Preskočiť na obsah
  |  

Axios: USA žiadali Irán o 20-ročný odklad obohacovania uránu

Spojené štáty podľa Axiosu navrhli Iránu počas víkendových rokovaní v Islamabade 20-ročné moratórium na obohacovanie uránu. Teherán podľa zdrojov reagoval návrhom na kratšie obdobie v rozsahu jednociferného počtu rokov.

Práve rozdielne postoje k jadrovému programu, najmä otázka obohacovania uránu a nakladania s existujúcimi zásobami, zabránili dosiahnutiu dohody.

USA zároveň požadovali, aby Irán odstránil všetok vysoko obohatený urán z krajiny. Iránska strana však navrhla jeho „monitorované zmiešavanie“ namiesto úplného odstránenia. Rokovania sa skončili bez dohody, aj keď podľa zdrojov mali Iránci pocit, že sú blízko kompromisu.

Napätie zvýšila aj tlačová konferencia amerického viceprezidenta, ktorý oznámil odchod delegácie z Islamabadu a obvinil Irán, čo vyvolalo negatívnu reakciu protistrany.

Do riešenia sporu sa zapojili mediátori z Pakistanu, Egypta a Turecka, ktorí sa snažia preklenúť rozdiely pred vypršaním prímeria 21. apríla. Americký prezident Donald Trump medzitým oznámil blokádu Iránu ako nástroj tlaku v rokovaniach.

Iránsky poslanec Seyyed Mahmoud Nabavian potvrdil, že k dohode nedošlo pre americké požiadavky v jadrovej oblasti.

(max)

  |  

ŠÚ: Mzdy rástli vo väčšine odvetví, výnimkou bol IT sektor

Priemerná nominálna mesačná mzda sa vo februári medziročne zvýšila vo väčšine sledovaných odvetví. Pokles zaznamenalo len odvetvie informácií a komunikácie, kde platy klesli o sedem percent, informoval o tom Štatistický úrad SR.

V ostatných odvetviach rástli mzdy tempom od približne štyroch percent vo vybraných trhových službách až po takmer sedem percent v stavebníctve. Po zohľadnení inflácie však reálne mzdy v IT sektore klesli o viac ako desať percent, čo predstavuje prvý takýto výrazný pokles od konca roka 2022.

Reálne mzdy mierne rástli aj v ďalších odvetviach, najčastejšie do dvoch percent. Týkalo sa to napríklad trhových služieb, dopravy, maloobchodu či ubytovania. V priemysle, ktorý zamestnáva najviac ľudí, dosiahol reálny rast miezd približne jeden a pol percenta. Vyšší rast zaznamenali veľkoobchod, reštaurácie a najmä stavebníctvo.

Najnižšie platy boli vo februári v ubytovacích službách, zatiaľ čo najvyššie mzdy mali zamestnanci v sektore informácií a komunikácie. Nasledovali pracovníci vo veľkoobchode a priemysle.

(tasr, bak)

  |  

Nie zbrane Izraelu. Na proteste v New Yorku zadržali aj exvojačku

Polícia v New Yorku zadržala počas pondelkových protestov desiatky demonštrantov, ktorí žiadali zastavenie predaja zbraní Izraelu a ukončenie vojenskej podpory USA. Podľa organizátorov zo skupiny Jewish Voice for Peace v putách skončilo približne 90 ľudí, medzi nimi aj bývalá vojačka a informátorka Chelsea Manningová. Polícia potvrdila viacero zatknutí, presný počet však neuviedla.

Protesty sa konali neďaleko kancelárií senátorov Chucka Schumera a Kirsten Gillibrandovej. Účastníci skandovali heslá proti bombardovaniu a vyjadrovali podporu Gaze, Iránu a Libanonu. Kritizovali americko-izraelské útoky na Irán, ako aj izraelské operácie v Gaze a Libanone.

Konflikt eskaloval po útokoch USA a Izraela na Irán v posledný februárový deň, na ktoré Teherán reagoval vlastnými údermi. Boje si podľa dostupných informácií vyžiadali už tisíce obetí.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa reagovala na protesty sprísnením opatrení vrátane pokusov o deportácie zahraničných študentov či preverovania online aktivít imigrantov. Tieto kroky však čelia právnym výzvam.

New York bol už v roku 2024 centrom propalestínskych protestov.

