Preskočiť na obsah
  |  

Ryanair: Narušené dodávky paliva môžu od júna zrušiť lety

Ryanair upozorňuje na možné problémy s dodávkami leteckého paliva v Európe už od júna, ak sa konflikt na Blízkom východe rýchlo neskončí. Podľa šéfa Michaela O’Learyho by mohlo byť ohrozených približne 10 až 20 percent dodávok, čo by prinútilo letecké spoločnosti obmedziť kapacity alebo rušiť niektoré lety počas kľúčovej letnej sezóny.

Dopravca pritom denne komunikuje s dodávateľmi a zatiaľ sa zdá, že situácia zostane stabilná do konca mája.

Podobné signály prichádzajú aj od Lufthansy. Jej generálny riaditeľ Carsten Spohr uviedol, že firma už registruje prvé varovania v Ázii, kde niektoré letiská obmedzujú prevádzku pre nedostatok paliva. Lufthansa sa preto pripravuje na možné výpadky najmä mimo Európy, pričom si už zabezpečila viac než 80 percent potrieb na rok 2026.

Ryanair by prípadné škrty cielil najmä na letiská s najväčšími problémami v zásobovaní. Zároveň však zdôrazňuje, že ceny leteniek zatiaľ konflikt neovplyvňuje a očakáva ich mierny rast o tri až štyri percentá na jar.

Európa je podľa dostupných údajov výrazne závislá od paliva z Perzského zálivu, čo zvyšuje citlivosť trhu na vývoj vojny. Najviac ohrozené má byť Spojené kráľovstvo, ktoré vo veľkej miere dováža ropu z Kuvajtu.

(reuters, pir)

  |  

Zelenskyj a Rutte rokujú s USA, Kyjev tlačí na prímerie s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu rokoval online s americkými vyjednávačmi vrátane Steva Witkoffa, Jareda Kushnera a senátora Lindseyho Grahama, pričom sa k diskusii pripojil aj šéf NATO Mark Rutte.

Podľa dostupných informácií sa Kyjev snaží udržať pozornosť administratívy Donalda Trumpa na vojne proti Rusku, hoci globálnu agendu aktuálne ovplyvňuje konflikt s Iránom.

Zelenskyj plánuje presadiť návrh veľkonočného prímeria a signalizuje ochotu zastaviť útoky na ruskú ropnú infraštruktúru výmenou za ochranu ukrajinskej energetiky. Moskva však návrh odmieta a trvá na stiahnutí ukrajinských síl z Donbasu.

Kyjev to považuje za neprijateľné a zdôrazňuje, že prípadné územné otázky sa musia riešiť na úrovni lídrov.

Zelenskyj v príspevku na Telegrame uviedol, že v stredu hovoril aj s britským premiérom Keirom Starmerom a informoval ho o svojom návrhu na prímerie. „Informoval som Keira o situácii na fronte: naše pozície sú teraz oveľa silnejšie,“ napísal.

(reuters, pir)

  |  

Irán varoval Bulharsko, aby neumožnilo USA využívať jeho letiská

Irán minulý mesiac oficiálne varoval Bulharsko, aby neumožnilo Spojeným štátom využívať jeho letiská na vojenské operácie súvisiace s konfliktom v Iráne.

Teherán protestoval proti prítomnosti amerických tankovacích lietadiel na letisku Sofia Vasil Levski a zdôraznil, že si vyhradzuje právo reagovať na ochranu svojej suverenity.

Bulharské ministerstvo zahraničných vecí prijatie nóty potvrdilo, no zároveň ubezpečilo, že krajina nie je vo vojne a nepodieľa sa na bojových operáciách. Podľa námestníka ministra Marina Raikova ide o súčasť predsunutého nasadenia NATO, ktoré parlament neschválil ako podporu vojenských akcií v oblasti Hormuzského prielivu.

Situácia prichádza v čase, keď viaceré európske štáty prejavujú opatrnosť voči americkým operáciám – Španielsko uzavrelo vzdušný priestor, Taliansko odmietlo medzipristátia a Francúzsko blokovalo prelety so zbraňami.

