Preskočiť na obsah
  |  

Kontrola NKÚ podľa Šimkovičovej potvrdila ich zistenia

Správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) o stave investičných projektov v kultúre vyvolala spor medzi ministerstvom kultúry a opozíciou.

Ministerka Martina Šimkovičová (nominantka SNS) tvrdí, že kontrola potvrdila pochybenia z čias predchádzajúcich vedení rezortu, ako aj riadenia Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérie.

Podľa nej ide o problémy, ktoré identifikovali už interné audity, pričom aktuálne vedenie sa ich snaží riešiť a prispôsobovať stratégiu aktuálnym podmienkam.

„Správa NKÚ potvrdila naše zistenia, ktoré vyšli z interných auditov,“ povedala ministerka. Naopak, opozičná poslankyňa Zora Jaurová (PS) tvrdí, že správa poukazuje najmä na zlyhanie súčasného vedenia pri nastavovaní systémového riadenia a strategického smerovania kultúry.

Zástupca ministerstva Lukáš Machala oponuje, že väčšina zistení sa týka predchádzajúceho obdobia a upozorňuje aj na problém realizovateľnosti stratégií bez dostatočných kapacít.

(tasr, mja)

  |  

Izraelský vojak zničil sochu Ježiša v Libanone, Poľsko to kritizuje

Napätie medzi Izraelom a Poľskom vyvolal incident v Libanone, kde izraelský vojak poškodil sochu Ježiša Krista, informuje portál Politico.

Fotografia, ktorá sa šírila na sociálnych sieťach, vyvolala pobúrenie najmä medzi kresťanmi. Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar sa za čin ospravedlnil a premiér Benjamin Netanjahu vyjadril šok a ľútosť nad tým, čo sa stalo.

Situáciu však vyostrila reakcia poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského, ktorý vyzval na potrestanie vojaka a zdôraznil potrebu poučiť sa z incidentu, najmä v oblasti vojenského výcviku. Sa’ar jeho vyjadrenia označil za nezodpovedné.

(mja)

  |  

Magyar plánuje telefonát s Ficom o Benešových dekrétoch

Péter Magyar sa má po volebnom víťazstve strany Tisza už čoskoro spojiť so slovenským premiérom Robertom Ficom. Podľa dostupných informácií chce otvoriť aj citlivú tému Benešových dekrétov, informuje maďarský denník N.

Magyar po prvom zasadnutí parlamentnej frakcie predstavil aj časť budúcej vlády a zároveň naznačil ďalšie politické kroky.

Oznámil mená siedmich ministrov vrátane šéfov financií, obrany či diplomacie, pričom celkovo má kabinet tvoriť 16 rezortov bez nadradených ministerstiev. Do čela parlamentu nominoval Ágnes Forsthofferovú a vedením frakcie poveril Andreu Bujdosóovú, čo má podľa neho signalizovať nový politický štýl.

Strana zdôrazňuje aj silné zastúpenie žien a ambíciu meniť politickú kultúru smerom k vecnejším rokovaniam. Kampaň podľa jej predstaviteľov priniesla prelomové výsledky, keď Tisza uspela naprieč regiónmi a výrazne oslabila Fidesz.

(mja)

  |  

EÚ sa pokúsi odblokovať 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu

Európska únia sa pokúsi definitívne schváliť 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu, ktorú doteraz blokuje Maďarsko.

Rozhodnutie má padnúť na zasadnutí veľvyslancov členských štátov, pričom ide o posledný krok potrebný na uvoľnenie financií. Kľúčovú úlohu zohráva postoj Budapešti, ktorá podmieňuje súhlas obnovením dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba.

Premiér Viktor Orbán otvorene informoval, že bez obnovy toku ropy Maďarsko podporu neposkytne. Ukrajina však podľa jeho slov naznačila ochotu tranzit obnoviť, čo by mohlo situáciu odblokovať.

Ropovod je mimo prevádzky od januára, pričom Maďarsko aj Slovensko tvrdia, že nejde o technický problém, ale o politické rozhodnutie Kyjeva.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár aj premiér Robert Fico tento týždeň avizovali, že Slovensko je pripravené blokovať nový sankčný balík, kým sa neobnovia dodávky ropy cez Družbu. Spomínanú pôžičku Bratislava neblokuje.

(tasr, mja)

  |  

Poľsko ponúka Maďarsku pomoc v reintegrácii do EÚ

Poľský premiér Donald Tusk po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom naznačil snahu o obnovu vzťahov s Maďarskom a jeho hlbšiu integráciu do európskych štruktúr.

Podľa jeho slov je Poľsko pripravené pomôcť Budapešti v návrate k „európskej každodennosti“, čo naznačuje zmenu v regionálnej dynamike po politických zmenách v Maďarsku.

Tusk zároveň poukázal na možnú reaktiváciu spolupráce krajín V4, ktorú v posledných rokoch oslabovali rozdielne postoje, najmä voči Rusku. Zdôraznil, že cieľom je lepšia koordinácia zahraničnej politiky a pevnejšie prepojenie regiónu so zvyškom Európy. Poľsko sa pritom chce profilovať ako líder regiónu.

Macron označil nové vedenie v Maďarsku za začiatok novej éry pre celú Európu. Očakáva sa aj skorá návšteva nového maďarského premiéra v Poľsku, ktorá má potvrdiť obnovený dialóg. Podľa Tuska ide o dôležitý signál stabilizácie regiónu.

(tasr, mja)

  |  

Za nevyhlásenie referenda môže podľa Pellegriniho aj opozícia

Prezident Peter Pellegrini vysvetlil, prečo nemohol vyhlásiť referendum o predčasnom ukončení volebného obdobia, hoci ho podporila petícia občanov.

Zdôraznil, že aj keď dlhodobo zastáva názor, že ľudia by mali mať právo odobrať politikom moc, musí rešpektovať ústavu a rozhodnutia Ústavného súdu. Ten totiž jasne konštatoval, že súčasná legislatíva neumožňuje skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda.

Pellegrini zároveň kritizoval bývalú prezidentku Zuzanu Čaputovú za to, že podobnú otázku v minulosti postúpila na Ústavný súd. Upozornil aj na to, že parlament mal možnosť situáciu zmeniť novelou ústavy, no poslanci podľa neho zámerne vypustili ustanovenie o referende.

Konkrétne menoval viacerých politikov vrátane Márie Kolíkovej či Juraja Šeligu. Podľa prezidenta tak práve ich rozhodnutie spôsobilo, že v súčasnosti nie je možné referendum vyhlásiť.

(mja)