Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Teherán opäť sprísnil kontrolu nad Hormuzským prielivom

Irán oznámil, že kontrola nad Hormuzským prielivom sa „vrátila do pôvodného stavu“ v dôsledku pokračujúceho sporu so Spojenými štátmi o námornú blokádu jeho prístavov.

Vo vyhlásení zverejnenom iránskymi médiami operačné velenie armády označilo americkú blokádu za „pirátstvo“. „Z tohto dôvodu sa kontrola nad Hormuzským prielivom vrátila do pôvodného stavu a tento strategický koridor je pod prísnym riadením a kontrolou ozbrojených síl,“ uviedla armáda.

Teherán zároveň upozornil, že situácia sa nezmení, pokiaľ Spojené štáty neobnovia úplnú slobodu plavby pre lode smerujúce do Iránu aj z neho. „Kým USA neobnovia úplnú slobodu plavby, situácia v Hormuzskom prielive zostane prísne kontrolovaná a v pôvodnom stave,“ dodalo velenie.

Vyhlásenia prispievajú k nejasnostiam okolo statusu tejto strategickej vodnej cesty, cez ktorú pred konfliktom prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy.

Irán aj americký prezident Donald Trump oznámili, že prieliv je opäť otvorený pre lodnú dopravu. Trump však zároveň uviedol, že americká blokáda „zostane v plnej sile“, kým Teherán nedosiahne dohodu s Washingtonom vrátane otázky jadrového programu.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Irán čiastočne otvára vzdušný priestor pre medzinárodné lety

Teherán čiastočne otvoril svoj vzdušný priestor pre medzinárodné lety. Oznámil to tamojší úrad pre civilné letectvo.

Podľa jeho vyjadrenia sú letecké trasy vo východnej časti krajiny opäť otvorené pre zahraničné lietadlá prelietavajúce cez územie Iránu. Úrad zároveň uviedol, že niektoré letiská obnovili prevádzku od 7:00 miestneho času.

Napriek tomu však ani viac ako tri hodiny po tomto oznámení podľa webov sledujúcich leteckú dopravu nezaznamenali, že by medzinárodné lety cez iránsky vzdušný priestor skutočne prelietavali.

Viaceré lietadlá sa podľa dostupných údajov iránskemu územiu naďalej vyhýbali a volili dlhšie obchádzkové trasy.

Obnovenie časti vzdušného priestoru tak zatiaľ nemalo okamžitý praktický vplyv na medzinárodnú leteckú dopravu.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli prístav aj priemyselné mestá v Rusku

Ukrajinské drony zasiahli ruské priemyselné mestá pri rieke Volga aj prístav v Baltskom mori neďaleko Petrohradu. Informovali o tom miestni ruskí predstavitelia.

Gubernátor Leningradskej oblasti Aleksandr Drozdenko uviedol, že v prístave Vysock, ktorý sa nachádza blízko Petrohradu a fínskej hranice, vypukol požiar. Ten sa podarilo uhasiť. Prístav zahŕňa terminál spoločnosti Lukoil, ktorý slúži na export ropných produktov.

Ďalšie útoky sa podľa gubernátora Samarskej oblasti Vjačeslava Fedorisčeva odohrali v mestách Syzraň a Novokujbyševsk, vzdialených približne 1 800 kilometrov juhovýchodne od Vysocku. Zasiahli priemyselné objekty, konkrétne zariadenia však nešpecifikoval.

Obe mestá sú známe tým, že sa v nich nachádzajú ropné rafinérie. Tie boli počas vojny na Ukrajine opakovane cieľom útokov.

Podľa dostupných informácií ide o ďalšiu sériu zásahov zameraných na energetickú infraštruktúru v Rusku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Japonsko zavádza nový názov pre dni s extrémnymi teplotami

Japonsko predstavilo nový názov pre dni, keď teploty dosiahnu 40 stupňov Celzia alebo viac. Reaguje tak na minuloročné leto, ktoré bolo najteplejšie v histórii meraní.

Japonské aj zahraničné médiá výraz „kokushobi“ prekladajú ako „kruto horúci“, „brutálne horúci“ či „mimoriadne horúci“ deň. Pomenovanie vzišlo z celoštátneho online prieskumu, do ktorého sa zapojilo približne 478-tisíc ľudí. Druhým najpopulárnejším návrhom bol výraz „super extrémne horúci deň“.

Japonsko už používa označenia pre dni s teplotami nad 25, 30 a 35 stupňov. Leto 2025 bolo najteplejšie od začiatku meraní v roku 1898, pričom priemerná teplota bola o 2,36 stupňa vyššia ako dlhodobý normál. Teploty nad 40 stupňov sa vyskytli počas deviatich dní a maximum dosiahlo 41,8 stupňa v meste Isesaki.

Počet extrémne horúcich dní prekonal predchádzajúci rekord. Tokio zaznamenalo 25 dní nad 35 stupňov, Kyoto až 52.

Meteorologický úrad očakáva, že aj toto leto bude nadpriemerne teplé.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Budovu parlamentu čaká obnova za 2,7 milióna eur

Na budove Národnej rady SR sa začali práce na výmene fasádnych prvkov a zateplení časti objektu. Kancelária parlamentu uzavrela zmluvy na prvé dve časti projektu v celkovej hodnote takmer 2,7 milióna eur. Ide o súčasť širšieho plánu na zníženie energetickej náročnosti budovy.

Výmenu fasády zabezpečí spoločnosť Metrostav Slovakia za viac ako 2,55 milióna eur, práce majú trvať do januára 2028. Zateplenie časti budovy realizuje firma Kami profit za približne 140-tisíc eur s termínom dokončenia v marci 2027. Na zvyšné časti projektu chce parlament ešte vyhlásiť verejné obstarávania.

Zákazky vzišli zo štandardného tendra, pričom rozhodujúcim kritériom bola najnižšia cena. Kancelária NR SR uviedla, že práce organizuje tak, aby čo najmenej narušili chod parlamentu a prácu zamestnancov.

Cieľom projektu je znížiť spotrebu energií, zlepšiť energetickú efektívnosť budovy aj tepelný komfort a zároveň obmedziť jej environmentálnu záťaž. Financovanie zabezpečia eurofondy z Programu Slovensko 2021 – 2027.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Po týždňoch prešli Hormuzským prielivom prvé ropné tankery

Cez strategický Hormuzský prieliv v sobotu prešla skupina ropných tankerov. Je to prvý výraznejší pohyb lodí od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu pred siedmimi týždňami. Konvoj tvorili najmä tankery na skvapalnený plyn a ropné produkty, pričom ďalšie plavidlá ich nasledovali.

Irán prieliv opäť otvoril po dohode o desaťdňovom prímerí, ktoré sprostredkovali Spojené štáty medzi Izraelom a Libanonom. Teherán však trvá na tom, že lode musia koordinovať plavbu s jeho Revolučnými gardami a vojenské plavidlá USA a Izraela cez prieliv nepustí.

Americký prezident Donald Trump označil vývoj za „celkom dobré správy“ a uviedol, že rokovania s Iránom by mohli pokračovať cez víkend. Zároveň však varoval, že prímerie nemusí predĺžiť, ak sa do stredy nepodarí dosiahnuť dohodu, pričom blokáda iránskych prístavov zostáva v platnosti.

Nie je jasné, či sa rozhovory skutočne uskutočnia, keďže ich prípravy komplikujú logistické problémy. Nezhody pretrvávajú najmä v otázke iránskeho jadrového programu, ktorý je kľúčovou prekážkou dohody.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.