(reuters, pir)

  |  

Americký úrad schválil tabletku na chudnutie od Eli Lilly

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv schválil tabletku na chudnutie od spoločnosti Eli Lilly. Ide tak o druhý perorálny liek na trhu po Wegovy od dánskej farmafirmy Novo Nordisk.

Liek od Eli Lilly sa bude predávať pod značkou Foundayo. Je navrhnutý tak, aby napodobňoval hormón GLP-1 potláčajúci chuť do jedla.

Spoločnosť uviedla, že liek bude dostupný na objednanie od 6. apríla prostredníctvom programu LillyDirect. Najnižšia dávka bude stáť 149 dolárov mesačne pre samoplatcov. Krátko nato bude dostupný aj v lekárňach a cez telemedicínskych poskytovateľov, uviedla firma so sídlom v Indianapolise.

Akcie Eli Lilly po oznámení vzrástli o štyri percentá, zatiaľ čo akcie Novo Nordisk obchodované v USA klesli takmer o dve percentá. Dánsky výrobca bol priekopníkom s GLP-1 liekmi Ozempic (na cukrovku) a Wegovy (na obezitu).

Perorálne lieky na chudnutie pravdepodobne úplne nenahradia injekcie, no analytici odhadujú, že do roku 2030 by mohli získať približne 20 percent trhu.

(reuters, luc)

  |  

Ozbrojené sily potvrdili pád dronu pri slovenských hraniciach

Ozbrojené sily SR potvrdili, že v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice došlo k pádu bezpilotného prostriedku, ktorý sa pohyboval na území Ukrajiny. Informáciu získali od spojencov a zároveň ju zachytili aj vlastné systémy monitorovania vzdušného priestoru.

Podľa hovorcu Štefana Zemanoviča dron neprekročil stanovenú líniu, preto slovenská armáda nepristúpila k aktivácii ďalších obranných prostriedkov. Po strate kontaktu bol jeho pád potvrdený mimo územia Slovenska.

Incident súvisí s útokmi ruských síl, ktoré v ten istý deň zasiahli energetickú infraštruktúru na západe Ukrajiny vrátane mesta Perečín neďaleko hraníc. Tam dron poškodil rozvodňu elektrickej siete.

Situácia podľa dostupných údajov nepredstavovala priame ohrozenie Slovenska, no ukazuje, ako blízko sa vojnové operácie odohrávajú pri hraniciach EÚ.

(tasr, pir)

  |  

Deficit rozpočtu sa medziročne zhoršil o 29 percent

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca hotovostný schodok vo výške 1,868 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 420,6 milióna eur (29,1 percenta). Informovalo o tom ministerstvo financií.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu na konci marca nižšie o 51,2 milióna eur (0,9 percenta) a dosiahli 5,673 miliardy eur. Naopak, výdavky rozpočtu medziročne vzrástli o 369,4 milióna eur (5,2 percenta) na 7,541 miliardy eur.

Medziročný pokles daňových príjmov predstavoval 18,9 milióna eur (−0,4 percenta).

Negatívny vývoj bol v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému poklesu o 61,3 milióna eur (−15,8 percenta).

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 272,5 milióna eur (37,4 percenta), vyčíslil rezort financií.

V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 115,8 milióna eur (−25,5 percenta), s čím súvisí aj medziročný pokles výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ o 68,6 milióna eur (−49,6 percenta).

Naopak, v kategóriách výdavkov rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 66 miliónov eur (31,3 percenta), s čím súvisí aj medziročný nárast výdavkov na DPH k prostriedkom z plánu obnovy o 72,5 milióna eur (1074,4 percenta).

Odvod do rozpočtu EÚ zaznamenal podľa rezortu medziročný nárast o 74,8 milióna eur (32,1 percenta). Transfer Sociálnej poisťovni dosiahol medziročný pokles o 199,2 milióna eur (−49,8 percenta). Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne vzrástlo o 267,2 milióna eur (5,3 percenta).

(tasr, luc)