Sikač verí, že príchod polície súvisí práve s plánovaným podaním žaloby. Skutočnosť, že sa polícia v priestore objavila bezprostredne pred tým, než mali právnici odísť na súd, potvrdil aj člen predvolebného štábu komunistov Nikita Popov. Príslušníci bezpečnostných zložiek podľa jeho slov prišli oficiálne "na kontrolu", no jej predmet odmietli špecifikovať.
Moskovská polícia sa k zásahu pre miestne médiá nevyjadrila.
Ukradnuté víťazstvo?
Ruskí komunisti často nebývajú primárne vnímaní ako najsilnejšia opozičná strana, ale skôr ako dominantná sila takzvanej systémovej opozície. Do tej patria strany, ktoré síce oficiálne nie sú v koalícii s vládnym Jednotným Ruskom, no pri všetkých kľúčových hlasovaniach ho podporujú. Výmenou za to im Kremeľ neznemožňuje vstup do parlamentu.
Druhým typom je takzvaná nesystémová opozícia, ktorú reprezentujú strany ako liberálne Jabloko alebo jednotlivci ako väznený bloger Alexej Navaľnyj. Dané strany, hnutia a jednotlivci sú na rozdiel od systémovej opozície vystavované najmä v posledných rokoch oveľa väčšiemu tlaku ruskej vlády. V dôsledku represií a dlhodobej neschopnosti efektívne navzájom spolupracovať ostávajú po voľbách už tradične pred bránami dumy.
Po nedávnych parlamentných voľbách, ktoré sa v Rusku konali 17. až 19. septembra, sa však situácia zdanlivo zmenila. (O výsledkoch sa môžete viac dočítať v tomto článku.) Na rozdiel od volieb v minulých rokoch vstupovala tentokrát vládna strana do boja o podporu obyvateľov s mimoriadne nízkou mierou popularity. Hlasovať za ňu chcelo podľa prieskumov približne len 27 percent opýtaných.
Napriek tomu Jednotné Rusko vo voľbách dokázalo opätovne obhájiť ústavnú väčšinu, podľa oficiálnych výsledkov stranu podporilo 49,82 percenta voličov. Komunisti sa umiestnili na druhom mieste s 18,93 percenta hlasov. Vďaka tomu, že voľby do ruskej dumy sú uskutočňované pomocou zmiešaného systému, pričom Jednotné Rusko tradične dominuje vo väčšinových voľbách, získala vládna strana nakoniec viac než 300 z celkového počtu 450 kresiel.
Ak by sme voľby posudzovali podľa logiky minulých rokov, komunisti by mali byť nadmieru spokojní. Podarilo sa im totiž dosiahnuť najlepší volebný výsledok za posledných 20 rokov. Lenže podľa viacerých expertov komunisti možno voľby v skutočnosti vyhrali.
O víťazstvo ich pritom mali pripraviť údajné machinácie v rámci väčšinových volieb, najmä za pomoci po prvý raz použitého online hlasovania. Predovšetkým v Moskve výsledky elektronického hlasovania meškali až niekoľko hodín, pričom až do ich zverejnenia v takmer všetkých okrskoch viedli opoziční kandidáti. Po ich zverejnení všade náhle zvíťazili kandidáti vládnej strany. Vývoj z nasledujúcich dní, ktorý predchádzal dnešnej policajnej razii v Meľnikovovej kancelárii, naznačuje, že minimálne časti komunistov prestáva postavenie systémovej opozície vyhovovať.
Prekročia komunisti svoj rubikon?
Komunisti okamžite po zverejnení oficiálnych výsledkov obvinili Kremeľ, že voľby masívne sfalšoval v prospech Jednotného Ruska. V najbližších dňoch, 20. a 25. septembra, zorganizovali komunisti protesty na Puškinovom námestí v Moskve, na ktorých sa však zúčastnilo len niekoľko stoviek ľudí.
"Jednotné Rusko ukradlo poslancom ich mandáty. V Moskve došlo ku kolosálnemu volebnému podvodu," vyhlásil v sobotu na proteste prvý tajomník moskovskej komunistickej strany Valerij Raškin. Príslušníci ruských bezpečnostných zložiek síce ani jeden z protestov nerozohnali, no pomocou megafónov púšťali nahlas hudbu tak, aby prehlušila rečníkov na tribúnach.
Napriek tomu je nateraz nepravdepodobné, že by sa komunisti pustili do otvoreného boja s Kremľom, prípadne, že by sa okamžite transformovali na nesystémovú opozičnú stranu. Znemožňujú to najmä dva faktory.
Prvým z nich je momentálne veľmi nízky protestný potenciál ruskej spoločnosti vrátane jej opozične naladenej časti. Ako ukázal nedávny prieskum verejnej mienky Centra Levada, zatiaľ čo na začiatku roka považovalo konanie politicky motivovaných masových protestov za pravdepodobné 45 percent Rusov, krátko pred voľbami, v auguste, to bolo už len 27 percent. Ochotu zúčastniť sa na podobnom proteste pritom vyjadrilo len 19 percent opýtaných.
Ben Aris, expert BNE IntelliNews, v tejto súvislosti uviedol, že priemerný Rus sa momentálne viac obáva straty relatívneho komfortu, ktorý dosiahol v nultých rokoch, než aby sa zmenou vlády pokúšal o jeho ďalšie riskantné zvýšenie. Paralelne s tým svoju rolu zohral podľa experta aj tvrdý postup Kremľa voči demonštrantom a nesystémovej opozícii v ostatných mesiacoch.
Druhým, nemenej dôležitým faktorom, je neochota vrcholových predstaviteľov komunistickej strany pustiť sa s vládnou stranou a prezidentom Vladimirom Putinom do otvoreného boja. V rovnakom čase ako moskovskí komunisti vystupovali na proteste proti Putinovi, čelní predstavitelia strany vrátane jej prvého tajomníka Gennadija Zjuganova s ním rokovali. Nie z postavenia opozície odmietajúcej uznať výsledky volieb, ale tradične ako systémoví opozičníci, ktorí s ruským lídrom diskutovali o dôchodkovej reforme.
Zdá sa preto, že ani výsledky tohtoročných volieb neprinútia komunistických predákov opustiť svoju komfortnú zónu a vyzvať Kremeľ na súboj. O to viac, že ich nádej zmobilizovať v uliciach proti Kremľu dostatočné množstvo Rusov je nateraz minimálna. Napriek tomu však viacerí experti upozorňujú, že práve v komunistickej strane začína dozrievať nová generácia mladých politikov, ktorí sú presvedčení, že ich strana sa musí stať voči Jednotnému Rusku skutočnou opozíciou. Podľa Paula Robinsona z Ottawskej univerzity v Kanade pritom nedávne voľby opäť potvrdili, že keď sú Rusi nespokojní s vládou, obracajú sa primárne ku komunistom.
To, že ruskí komunisti tentokrát svoj rubikon neprekročili, preto neznamená, že to nemôžu urobiť už v dohľadnej budúcnosti.
