorý má byť plne funkčný do roku 2034.

Obavy z nevyhovujúcich výrobkov podporila štúdia Komisie, podľa ktorej až 65 percent niektorých produktov nespĺňa normy. EÚ preto vyšle delegáciu do Číny, aby riešila bezpečnosť, reguláciu a férovú konkurenciu.

(reuters, pir)

  |  

USA chcú kontrolovať Nord Stream, hovorí Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Spojené štáty sa snažia získať kontrolu nad plynovodmi Nord Stream v Baltskom mori, ktoré poškodili výbuchy v roku 2022.

Podľa Lavrova je cieľom Washingtonu ovládnuť globálne energetické trhy. Ako príklady uviedol aj Venezuelu a Irán. K tvrdeniu o Nord Streame však neposkytol konkrétne dôkazy.

Plynovody Nord Stream 1 a 2 boli kľúčovým kanálom pre dodávky ruského plynu do Európy, no po sérii výbuchov v septembri 2022 sa stali nefunkčnými. Rusko aj západné krajiny uviedli, že incident bol aktom sabotáže. Vyšetrovatelia minulý rok v Taliansku zatkli Ukrajinca podozrivého z koordinácie útokov.

V roku 2024 sa objavili aj správy, že americký investor prejavil záujem o kúpu časti plynovodu Nord Stream 2, z ktorého jedna vetva zostala nepoškodená.

(reuters, est)

  |  

Otázka Tibetu je vnútorná vec, varuje Peking Česko

Čína reagovala na uznesenie českého Senátu, ktoré sa týka nástupníctva dalajlámu a podpory slobodnej voľby tibetského ľudu. Peking označil tento krok za hrubý zásah do svojich vnútorných záležitostí a vyjadril voči Prahe silnú nespokojnosť.

Podľa čínskej diplomacie je Tibet neoddeliteľnou súčasťou krajiny a otázky spojené s jeho duchovným vedením patria výlučne do kompetencie čínskych orgánov.

Napätie medzi oboma krajinami však nie je nové. Už minulý rok vyvolalo reakciu Pekingu stretnutie prezidenta Petra Pavla s dalajlámom, rovnako ako návšteva českých poslancov v tibetskom exile.

Čína trvá na tom, že má konečné slovo pri výbere nástupcu 14. dalajlámu, čo je v rozpore s postojom samotného duchovného lídra.

Peking zdôrazňuje, že prijaté zákony majú podporiť jednotu a stabilitu krajiny. Tvrdí, že situácia v Tibete sa zlepšuje a región prosperuje.

(reuters, pir)

  |  

Austrálsky cyklón zasiahol LNG gigantov Chevron a Woodside

Tropický cyklón Narelle zasiahol západ Austrálie a ochromil časť tamojšej produkcie LNG, čo môže ešte viac vyostriť napätie na svetovom trhu s plynom.

Výpadky potvrdil Chevron v zariadeniach Gorgon a Wheatstone, pričom Woodside hlási narušenie ťažby v projekte North West Shelf v Karrathe. Práve tieto závody patria k najdôležitejším exportným kapacitám krajiny.

Globálne dodávky LNG sú už oslabené vojnou na Blízkom východe a uzavretím Hormuzského prielivu.

Chevron uviedol, že pred príchodom cyklónu evakuoval personál z plošiny Wheatstone a výrobu obnoví, keď to bude bezpečné. Woodside zas čaká na návrat pracovníkov do pobrežných prevádzok. Naopak, Inpex tvrdí, že jeho projekt Ichthys LNG výpadok nezasiahol.

Austrálske úrady škody vyhodnocujú.

(reuters, pir)

  |  

Putin žiada oligarchov o miliardy na vojnu na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin podľa médií požiadal popredných oligarchov o finančné príspevky do štátneho rozpočtu, keďže náklady na vojnu na Ukrajine naďalej rastú.

Stretnutie sa uskutočnilo za zatvorenými dverami a venovalo sa najmä financovaniu armády a ďalšiemu vedeniu konfliktu. Podľa portálu The Bell a denníka Financial Times Putin naznačil, že Rusko bude pokračovať v bojoch, kým nezíska kontrolu nad zvyškom Donbasu.

Krajina čelí poklesu príjmov z energetického sektora aj spomaľujúcej sa ekonomike, čo sa premieta do nižších daňových výnosov. Aj preto sa vláda pripravuje na možné škrty vo výdavkoch.

Jedným z konkrétnych záväzkov je ten od miliardára Sulejmane Kerimova, ktorý údajne prisľúbil približne 100 miliárd rubľov.

Správu sa však zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

(reuters, pir)

  |  

Trumpov podpis na dolári ukončí 165-ročnú tradíciu USA

Spojené štáty sa pripravujú na nezvyčajnú zmenu dizajnu bankoviek, ktorá zároveň symbolicky uzavrie 165-ročnú tradíciu. Od leta sa na amerických dolároch objaví podpis prezidenta Donalda Trumpa, čo je podľa ministerstva financií historický krok – úradujúci prezident sa na mene doteraz nepodpisoval.

Zmena prichádza pri príležitosti 250. výročia nezávislosti USA a prvé nové stodolárovky majú byť vytlačené už v júni.

Nový dizajn zároveň odstráni podpis pokladníka, ktorý bol súčasťou bankoviek od roku 1861. Ostatné prvky vrátane portrétov zosnulých osobností zostanú zachované.

Administratíva tento krok prezentuje ako symbol ekonomickej stability a úspechov krajiny. Kritici však upozorňujú, že ide o ďalší pokus Trumpa presadiť svoje meno naprieč verejným priestorom – od budov až po mince.

Zmena sa bude do obehu dostávať postupne a jej reálny dosah bude závisieť od prijatia verejnosťou aj finančnými inštitúciami.

(reuters, pir)