Irán otvoril Hormuzský prieliv pre obchodné lode počas trvania desaťdňového prímeria, ktoré sprostredkovali Spojené štáty medzi Izraelom a Libanonom.
Blokáda voči Iránu stále platí
Na Arákčího vyhlásenie reagoval americký prezident Donald Trump. Na sociálnej sieti Truth Social napísal, že Hormuzský prieliv je otvorený a pripravený na plnú prevádzku, no námorná blokáda voči Iránu zostáva v platnosti. Podľa jeho slov bude pokračovať dovtedy, kým Spojené štáty a Irán neuzavrú dohodu.
Zdôraznil však, že Irán súhlasil, že už nikdy neuzavrie Hormuzský prieliv a nebude ho používať ako zbraň proti svetu. Izrael už podľa jeho vyjadrení má zakázané útočiť na Libanon. „Izrael už viac nebude bombardovať Libanon, USA im to zakázali. Už stačilo!!!“ napísal.
„Teraz, keď je situácia v Hormuzskom prielive na konci, mi volali z NATO s otázkou, či by sme nepotrebovali pomoc. Povedal som im, aby sa držali ďaleko, pokiaľ chcú len naložiť svoje lode ropou. Boli nepoužiteľní, keď to bolo potrebné,“ vyjadril sa tiež.
V piatok rovnako potvrdil, že USA budú spolupracovať s Iránom na získaní jeho obohateného uránu a jeho vrátení do Spojených štátov. Hovoril pritom o „jadrovom prachu“ a dodal, že ho vyťažia „veľmi skoro“. Trumpova zmienka o „jadrovom prachu“ je odkazom na to, čo podľa neho zostalo po tom, čo Spojené štáty a Izrael v júni minulého roka bombardovali iránske jadrové zariadenia.
Trump vo štvrtok pred Bielym domom povedal, že očakáva skoré uzavretie dohody s Teheránom. Zároveň uviedol, že Irán ponúkol záväzok, že viac než 20 rokov nebude vlastniť jadrové zbrane. Dodal, že Washington teraz čaká na ďalší vývoj.
Vyhlásil, že rokovania by sa mohli začať už tento víkend. V piatok popoludní však nebolo jasné, či sa to podarí. Podľa informácií z prostredia rokovaní komplikuje prípravy najmä presun predstaviteľov do pakistanského Islamabadu, kde sa majú stretnutia uskutočniť.
Ceny ropy klesli
Po správach o otvorení prielivu ceny ropy prudko klesli. Severomorská ropa Brent v piatok okolo 13.11 GMT stratila 11,12 dolára, teda 11,2 percenta, a obchodovala sa na úrovni 88,27 dolára za barel. Americká ropa WTI klesla o 11,40 dolára, čiže o 12 percent, na 83,29 dolára za barel.
Pokles cien pokračoval už od skorších hodín piatkového obchodovania. Trhy reagovali aj na správy o možných ďalších rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom počas víkendu a na desaťdňové prímerie medzi Libanonom a Izraelom.
Analytik banky UBS Giovanni Staunovo povedal, že Arákčího vyjadrenia naznačujú deeskaláciu počas platnosti prímeria. Podľa neho bude dôležité sledovať, či sa výraznejšie zvýši počet tankerov, ktoré budú cez Hormuzský prieliv opäť prechádzať.
Konflikt medzi Iránom na jednej strane a Spojenými štátmi s Izraelom na druhej sa začal 28. februára. Boje podľa dostupných informácií pripravili o život tisíce ľudí a zasiahli celý región Blízkeho východu. Počas konfliktu sa prakticky zastavila doprava cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Fico a Babiš ponúkajú pomoc
Predseda vlády Robert Fico (Smer) v piatok po samite lídrov v Paríži oznámil, že ponúkol kapacity Slovenska pri odmínovaní pobrežia Hormuzského prielivu, pokiaľ by boli nevyhnutné, ako aj skúsenosti súvisiace s vodným manažmentom -, toto všetko po skončení vojenského konfliktu v tomto regióne a v súlade s Ústavou SR.
Upozornil na situáciu v prielive, kde podľa neho dochádza k pokusom o jeho kontrolu či zavedenie mýta. Zdôraznil, že riešením krízy je dodržiavanie medzinárodného práva, čo znamená zabezpečenie slobodnej a bezpečnej plavby.
Premiér zároveň poukázal na následky situácie na Slovensko: „Hoci Slovensko nemá prístup k moru, situácia v Hormuzskom prielive v kombinácii s prerušením dodávok ropy cez ropovod Družba mimoriadne negatívne ovplyvňuje slovenskú energetickú bezpečnosť.“
Český premiér Andrej Babiš v piatok vyhlásil, že ponúkne pasívny radar na zaistenie bezpečnosti v Hormuzskom prielive, keď sa situácia v regióne upokojí. „Ide o unikátne zariadenie, ktoré nemá nikto na svete. Je to veľmi efektívne zariadenie a práve tam by sa veľmi dobre uplatnilo,“ povedal.
Podľa premiéra zatiaľ nie je jasné, ako dlho by radar v oblasti pôsobil. O prípadnom vyslaní by mal rozhodovať parlament.
(reuters, lud)