Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Asociácia kritizuje prístup k obnove budov na Slovensku

Slovenský prístup k obnove budov podľa Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) nereflektuje európske ambície a opiera sa najmä o verejné zdroje a dotačné schémy. Tie podľa nej nedokážu zabezpečiť potrebný objem investícií ani tempo realizácie projektov.

Výsledkom je dlhodobo nízka miera obnovy budov a nevyužitý potenciál úspor energie. Zanedbaný technický stav mnohých objektov podľa asociácie predstavuje aj reálne riziko pre ich užívateľov.

„Európska únia dnes jasne hovorí, že bez zapojenia súkromného kapitálu sa energetická transformácia nepodarí. Slovensko však stále funguje v modeli, ktorý je založený najmä na dotáciách,“ uviedol predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.

Podľa asociácie problémom nie je nedostatok technológií, ale absencia systematického prístupu a slabé zapojenie súkromných investícií. „Ak má Slovensko splniť svoje záväzky, bude nevyhnutné zásadne prehodnotiť spôsob financovania aj realizácie projektov,“ zdôraznil Lauko.

Asociácia upozorňuje aj na potrebu zmien vo verejnom obstarávaní a zavedenie štandardizovaných postupov. „Bez tejto zmeny bude obnova budov na Slovensku naďalej stagnovať,“ dodal.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Matovič: Šimečka nedokáže viesť opozíciu, je umelo vytvorený líder

Igor Matovič (Hnutie Slovensko) v relácii Sobotné dialógy kritizoval PS aj SaS. Progresívnemu Slovensku vyčítal, že nedokáže viesť opozíciu, a o Michalovi Šimečkovi hovoril ako o „umelom lídrovi vytvorenom progresívnymi médiami“. SaS zasa pripomenul hlasovania za pád jeho vlády a povedal, že preto nemôže byť garanciou stability.

Predseda Hnutia Republika Milan Uhrík povedal, že jeho hnutie nevylučuje spoluprácu so žiadnou stranou okrem PS. Pri Smere hovoril o potrebe generačnej výmeny a vyjadril nádej, že vládna spolupráca s Robertom Ficom (Smer) nebude témou. Matovič naopak vylúčil akúkoľvek spoluprácu s Republikou.

(lud)

Minúta  |  

EÚ odmieta, že pri pravidlách pre dátové centrá ustúpila lobistom

Európska komisia odmietla obvinenia, že pri prijímaní pravidiel pre dátové centrá podľahla tlaku technologických lobistov. Reagovala tak na investigatívne zistenia médií.

Podľa nich mala Komisia doplniť doložku o dôvernosti do pravidiel energetickej efektívnosti po tlaku spoločností ako Microsoft či združenia DigitalEurope, ktorého členmi sú Amazon, Google a Meta.

„Odmietame obvinenie z doslovného kopírovania návrhov lobistov,“ uviedla hovorkyňa Komisie Anna-Kaisa Itkonenová.

Komisia začala regulovať rýchlo rastúci sektor dátových centier v roku 2023. Prevádzkovateľom uložila povinnosť poskytovať údaje o spotrebe energie, vody a ďalších ukazovateľoch, ktoré mali byť zverejňované v agregovanej podobe.

V roku 2024 však podľa vyšetrovania Investigate Europe prijala návrh technologických firiem, aby individuálne údaje o dátových centrách zostali utajené. Informácie o konkrétnom dopade jednotlivých centier tak nie sú verejne dostupné.

Komisia priznala, že časť návrhov zohľadnila, no trvá na tom, že podstatu legislatívy nezmenila. „Zachovali sme pôvodný cieľ: rešpektovať obchodné tajomstvá a dôvernosť údajov,“ uviedla Itkonenová.

(lemonde, bak)

Minúta  |  

SNS navrhuje vyššiu odvodovú úľavu aj pre rodičov

SNS navrhuje zvýšiť hranicu odvodovej úľavy pri dohodách z 200 na 300 eur mesačne a rozšíriť ju aj na rodičov na materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke. Návrh mieri do prvého čítania v parlamente. Informovala o tom hovorkyňa strany Zuzana Škopcová.

