Preskočiť na obsah
Alexander Grau

Autor

Alexander Grau

Publikované: 

Sviatok práce je v kríze identity. Je spomienkou na svet, ktorý už neexistuje

Prvý máj, ktorý sa zrodil v krvi chicagských štrajkov, sa stal tým, čo je v modernom svete najbližšie k univerzálnemu sviatku. Na postindustriálnom Západe však trieda, ktorá mu dávala zmysel, z veľkej časti zanikla.

Vo Francúzsku je známy ako Fête du Travail. V Taliansku je to Festa del Lavoro. Vo Švédsku je to Första maj. V Slovinsku Praznik dela. V Spojených štátoch, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande sa oslavuje ako Sviatok práce.

Žiadny iný deň sa vo svete neoslavuje vo väčšom rozsahu. Vo viac ako 80 krajinách, v ktorých žijú približne štyri miliardy ľudí, je prvý májový deň štátnym sviatkom. Máloktorá príležitosť spája ľudstvo naprieč kultúrami tak prirodzene ako táto. Nie je to prekvapujúce. Len málo vecí spája ľudí tak univerzálne, nad rámec náboženských a kultúrnych hraníc, ako práca.

Z Haymarketu na celosvetovú dovolenku

Málokto vie, že Sviatok práce má svoje korene v Spojených štátoch. V októbri 1884 Federácia organizovaných odborov Spojených štátov a Kanady, ktorá zastrešovala americké odborové zväzy, požadovala zavedenie osemhodinového pracovného dňa od 1. mája 1886. Dovtedy americkí robotníci pracovali spravidla 60 hodín týždenne, čo znamenalo 10 hodín denne od pondelka do soboty. To sa malo skončiť.

Keď 1. máj 1886 konečne prišiel, v celých Spojených štátoch štrajkovalo viac ako 300-tisíc ľudí. Epicentrom bola priemyselná metropola Chicago, kde sa do štrajku zapojilo približne 90-tisíc robotníkov.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.