Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS navrhuje adresnejšiu pomoc pri nákladoch na bývanie

Poslanci Progresívneho Slovenska predložili návrh zákona, ktorým chcú zaviesť nový príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Opatrenie má cielene pomôcť domácnostiam, ktoré sú ohrozené rastúcimi cenami bývania a energií, a reaguje na zhoršujúcu sa sociálno-ekonomickú situáciu.

Navrhovaná dávka má kompenzovať náklady na bývanie presahujúce 30 percent príjmu domácnosti, pričom jej výška by bola limitovaná. Príspevok má byť dostupný širšiemu okruhu ľudí než súčasná pomoc viazaná na hmotnú núdzu, keďže podľa predkladateľov na ňu dnes väčšina ľudí ohrozených chudobou nedosiahne.

Návrh zároveň zavádza definíciu energetickej chudoby, teda situácie, keď domácnosť nemá dostatok prostriedkov na úhradu výdavkov za energie. Slovensko podľa PS patrí medzi krajiny EÚ s vysokým podielom výdavkov na energie vzhľadom na príjmy.

Pomoc by sa mala týkať nielen nízkopríjmových domácností, ale aj nižšej strednej triedy. Opatrenie by podľa odhadov mohlo pomôcť viac ako pol miliónu ľudí a znížiť mieru chudoby.

Návrh má doplniť existujúce formy podpory a nahradiť plošné dotácie adresnejšou pomocou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Brusel tlačí na Magyara. Za rýchle reformy odblokuje eurofondy

Európska komisia začala po víťazstve Pétera Magyara v maďarských voľbách spoluprácu s cieľom obnoviť vzťahy a odblokovať zmrazené fondy EÚ. V Bruseli panuje podľa Financial Times očakávanie, že nová vláda zlepší vzťahy s Ukrajinou a zruší blokovanie kľúčových rozhodnutí vrátane úveru pre Kyjev a sankcií voči Rusku.

Magyar získal silný mandát, čo podľa predstaviteľov Únie zvyšuje očakávania na rýchle reformy. Tie sa majú týkať najmä súdnictva, boja proti korupcii a fungovania verejných inštitúcií. Na uvoľnenie približne 35 miliárd eur z fondov musí Maďarsko splniť 27 podmienok vrátane posilnenia právneho štátu a zmeny legislatívy.

Týka sa to aj akademickej slobody či zaobchádzania so žiadateľmi o azyl. Budapešť v súčasnosti platí denné pokuty vo výške milióna eur, ktoré sa už nahromadili na takmer 900 miliónov eur, pre nerešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v súvislosti s azylovou politikou.

Komisia zároveň pripravuje technické kroky potrebné na vyplatenie finančnej pomoci Ukrajine, aby mohla byť schválená hneď po nástupe novej vlády. Očakáva sa aj riešenie sporu o azylovú politiku, ktorý Maďarsko stojí vysoké pokuty.

Magyar deklaroval záujem obnoviť demokratické princípy, posilniť kontrolné mechanizmy a zapojiť krajinu do Európskej prokuratúry. Únia však upozornila, že proces uvoľňovania fondov nebude okamžitý a bude závisieť od konkrétnych krokov novej vlády.

(max)

Minúta  |  

Axios: USA žiadali Irán o 20-ročný odklad obohacovania uránu

Spojené štáty podľa Axiosu navrhli Iránu počas víkendových rokovaní v Islamabade 20-ročné moratórium na obohacovanie uránu. Teherán podľa zdrojov reagoval návrhom na kratšie obdobie v rozsahu jednociferného počtu rokov.

Práve rozdielne postoje k jadrovému programu, najmä otázka obohacovania uránu a nakladania s existujúcimi zásobami, zabránili dosiahnutiu dohody.

USA zároveň požadovali, aby Irán odstránil všetok vysoko obohatený urán z krajiny. Iránska strana však navrhla jeho „monitorované zmiešavanie“ namiesto úplného odstránenia. Rokovania sa skončili bez dohody, aj keď podľa zdrojov mali Iránci pocit, že sú blízko kompromisu.

Napätie zvýšila aj tlačová konferencia amerického viceprezidenta, ktorý oznámil odchod delegácie z Islamabadu a obvinil Irán, čo vyvolalo negatívnu reakciu protistrany.

Do riešenia sporu sa zapojili mediátori z Pakistanu, Egypta a Turecka, ktorí sa snažia preklenúť rozdiely pred vypršaním prímeria 21. apríla. Americký prezident Donald Trump medzitým oznámil blokádu Iránu ako nástroj tlaku v rokovaniach.

