Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SNS navrhuje vyššiu odvodovú úľavu aj pre rodičov

SNS navrhuje zvýšiť hranicu odvodovej úľavy pri dohodách z 200 na 300 eur mesačne a rozšíriť ju aj na rodičov na materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke. Návrh mieri do prvého čítania v parlamente. Informovala o tom hovorkyňa strany Zuzana Škopcová.

Podľa predsedu SNS Andreja Danka ide o praktické opatrenie, ktoré má ľuďom uľahčiť privyrobiť si bez zbytočných odvodov. Cieľom je, aby im z príjmu zostalo viac peňazí a aby sa pomoc rozšírila aj na rodičov s vyššími výdavkami.

SNS nadväzuje na svoju iniciatívu z roku 2017, keď odvodovú úľavu zaviedli aj pre dôchodcov. Teraz chce jej rozsah rozšíriť.

Strana tvrdí, že zmena môže pomôcť najmä rodinám s deťmi, kde rozhodujú aj menšie sumy. Možnosť privyrobiť si do 300 eur mesačne s úľavou by podľa nej mohla priniesť väčšiu finančnú stabilitu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Prieskum: Viac než polovica Britov podporuje návrat do EÚ

Desať rokov po referende o brexite podporuje návrat Spojeného kráľovstva do Európskej únie viac ako polovica voličov. Vyplýva to z prieskumu mapujúceho postoje verejnosti k vzťahom s EÚ.

Opätovný vstup do Únie podporuje 53 percent respondentov, pričom medzi voličmi Labouristickej strany, liberálnych demokratov a Zelených dosahuje podpora viac ako 80 percent. Súčasný prístup vlády podporuje 61 percent opýtaných, no len 19 percent ho podporuje „silne“.

Podľa expertov môže „opatrný“ prístup Labouristov viesť k strate podpory medzi progresívnymi voličmi aj v tradičných regiónoch. „Myslíme si, že pri polovičných riešeniach existuje prirodzené riziko,“ uviedol Tom Brufatto z organizácie Best for Britain.

Prieskum skúmal viaceré scenáre vrátane návratu do jednotného trhu či colnej únie, ktoré Labouristi odmietajú. Takýto krok by si podľa Brufatta vyžadoval „hlbokú diskusiu o suverenite“.

Expert John Curtice kritizoval „stratégiu ticha“ Labouristov a upozornil, že strana stráca viac voličov v prospech liberálnych demokratov a Zelených než v prospech pro-brexitových strán.

Bývalý líder Labouristov Neil Kinnock uviedol, že brexit spôsobil „obrovské škody“ a verí, že krajina sa raz k členstvu vráti.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Teherán opäť sprísnil kontrolu nad Hormuzským prielivom

Irán oznámil, že kontrola nad Hormuzským prielivom sa „vrátila do pôvodného stavu“ v dôsledku pokračujúceho sporu so Spojenými štátmi o námornú blokádu jeho prístavov.

Vo vyhlásení zverejnenom iránskymi médiami operačné velenie armády označilo americkú blokádu za „pirátstvo“. „Z tohto dôvodu sa kontrola nad Hormuzským prielivom vrátila do pôvodného stavu a tento strategický koridor je pod prísnym riadením a kontrolou ozbrojených síl,“ uviedla armáda.

Teherán zároveň upozornil, že situácia sa nezmení, pokiaľ Spojené štáty neobnovia úplnú slobodu plavby pre lode smerujúce do Iránu aj z neho. „Kým USA neobnovia úplnú slobodu plavby, situácia v Hormuzskom prielive zostane prísne kontrolovaná a v pôvodnom stave,“ dodalo velenie.

Vyhlásenia prispievajú k nejasnostiam okolo statusu tejto strategickej vodnej cesty, cez ktorú pred konfliktom prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy.

Irán aj americký prezident Donald Trump oznámili, že prieliv je opäť otvorený pre lodnú dopravu. Trump však zároveň uviedol, že americká blokáda „zostane v plnej sile“, kým Teherán nedosiahne dohodu s Washingtonom vrátane otázky jadrového programu.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Irán čiastočne otvára vzdušný priestor pre medzinárodné lety

Teherán čiastočne otvoril svoj vzdušný priestor pre medzinárodné lety. Oznámil to tamojší úrad pre civilné letectvo.

Podľa jeho vyjadrenia sú letecké trasy vo východnej časti krajiny opäť otvorené pre zahraničné lietadlá prelietavajúce cez územie Iránu. Úrad zároveň uviedol, že niektoré letiská obnovili prevádzku od 7:00 miestneho času.

Napriek tomu však ani viac ako tri hodiny po tomto oznámení podľa webov sledujúcich leteckú dopravu nezaznamenali, že by medzinárodné lety cez iránsky vzdušný priestor skutočne prelietavali.

Viaceré lietadlá sa podľa dostupných údajov iránskemu územiu naďalej vyhýbali a volili dlhšie obchádzkové trasy.

Obnovenie časti vzdušného priestoru tak zatiaľ nemalo okamžitý praktický vplyv na medzinárodnú leteckú dopravu.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli prístav aj priemyselné mestá v Rusku

Ukrajinské drony zasiahli ruské priemyselné mestá pri rieke Volga aj prístav v Baltskom mori neďaleko Petrohradu. Informovali o tom miestni ruskí predstavitelia.

Gubernátor Leningradskej oblasti Aleksandr Drozdenko uviedol, že v prístave Vysock, ktorý sa nachádza blízko Petrohradu a fínskej hranice, vypukol požiar. Ten sa podarilo uhasiť. Prístav zahŕňa terminál spoločnosti Lukoil, ktorý slúži na export ropných produktov.

Ďalšie útoky sa podľa gubernátora Samarskej oblasti Vjačeslava Fedorisčeva odohrali v mestách Syzraň a Novokujbyševsk, vzdialených približne 1 800 kilometrov juhovýchodne od Vysocku. Zasiahli priemyselné objekty, konkrétne zariadenia však nešpecifikoval.

Obe mestá sú známe tým, že sa v nich nachádzajú ropné rafinérie. Tie boli počas vojny na Ukrajine opakovane cieľom útokov.

Podľa dostupných informácií ide o ďalšiu sériu zásahov zameraných na energetickú infraštruktúru v Rusku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Japonsko zavádza nový názov pre dni s extrémnymi teplotami

Japonsko predstavilo nový názov pre dni, keď teploty dosiahnu 40 stupňov Celzia alebo viac. Reaguje tak na minuloročné leto, ktoré bolo najteplejšie v histórii meraní.

Japonské aj zahraničné médiá výraz „kokushobi“ prekladajú ako „kruto horúci“, „brutálne horúci“ či „mimoriadne horúci“ deň. Pomenovanie vzišlo z celoštátneho online prieskumu, do ktorého sa zapojilo približne 478-tisíc ľudí. Druhým najpopulárnejším návrhom bol výraz „super extrémne horúci deň“.

Japonsko už používa označenia pre dni s teplotami nad 25, 30 a 35 stupňov. Leto 2025 bolo najteplejšie od začiatku meraní v roku 1898, pričom priemerná teplota bola o 2,36 stupňa vyššia ako dlhodobý normál. Teploty nad 40 stupňov sa vyskytli počas deviatich dní a maximum dosiahlo 41,8 stupňa v meste Isesaki.

Počet extrémne horúcich dní prekonal predchádzajúci rekord. Tokio zaznamenalo 25 dní nad 35 stupňov, Kyoto až 52.

Meteorologický úrad očakáva, že aj toto leto bude nadpriemerne teplé.

(bbc, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.