Ondřej Štindl

Mediálna scéna a zvlášť jej názorové sekcie môžu dnes pôsobiť značne predvídateľným dojmom, o to viac človek ocení, keď si prečíta niečo skutočne prekvapivé. Tento týždeň taký text zverejnila agentúra Bloomberg, jeho autorom je uznávaný ekonóm a komentátor Tyler Cowen. Hoci je sám, ako zdôrazňuje, kritikom súčasného pokrokárstva predovšetkým v jeho "woke" podobe, ktoré sa veľmi razantne a mocichtivo prejavuje v mediálnej, kultúrnej sfére i v ekonomickom živote, napísal v istom zmysle jeho obhajobu, akokoľvek ho neprestal považovať za nudné, predvídateľné, hlúpe a nepružné.

Debata okolo pokrokárstva sa však príliš sústreďuje na jeho excesy, na to, čo pôsobí napríklad na amerických univerzitách, pritom z celosvetového hľadiska by mohlo byť súčasné pokrokárstvo skôr prínosom. Mohla by sa z neho stať ďalšia forma pokračujúcej americkej kultúrnej dominancie, ktorá je podľa Cowena v zásade pozitívna a oslobodzujúca. "Nemám rád ani Big Macy, ani filmy podľa komiksov Marvelu, ale v zásade si myslím, že americká kultúra je zdravá, demokratizujúca a oslobodzujúca, a chcem, aby to tak bolo ďalej."

Predovšetkým však Cowen pripomína, že mnohým krajinám sveta by trocha pokrokárskej kritiky len prospelo. Zmieňuje sa o odpore proti progresivistickým myšlienkam vo Francúzsku. "Aj tí z nás, kto sa za progresivistov nepovažujú, možno uznávajú, že frankofónna spoločnosť a kultúra by mohli byť trochu pokrokárskejšie. Šéfovia by mali vedieť, že nemajú právo spať so sekretárkami. A Belgičania by sa mali poctivejšie vyrovnať s dedičstvom ich kolonializmu v Afrike. Progresivizmus je spôsob, ako ich k tomu prinútiť. […] Na tom, kto vedie katedru anglistiky v Oberline [povestnej woke univerzite, pozn. red.], veľmi nezáleží. Ale bolo by pekné, keby ženy v Saudskej Arábii získali viac práv."

Cowenov text mal celkom veľký ohlas, vlastne niet divu. Odpor proti wokizmu často preberá podstatné charakteristiky toho, voči čomu sa vymedzuje – napríklad tú nudu a predvídateľnosť, nehovoriac o občas prebleskujúcich sympatiách k autoritárskej odpovedi na autoritársky problém. Človeka, ktorý súčasný pokrokársky posun vníma ako potenciálne vážny problém, môže až znepokojovať, ako intelektuálne lenivo sa odpor voči nemu často prejavuje. Aj tak sa však domnievam, že prinajmenšom v jednom ohľade sa Cowen dosť zásadným spôsobom mýli. Opisuje súčasné woke pokrokárstvo ako hnutie, ktoré presadzuje a šíri sebareflexiu. "Wokismus je myšlienka, ktorú možno adaptovať na podmienky akejkoľvek krajiny. Stačí identifikovať závažnú formu útlaku v danom štáte alebo regióne, presadzovať, aby ju ľudia vnímali senzitívnejšie, pridať nejaké rétorické figúry, odstrániť čistkou pár odpadlíkov (a pár nevinných) a voilà! – je tu ďalšie woke hnutie."