Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Humanitárny konvoj smeruje z Turecka do Iránu

Červený kríž a turecký Červený polmesiac vyslali v piatok z Turecka do Iránu núdzový humanitárny konvoj. Organizácie upozorňujú na „zúfalú“ humanitárnu situáciu v krajine.

„Humanitárne potreby v Iráne sú mimoriadne vysoké,“ uviedol hovorca Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca Scott Craig. Konflikt si za uplynulých päť týždňov vyžiadal viac než dvetisíc obetí a zničil zdravotnícky systém aj infraštruktúru. Situáciu zhoršujú aj vážne psychické následky obyvateľstva.

Konvoj obsahuje približne dvesto traumatologických súprav, ktoré sú určené pre obete bombardovania. Turecký Červený polmesiac vyslal aj štyri nákladné autá so 48 tonami pomoci vrátane prístreškov pre vysídlené rodiny, hygienických balíkov a zdravotníckeho materiálu.

Podľa organizácií ide o jednu z prvých medzinárodných dodávok pomoci do Iránu od začiatku konfliktu. Pre narušené dodávateľské reťazce je pozemná trasa z Turecka kľúčová.

V dôsledku bojov bolo vysídlených asi 3,6 percenta z 90 miliónov obyvateľov Iránu. Zničených je 62-tisíc domov a viac než 20-tisíc podnikov. Konvoj by mal podľa očakávaní doraziť do Teheránu do 48 hodín. Zásoby budú následne distribuovať do centier pre vysídlených ľudí.

(anews, bak)

Minúta  |  

Ďurku chce ministerstvo vnútra opäť postaviť mimo služby

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že po vznesení obvinenia voči policajnému vyšetrovateľovi Pavlovi Ďurkovi pripravilo návrh na jeho dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Podľa rezortu ide o štandardný postup, ktorý uplatňuje vo všetkých obdobných prípadoch.

Advokát obvineného Peter Kubina však upozornil, že ministerstvo chce využiť najnovšie obvinenie v rámci akcie Kajúcnik, ktoré súd pri rozhodovaní o väzbe označil za nedôvodné. Podľa neho súd zároveň konštatoval, že minister vnútra nemôže Ďurku postaviť mimo služby bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Na túto podmienku poukázal aj odborový zväz polície.

Kubina tvrdí, že bez takéhoto súhlasu by bol postup ministerstva nezákonný, pričom sa odvoláva na už právoplatné rozhodnutie súdu v tejto veci. Rezort vnútra sa k týmto výhradám bližšie nevyjadril.

Ďurka patrí medzi obvinených v rámci akcie Kajúcnik, v ktorej Úrad inšpekčnej služby obvinil viacerých policajtov a jedného prokurátora. Tí čelia podozreniam z vydierania a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Obvinení Ďurka aj Ján Čurilla sú stíhaní na slobode, vinu odmietajú.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael schválil 34 nových osád na Západnom brehu Jordánu

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil zriadenie 34 nových osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu, píše Times of Israel. Rozhodnutie, ktoré zatiaľ vláda oficiálne nepotvrdila, predstavuje najväčší počet osád schválených naraz jednou vládou. Zahŕňa aj dodatočnú legalizáciu už existujúcich nelegálnych osád.

Od nástupu súčasnej vlády v roku 2022 tak celkový počet schválených osád stúpol na 103, čo podľa kritikov znamená výrazný nárast oproti predchádzajúcim obdobiam. Počas 30 rokov po podpise dohôd z Osla pritom schválili len šesť nových osád.

Niektoré plánované osady sa majú nachádzať v severnej časti Západného brehu medzi palestínskymi centrami, no v oblasti C, ktorú Izrael plne kontroluje. Mnohé z nových projektov zatiaľ neprešli kompletným schvaľovacím procesom.

Palestínska samospráva rozhodnutie odsúdila a vyzvala USA na zásah. Kritiku vyjadrili aj Hamas a Jordánsko, ktoré hovoria o porušení medzinárodného práva a ohrození dvojštátneho riešenia.