(reuters, max)

  |  

Kolumbia zníži počty premnožených „Escobarových“ hrochov

Kolumbijská vláda v pondelok oznámila plán výrazne znížiť populáciu inváznych hrochov, ktoré pochádzajú zo zvierat kedysi vlastnených drogovým bosom Pablom Escobarom.

Ministerka životného prostredia Irene Vélez Torresová uviedla, že úrady majú v úmysle v prvej fáze utratiť približne 80 zvierat. Pokusy o presun hrochov do zoologických záhrad a rezervácií v krajinách ako Mexiko, India či Filipíny totiž zlyhali.

Ministerstvo napriek tomu na plánoch premiestnenia stále pracuje, no varovalo, že je potrebné konať rýchlo, aby sa populácia dostala pod kontrolu.

V Kolumbii momentálne žije približne dvesto hrochov. Bez zásahu by ich počet mohol do roku 2035 vzrásť až na približne tisíc.

Vedci upozorňujú, že tieto zvieratá narúšajú miestne ekosystémy, ohrozujú pôvodné druhy, ako sú riečne korytnačky, poškodzujú poľnohospodársku pôdu a predstavujú riziko aj pre ľudí.

Hrochy pochádzajú zo štyroch afrických jedincov, ktorých si Escobar doviezol do svojej súkromnej zoo na panstve Hacienda Nápoles. Po jeho smrti v roku 1993 sa areál rozpadol a zvieratá sa dostali do okolitých riek, kde sa rýchlo rozmnožili a rozšírili po regióne.

(dpa, est)

  |  

USA povolili vztýčiť dúhovú vlajku pri pamätníku Stonewall

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa súhlasila s opätovným vyvesením dúhovej vlajky na newyorskom pamätníku Stonewall, čím ustúpila od svojho predchádzajúceho rozhodnutia symbol odstrániť. Vyplýva to zo súdneho podania zverejneného v pondelok.

Vlajku pred dvomi mesiacmi bez bližšieho vysvetlenia odstránila Národná parková služba, ktorá spravuje federálne pamätníky. Argumentovala tým, že nejde o vyjadrenie „oficiálnych postojov“ administratívy. Následne sa skupina miestnych obyvateľov a organizácií obrátila na súd.

Podľa navrhovanej dohody, ktorú má ešte schváliť federálna sudkyňa v Manhattane, bude vlajka opäť vyvesená popri americkej vlajke s výnimkami napríklad počas údržby. Národná parková služba neuviedla dôvody zmeny postoja.

Prípad poukazuje na širší spor o podobu verejného priestoru a symbolov na federálnych pozemkoch. Trumpova administratíva sa dlhodobo snaží obmedziť prvky spojené s agendou diverzity a inklúzie.

(reuters, est)

  |  

Magyar prehodnotí blokovanie pôžičky 90 miliárd pre Ukrajinu

Zmena politického vedenia v Maďarsku po víťazstve Pétera Magyara vyvolala v Európskej únii očakávania posunu v doterajšej politike Budapešti. Dlhoročný premiér Viktor Orbán totiž blokoval kľúčové rozhodnutia vrátane úveru pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur.

Magyar síce zatiaľ nepotvrdil zrušenie veta, no naznačil ochotu situáciu prehodnotiť. Vyjadril aj pochybnosti o dôvodoch blokovania, keďže Maďarsko má výnimku z finančných záväzkov spojených s úverom.

Európski predstavitelia podľa portálu Euractiv vnímajú jeho víťazstvo ako možnosť obnoviť spoluprácu a očakávajú, že nový kabinet by mohol odblokovať kľúčové rozhodnutia. Zároveň však upozorňujú, že Magyar počas kampane vystupoval opatrne najmä voči Ukrajine.

„Myslím si, že vo všeobecnosti by sme mali byť opatrní a neočakávať od Magyara príliš veľa. Nie je žiadny svätec,“ skonštatoval jeden z diplomatov.

Aj v prípade zrušenia veta však vyplatenie peňazí potrvá, keďže proces si vyžaduje schválenie viacerých dokumentov a administratívnych krokov. Magyar plánuje zostaviť vládu do začiatku mája.

Neistotu predstavuje aj postoj Slovenska. Premiér Robert Fico (Smer) už naznačil, že by Bratislava mohla prevziať blokovanie úveru, ak sa nevyrieši otázka dodávok ropy cez ropovod Družba. Európski predstavitelia však pripúšťajú, že presvedčiť Slovensko môže byť jednoduchšie, než to bolo v prípade Orbána.

(max)