Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Takmer 100 ruských lodí prešlo britskými vodami

Hrozba britského premiéra Keira Starmera zasiahnuť proti ruskej „tieňovej flotile“ zatiaľ nepriniesla očakávaný efekt. Podľa analýzy Reuters preplávalo britskými vodami v uplynulom mesiaci minimálne 98 sankcionovaných ruských lodí, čo je prakticky rovnaké číslo ako v predchádzajúcich obdobiach.

Zároveň však nebol zaznamenaný žiadny prípad zadržania ani kontroly týchto plavidiel, ktoré často prepravujú ropu, obilie či zbrane a bývajú spojené s podporou ruskej vojny na Ukrajine.

Analytici upozorňujú, že bez rýchlej akcie môže Londýn pôsobiť nedôveryhodne a jeho hrozby môžu vyznieť naprázdno.

Kým krajiny ako Francúzsko či Švédsko už podobné lode zadržiavali, Británia čelí viacerým prekážkam – od právnych komplikácií až po nedostatok kapacít. Situáciu navyše komplikuje aj takzvaný spoofing, teda manipulácia so sledovacími systémami lodí.

Moskva zároveň sankcie odmieta a varuje pred možnými protiopatreniami.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Nemecko si požičia takmer 200 miliárd eur z rozpočtu na obranu

Nemecká vláda pripravuje návrh rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta s celkovým zadlžením vo výške 196,5 miliardy eur. Cieľom je posilniť infraštruktúru a obranu.

Na porovnanie, v roku 2024 dosiahlo nové zadlženie 50,5 miliardy eur za predchádzajúcej vlády, ešte predtým, ako najväčšia európska ekonomika upustila od dlhoročného fiškálneho konzervativizmu s cieľom podporiť rast a modernizáciu.

Rozpočet kladie dôraz na obranu. Výdavky v tejto oblasti majú vzrásť na 105,8 miliardy eur v roku 2027 z 82,7 miliardy eur v roku 2026. Po započítaní špeciálnych fondov a podpory Ukrajiny by celkové obranné výdavky mali dosiahnuť 144,9 miliardy eur.

Celkové výdavky rozpočtu majú predstavovať 543,3 miliardy eur, čo je medziročný nárast o 3,6 percenta. Tento rast podporuje fond na infraštruktúru vo výške 500 miliárd eur a výnimka z dlhových pravidiel pre obranu.

Investície smerujú najmä do dopravy, digitalizácie a nemocníc. Rozpočtový proces sa začne v parlamente v septembri, konečné schválenie sa očakáva do konca roka.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rada STVR má nového predsedu, Peter Benčurík získal väčšinu

Novým predsedom Rady Slovenskej televízie a rozhlasu sa stal Peter Benčurík. Na utorkovom rokovaní ho členovia rady zvolili v tajnom hlasovaní, pričom získal sedem hlasov z deviatich možných. Znamená to, že mal podporu nadpolovičnej väčšiny členov rady.

Benčurík po zvolení avizoval, že chce radu viesť pokojne a konštruktívne.

Na čele orgánu nahrádza Jozefa Krošláka, ktorý zomrel 5. júla 2025. Po jeho úmrtí radu dočasne viedol podpredseda Lukáš Machala, zároveň generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Únia tlačí na Áziu, aby sa vyhla ruskej rope

Európska únia vyzýva krajiny juhovýchodnej Ázie, aby sa neobracali na Rusko pri zabezpečovaní dodávok ropy v čase narušených trhov spôsobených konfliktom na Blízkom východe.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová upozornila, že nákupy ruskej ropy pomáhajú financovať vojnu na Ukrajine. Výzvu adresovala partnerom zo Združenia krajín juhovýchodnej Ázie po stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruneji.

Európska únia tento mesiac schválila nový balík sankcií voči Rusku vrátane sprísnenia obmedzení v oblasti obchodu s ropou. Cieľom je oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnové operácie.

Kallasová zároveň poukázala na to, že Rusko profituje z vojny medzi Spojenými štátmi a Izraelom proti Iránu. Konflikt viedol k faktickému uzavretiu Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou trasou pre približne pätinu svetových dodávok ropy. Tiež dodala, že nákupy ruskej ropy zároveň pomáhajú Iránu udržiavať uzavretie Hormuzského prielivu.

„Máte energetickú krízu a potrebujete dodávky. Na druhej strane však musíte vidieť širší obraz, že ak kupujete ruskú ropu, umožňujete pokračovanie tejto vojny,“ uviedla.

EÚ sa snaží získať podporu ASEAN pre sankcie, pričom cieľom je zasiahnuť ruské príjmy z ropy.

Krajiny ako Vietnam, Thajsko, Filipíny či Indonézia však podľa dostupných informácií hľadajú nové dodávky práve z Ruska.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA uzavreli na Balkáne miliardové energetické dohody

Spojené štáty a americké firmy podpísali s balkánskymi krajinami dohody v hodnote miliárd dolárov, čím posilňujú svoju energetickú prítomnosť v regióne a podporujú rozvoj umelej inteligencie.

Washington sa snaží prehĺbiť vzťahy a zároveň obmedziť vplyv ruskej ropy a plynu v južnej Európe. Už minulý rok podpísal dlhodobú dohodu o dodávkach skvapalneného zemného plynu do Grécka.

„Prezident Trump otvára novú éru spolupráce s južnou, strednou a východnou Európou,“ uviedol americký minister energetiky Chris Wright na fóre Iniciatívy Trojmoria v Dubrovníku.

V Tirane podpísala americká veľvyslankyňa v Grécku Kimberly Guilfoyleová dohodu v hodnote šesť miliárd dolárov na dodávky LNG do Albánska na 20 rokov. „Tento záväzok posilňuje energetickú aj národnú bezpečnosť v celom regióne,“ uviedla.

Spojené štáty podporujú aj projekt plynovodu medzi Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom, ktorý má znížiť závislosť od ruského plynu. Projekt povedie americká spoločnosť AAFS Infrastructure and Energy LLC s investíciou asi 1,5 miliardy eur.

Chorvátsko a USA zároveň vydali spoločné vyhlásenie o spolupráci v oblasti civilnej jadrovej energetiky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Orbán údajne ponúkol odchod z čela Fideszu

Odchádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán ponúkol svoju rezignáciu na post predsedu strany Fidesz. O tom, či ju strana prijme, rozhodne stranícky kongres, ktorý sa bude konať 13. júna. Uviedol to poslanec Fideszu Erik Bánki.

Krok prichádza po volebnej porážke, v ktorej strana Tisza vedená Péterom Magyarom ukončila Orbánovo 16-ročné vládnutie. Výsledok vyvolal vnútri Fideszu diskusiu o ďalšom smerovaní a potrebe zmien.

Strana sa k situácii bezprostredne nevyjadrila. Orbán po poslednom straníckom stretnutí nekomunikoval s médiami ani nezverejnil stanovisko na sociálnych sieťach.

Po voľbách však priznal zodpovednosť za výsledok. „Ako predseda Fideszu preberám plnú zodpovednosť za porážku,“ uviedol pre médiá 16. apríla. Zároveň hovoril o potrebe obnovy pravice v krajine. „Maďarská pravica potrebuje úplnú obnovu,“ povedal.

Počas víkendu odchádzajúci premiér oznámil, že sa vzdá poslaneckého mandátu. „Som potrebný nie v parlamente, ale pri reorganizácii pravice,“ vyhlásil a zároveň uviedol, že vedenie Fideszu chce, aby vo funkcii zotrval, a je pripravený pokračovať, ak ho kongres podporí.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.