Izrael okupuje Západný breh od roku 1967. Žije tam viac než 500-tisíc Izraelčanov a približne tri milióny Palestínčanov.

(bak)

Minúta  |  

Vance verí v pozitívne rokovania s Iránom, varoval však Teherán

Americký viceprezident JD Vance pred odletom do Pakistanu vyhlásil, že od rozhovorov s Iránom očakáva pozitívny výsledok. Teherán však zároveň varoval, aby sa nesnažil Spojené štáty zavádzať. „Tešíme sa na rokovania. Myslím si, že budú pozitívne,“ povedal Vance novinárom.

Tvrdí, že Washington je pripravený na ústretový prístup, ak bude Irán postupovať v dobrej viere. V opačnom prípade podľa neho USA tvrdo zareagujú.

„Ak sú Iránci ochotní rokovať v dobrej viere, určite sme pripravení podať otvorenú ruku. Ak sa budú snažiť s nami zahrávať, zistia, že rokovací tím nie je až taký ústretový,“ dodal.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EÚ cez nástroj SAFE schválila peniaze pre Česko a Francúzsko

Rada EÚ prijala vykonávacie rozhodnutia, ktorými sprístupnila finančnú pomoc v rámci nástroja SAFE pre ďalšie dva členské štáty – Česko a Francúzsko. SAFE je finančný nástroj EÚ na podporu investícií do obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania prioritných kapacít.

Rozhodnutie nadväzuje na predchádzajúce balíky pomoci pre viacero krajín EÚ schválené vo februári. Pre Česko Európska komisia vyčlenila maximálny úver 2,06 miliardy eur vrátane predfinancovania 309 miliónov eur. Francúzsko môže získať približne 15,09 miliardy eur, z toho asi 2,26 miliardy eur tvorí predfinancovanie.

Schválenie nasleduje po pozitívnom hodnotení národných plánov obranných investícií oboch krajín zo strany Európskej komisie. Prvé vyplatenie prostriedkov očakávajú v najbližších týždňoch a má umožniť nákup moderného vybavenia a posilnenie obranyschopnosti.

Po prijatí rozhodnutí Komisia uzavrie s dotknutými štátmi úverové dohody a pristúpi k vyplateniu predfinancovania.

Nariadenie SAFE prijali 27. mája 2025 ako súčasť balíka Readiness 2030, ktorého cieľom je posilniť investície do európskeho obranného priemyslu a zvýšiť dostupnosť obranných kapacít.

(consilium.europa.eu, bak)

Minúta  |  

Prezident Mjanmarska chce obnoviť vzťahy s ASEAN-om

Nový prezident Mjanmarska Min Aun Hlain priznal, že jeho vláda čelí viacerým výzvam a chce zlepšiť postavenie krajiny vo svete vrátane obnovenia vzťahov s regionálnym blokom ASEAN.

Bývalý šéf armády, ktorý stál za prevratom v roku 2021, zložil prezidentskú prísahu a vyhlásil, že prioritou jeho vlády budú demokracia a mier. Zároveň chce podporiť zahraničné investície a rozvoj domáceho podnikania v rámci dlhodobých plánov.

Hlaina zvolil parlament ovládaný armádou po voľbách, ktoré priniesli víťazstvo provojenským stranám a ktoré kritici označili za nedemokratické. Po prevrate krajinu zasiahli občianska vojna a medzinárodné sankcie.

Nový kabinet tvoria prevažne bývalí členovia junty a vojenskí predstavitelia. Prezident uviedol, že v záujme zmierenia zváži „primerané amnestie“, bez bližších detailov.

Vzťahy s blokom ASEAN sa zhoršili po vylúčení junty zo samitov. Hlain teraz deklaruje snahu o ich obnovenie. Vo väzení naďalej zostávajú tisíce odporcov režimu vrátane prodemokratickej aktivistky a političky Aun Schan Su Ťij.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.