Podľa predsedu SNS Andreja Danka ide o praktické opatrenie, ktoré má ľuďom uľahčiť privyrobiť si bez zbytočných odvodov. Cieľom je, aby im z príjmu zostalo viac peňazí a aby sa pomoc rozšírila aj na rodičov s vyššími výdavkami.

SNS nadväzuje na svoju iniciatívu z roku 2017, keď odvodovú úľavu zaviedli aj pre dôchodcov. Teraz chce jej rozsah rozšíriť.

Strana tvrdí, že zmena môže pomôcť najmä rodinám s deťmi, kde rozhodujú aj menšie sumy. Možnosť privyrobiť si do 300 eur mesačne s úľavou by podľa nej mohla priniesť väčšiu finančnú stabilitu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Prieskum: Viac než polovica Britov podporuje návrat do EÚ

Desať rokov po referende o brexite podporuje návrat Spojeného kráľovstva do Európskej únie viac ako polovica voličov. Vyplýva to z prieskumu mapujúceho postoje verejnosti k vzťahom s EÚ.

Opätovný vstup do Únie podporuje 53 percent respondentov, pričom medzi voličmi Labouristickej strany, liberálnych demokratov a Zelených dosahuje podpora viac ako 80 percent. Súčasný prístup vlády podporuje 61 percent opýtaných, no len 19 percent ho podporuje „silne“.

Podľa expertov môže „opatrný“ prístup Labouristov viesť k strate podpory medzi progresívnymi voličmi aj v tradičných regiónoch. „Myslíme si, že pri polovičných riešeniach existuje prirodzené riziko,“ uviedol Tom Brufatto z organizácie Best for Britain.

Prieskum skúmal viaceré scenáre vrátane návratu do jednotného trhu či colnej únie, ktoré Labouristi odmietajú. Takýto krok by si podľa Brufatta vyžadoval „hlbokú diskusiu o suverenite“.

Expert John Curtice kritizoval „stratégiu ticha“ Labouristov a upozornil, že strana stráca viac voličov v prospech liberálnych demokratov a Zelených než v prospech pro-brexitových strán.

Bývalý líder Labouristov Neil Kinnock uviedol, že brexit spôsobil „obrovské škody“ a verí, že krajina sa raz k členstvu vráti.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Teherán opäť sprísnil kontrolu nad Hormuzským prielivom

Irán oznámil, že kontrola nad Hormuzským prielivom sa „vrátila do pôvodného stavu“ v dôsledku pokračujúceho sporu so Spojenými štátmi o námornú blokádu jeho prístavov.

Vo vyhlásení zverejnenom iránskymi médiami operačné velenie armády označilo americkú blokádu za „pirátstvo“. „Z tohto dôvodu sa kontrola nad Hormuzským prielivom vrátila do pôvodného stavu a tento strategický koridor je pod prísnym riadením a kontrolou ozbrojených síl,“ uviedla armáda.

Teherán zároveň upozornil, že situácia sa nezmení, pokiaľ Spojené štáty neobnovia úplnú slobodu plavby pre lode smerujúce do Iránu aj z neho. „Kým USA neobnovia úplnú slobodu plavby, situácia v Hormuzskom prielive zostane prísne kontrolovaná a v pôvodnom stave,“ dodalo velenie.

Vyhlásenia prispievajú k nejasnostiam okolo statusu tejto strategickej vodnej cesty, cez ktorú pred konfliktom prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy.

Irán aj americký prezident Donald Trump oznámili, že prieliv je opäť otvorený pre lodnú dopravu. Trump však zároveň uviedol, že americká blokáda „zostane v plnej sile“, kým Teherán nedosiahne dohodu s Washingtonom vrátane otázky jadrového programu.

(guardian, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.