Iránsky poslanec Seyyed Mahmoud Nabavian potvrdil, že k dohode nedošlo pre americké požiadavky v jadrovej oblasti.

(max)

Minúta  |  

ŠÚ: Mzdy rástli vo väčšine odvetví, výnimkou bol IT sektor

Priemerná nominálna mesačná mzda sa vo februári medziročne zvýšila vo väčšine sledovaných odvetví. Pokles zaznamenalo len odvetvie informácií a komunikácie, kde platy klesli o sedem percent, informoval o tom Štatistický úrad SR.

V ostatných odvetviach rástli mzdy tempom od približne štyroch percent vo vybraných trhových službách až po takmer sedem percent v stavebníctve. Po zohľadnení inflácie však reálne mzdy v IT sektore klesli o viac ako desať percent, čo predstavuje prvý takýto výrazný pokles od konca roka 2022.

Reálne mzdy mierne rástli aj v ďalších odvetviach, najčastejšie do dvoch percent. Týkalo sa to napríklad trhových služieb, dopravy, maloobchodu či ubytovania. V priemysle, ktorý zamestnáva najviac ľudí, dosiahol reálny rast miezd približne jeden a pol percenta. Vyšší rast zaznamenali veľkoobchod, reštaurácie a najmä stavebníctvo.

Najnižšie platy boli vo februári v ubytovacích službách, zatiaľ čo najvyššie mzdy mali zamestnanci v sektore informácií a komunikácie. Nasledovali pracovníci vo veľkoobchode a priemysle.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nie zbrane Izraelu. Na proteste v New Yorku zadržali aj exvojačku

Polícia v New Yorku zadržala počas pondelkových protestov desiatky demonštrantov, ktorí žiadali zastavenie predaja zbraní Izraelu a ukončenie vojenskej podpory USA. Podľa organizátorov zo skupiny Jewish Voice for Peace v putách skončilo približne 90 ľudí, medzi nimi aj bývalá vojačka a informátorka Chelsea Manningová. Polícia potvrdila viacero zatknutí, presný počet však neuviedla.

Protesty sa konali neďaleko kancelárií senátorov Chucka Schumera a Kirsten Gillibrandovej. Účastníci skandovali heslá proti bombardovaniu a vyjadrovali podporu Gaze, Iránu a Libanonu. Kritizovali americko-izraelské útoky na Irán, ako aj izraelské operácie v Gaze a Libanone.

Konflikt eskaloval po útokoch USA a Izraela na Irán v posledný februárový deň, na ktoré Teherán reagoval vlastnými údermi. Boje si podľa dostupných informácií vyžiadali už tisíce obetí.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa reagovala na protesty sprísnením opatrení vrátane pokusov o deportácie zahraničných študentov či preverovania online aktivít imigrantov. Tieto kroky však čelia právnym výzvam.

New York bol už v roku 2024 centrom propalestínskych protestov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kolumbia zníži počty premnožených „Escobarových“ hrochov

Kolumbijská vláda v pondelok oznámila plán výrazne znížiť populáciu inváznych hrochov, ktoré pochádzajú zo zvierat kedysi vlastnených drogovým bosom Pablom Escobarom.

Ministerka životného prostredia Irene Vélez Torresová uviedla, že úrady majú v úmysle v prvej fáze utratiť približne 80 zvierat. Pokusy o presun hrochov do zoologických záhrad a rezervácií v krajinách ako Mexiko, India či Filipíny totiž zlyhali.

Ministerstvo napriek tomu na plánoch premiestnenia stále pracuje, no varovalo, že je potrebné konať rýchlo, aby sa populácia dostala pod kontrolu.

V Kolumbii momentálne žije približne dvesto hrochov. Bez zásahu by ich počet mohol do roku 2035 vzrásť až na približne tisíc.

Vedci upozorňujú, že tieto zvieratá narúšajú miestne ekosystémy, ohrozujú pôvodné druhy, ako sú riečne korytnačky, poškodzujú poľnohospodársku pôdu a predstavujú riziko aj pre ľudí.

Hrochy pochádzajú zo štyroch afrických jedincov, ktorých si Escobar doviezol do svojej súkromnej zoo na panstve Hacienda Nápoles. Po jeho smrti v roku 1993 sa areál rozpadol a zvieratá sa dostali do okolitých riek, kde sa rýchlo rozmnožili a rozšírili po regióne.

(dpa, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.