Divadlo predstavilo 102. sezónu, nové tituly ukazujú, že pôjde o jednu zo slabších sezón, najmä pre obavy z pandémie. Vedenie SND tiež ocenilo rokovania s ministerkou kultúry Milanovou.
Vedenie Slovenského národného divadla (SND) predstavilo včera novú divadelnú sezónu a najmä ozdravný plán, ktorý predpokladá dofinancovanie SND. Základný dojem z vystúpenia vedenia bol, že najdôležitejšie sú ekonomické problémy, divadelná sezóna je síce pripravená, ale bude slabšia, keďže predpokladajú pokračovanie epidémie a podľa vývoja aj prípadné zatváranie divadiel a kultúrnych inštitúcií. Hoci to, pravda, na tlačovej besede nikto takto nepovedal. Medzi riadkami sa to ale veľmi jasne čítať dalo.
Začnime najskôr kultúrou. V novej už 102. sezóne chcú umelecké súbory uviesť 15 premiér, riaditeľ opery predstavil tri, balet päť a činohra sedem premiér. Prístup bol zvolený opatrne, možno až príliš. Napríklad jedna z operných premiér má byť Donizettiho Lucia z Lammermooru, ktorá sa ešte donedávna v SND hrala. Slabšie pôsobili aj nové tituly v činohre, ktoré predstavila jej šéfka Miriam Kičiňová, chýba napríklad výraznejšia domáca historická téma, ako tomu bolo v posledných rokoch. Najviac zaujali zámery baletu, zvlášť snahou riaditeľky Niny Polákovej priniesť do Bratislavy známejšie európske a svetové mená.
S kritikou sa však netreba uponáhľať, divadlo má za sebou veľmi obmedzenú sezónu a pred sebou veľkú neistotu. Oveľa väčšej kritike by čelilo vedenie SND, ak by investovalo do nových hier, ktoré by sa však pre pandémiu nemohli hrať. Napokon, ani hry premiérovo predstavené v minulej sezóne ešte stále nevidelo dosť divákov.
Preto bola hlavnou témou tlačovky ekonomika. A hoci väčšinu času prevládal pozitívny tón, posledná veta generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku znela inak. Podľa jeho slov najbližšia sezóna divadla stále „nie je finančne krytá“. Problém tu teda je a s výhľadom na najbližšie roky ide o problém vážny.
Vráťme sa však k ozdravnému plánu. Ten predstavilo SND v polovici apríla ministerstvu kultúry, ktoré ho prijalo v plnom rozsahu. Pôvodný rozpočet vo výške 17 miliónov eur tak bude zvýšený. Uviedol to generálny riaditeľ SND Drlička a ocenil „príjemný prístup“ k rokovaniam zo strany ministerky kultúry Natálie Milanovej. Bolo to pomerne prekvapivé, ministerku Milanovú už dávno nikto neocenil.
„Z tých plus-mínus šiestich miliónov, ktoré sme požadovali, sme už necelé tri dostali, ďalšie tranže očakávame,“ oznámil Drlička. Zároveň naznačil, kde sa skrýva problém. Verí, že ministerka kultúry bude úspešná v rokovaniach na ministerstve financií.
Šéf SND poukázal aj na to, že ešte pred prezentáciou ozdravného plánu naštartoval nový manažment procesy, ktoré majú prispieť k optimalizácii procesov a efektívnosti nákladov. „Dotklo sa to i zníženia počtu pracovných pozícií v divadle z 960 na 840. Vytvorila sa nová kolektívna zmluva, zriadili sme právne oddelenie, ktoré dovtedy chýbalo, i samostatnú pozíciu hlavného kontrolóra,“ informoval riaditeľ.
Avizoval tiež rozpracované projekty, ktoré sa týkajú ticketingu – nového systému obstarávania vstupeniek, digitalizácie predmetov vytvorených v umelecko-dekoračných dielňach, dopĺňania archívu digitálnych záznamov, ale i prevádzkovania vlastných gastroslužieb. Divadlo by malo byť v budúcnosti ešte otvorenejšie, napríklad už tým, že by jeho priestory na námestí v spojení s vestibulom slúžili ako kaviareň a reštaurácia otvorené verejnosti, doplnil Drlička.
„Všimnite si, ako sa nazýva tento priestor, volá sa po obchodnom centre Eurovea, máme ambíciu, aby sa volal podľa Slovenského národného divadla“ a rozumejú tomu aj ďalší pri úspešných projektoch v okolí, dodal generálny riaditeľ. Na oblúkové námestie pred divadlom už umiestnili stromy a on verí, že do budúcnosti táto plocha výrazne viac zozelenie. Žiaľ, výrazným limitom je architektúra divadla aj fontána s nevkusnou sochou. Priestor na zlepšenie tu však je.
Najväčší problém divadla sa však skrýva vo výhľade na najbližšie roky, najviac o ňom hovoril ekonomický riaditeľ SND Matej Bošňák. Upozornil, že pri nastavovaní rozpočtu vychádzajú pri rokoch 2022 a 2023 z výdavkov na úrovni približne 28 miliónov eur. „Veríme, že v týchto rokoch sa v rámci vlastných príjmov vrátime k dobrým rokom, keď boli tieto príjmy na úrovni približne päť miliónov eur,“ dodal Bošňák.
SND má však dlhodobý vážny problém, ktorý inštitúcia zdedila. Je ním vysoký investičný dlh. „V súčasnosti na splatenie investičného dlhu potrebovalo SND 21,8 milióna eur,“ povedal ekonomický riaditeľ.
Do tejto sumy sa pritom nerátajú náklady na rekonštrukciu historickej budovy SND, ktorá je od začiatku mája pre divadelnú prevádzku uzatvorená z dôvodu havarijného stavu a potrebnej rekonštrukcie. Historickú budovu síce divadlo prenajíma na rôzne konferencie a firemné či spoločenské akcie, ale divadlo sa tam hrať nebude, niektoré časti techniky totiž označil riaditeľ za ohrozujúce život. Ak všetko pôjde podľa plánu, doplnil s potlačeným úsmevom, tak bude divadlo zrekonštruované v roku 2028. „V súčasnosti máme súhlas pamiatkarov so stavebným zámerom, v rámci pripravovanej obnovy, preto môžeme vstúpiť do fázy vypracovania štúdie uskutočniteľnosti ako podkladu na ďalšie etapy verejného obstarávania,“ dodal Drlička.
Veľkým problémom je nedofinancovanosť divadla na najbližšie roky. Bošňák ukázal, že na roky 2022 a 2023 chýbajú zhruba štyri milióny eur, problémom je aj nižšia priemerná mzda. Zamestnanci divadla majú v porovnaní s priemerným platom bratislavského kraja nižšie príjmy o viac ako 300 eur. Kopírujú síce celoslovenský priemer, ktorý je však nižší.