Preskočiť na obsah
  |  

Spojené arabské emiráty obhajujú odchod z OPEC a OPEC+

Spojené arabské emiráty obhajujú svoje rozhodnutie opustiť OPEC a OPEC+ ako krok vychádzajúci z vlastných záujmov. Podľa šéfa spoločnosti ADNOC Sultána al-Džábira nejde o krok namierený proti žiadnej krajine.

Ropná veľmoc opustila zoskupenie 1. mája, čím sa prehĺbilo napätie so Saudskou Arábiou, ktorá patrí medzi jeho kľúčových lídrov. Al-Džábir zdôraznil, že ide o suverénne rozhodnutie, ktorého cieľom je nové nastavenie pozície krajiny v globálnom energetickom prostredí.

Podľa jeho slov má tento krok umožniť zrýchlenie investícií, rozšírenie aktivít a vytváranie hodnoty, pričom krajina chce zostať spoľahlivým partnerom na svetových trhoch s energiami.

Vzťahy medzi Emirátmi a Saudskou Arábiou sa v uplynulých rokoch vyostrili, keďže sa dostali do sporov v otázkach ropnej politiky, geopolitiky aj súťaže o zahraničný kapitál a talenty.

Al-Džábir zároveň vyzval súkromný sektor a štátne investičné fondy, aby prijímali odvážne rozhodnutia aj napriek vojne USA a Izraela s Iránom.

Krajina podľa neho preukázala odolnosť aj napriek raketovým útokom Iránu, ktoré narušili stabilitu regiónu a vyvolali obavy investorov.

(reuters, bak)

  |  

Szabó nevypovedal v kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo pojednávanie v kauzách súvisiacich s vraždou Jána Kuciaka a prípravou vrážd prokurátorov. Tomáš Szabó odmietol vypovedať s odôvodnením, že by si mohol privodiť trestné stíhanie.

Odsúdený si odpykáva 25-ročný trest za vraždu Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo väznici v Ružomberku. V minulosti ho uznali za vinného aj z prípravy vrážd prokurátorov, pričom súd od uloženia ďalšieho trestu upustil. Predseda senátu Miroslav Mazúch informoval, že Szabó podal dovolanie, o ktorom Najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

Na pojednávaní je prítomný iba obžalovaný Dušan K. Szabó na hlavnom pojednávaní v júni 2022 v pozícii obžalovaného vypovedal, že objednávka od Zoltána Andruskóa na vraždu súčasného generálneho prokurátora SR mala prísť v lete 2017. V nevyhnutnom prípade mali podľa jeho slov zlikvidovať aj prokurátorovu rodinu, a aj preto sa rozhodol spolu s Miroslavom Marčekom dať od prípadu „ruky preč“.

Keďže v predchádzajúcom konaní vypovedal v postavení obžalovaného, nebudú sa na súde čítať jeho skoršie výpovede.

Hlavné pojednávanie pokračovalo aj čítaním skorších výpovedí svedkov vrátane Bernarda Slobodníka. Právny zástupca obžalovaného Mariana K., Marek Para, uviedol, že na Slobodníka podal trestné oznámenie pre podozrenie z krivej výpovede v inej trestnej veci. V súvislosti s prípravou vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Podľa obžaloby mala objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica prísť na jeseň 2017, v prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018, k ich realizácii však nedošlo.

V prípade objednávky vraždy čelia obžalobe Marian Kočner a Alena Zsuzsová, pričom Najvyšší súd už dvakrát zrušil rozsudky, a prípad tak na ŠTS prejednávajú opätovne.

(tasr, bak)

  |  

Prezident: Štefánik má byť vzorom pre ďalšie generácie

Slovensko si v pondelok pripomína 107 rokov od tragickej leteckej nehody, pri ktorej zahynul národný hrdina Milan Rastislav Štefánik. Prezident Peter Pellegrini pri tejto príležitosti zdôraznil význam jeho života a činov.

Podľa hlavy štátu krátky život naplnil skutkami, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín. Pripomenul, že vznik Československa, na ktorom sa Štefánik podieľal, priniesol prvý štát, v ktorom mali Slováci postavenie štátotvorného národa.

Prezident poukázal aj na začiatky jeho životnej cesty, ktorú ovplyvnila láska k vede. Práve astronómia mu otvorila dvere do sveta a umožnila nadviazať kontakty s významnými osobnosťami.

Zdôraznil jeho odvahu a schopnosť prekonávať prekážky. Napriek zdravotným problémom sa stal významným vojenským veliteľom a zohral dôležitú úlohu pri budovaní československých légií, ktoré podľa prezidenta dokazovali oprávnenosť vzniku spoločného štátu.

Štefánik je podľa Pellegriniho príkladom spojenia vedomostí, odhodlania a vlastenectva. Prezident vyzval, aby sme ho vnímali nielen ako symbol, ale aj ako inšpiráciu pre ďalšie generácie.

Generál zahynul 4. mája 1919 pri pristávaní neďaleko Bratislavy a je pochovaný na Bradle.

(tasr, bak)

  |  

USA presunuli posádku z iránskej lode do Pakistanu

Skupinu 22 členov posádky zadržiavanej na iránskej kontajnerovej lodi presunuli do Pakistanu. Tam ich majú odovzdať iránskym úradom, pričom Islamabad označil tento krok za opatrenie na budovanie dôvery.

Plavidlo Touska, plaviace sa pod iránskou vlajkou a patriace spoločnosti IRISL, zadržali americké sily minulý mesiac pri pobreží prístavu Čáhbahár v Ománskom zálive. Podľa amerického centrálneho velenia posádka nereagovala na opakované výzvy počas šiestich hodín a loď porušovala blokádu.

Teherán incident odsúdil ako nezákonný a vyzval na okamžité prepustenie lode aj jej posádky. Pakistan zároveň uviedol, že po potrebných opravách plavidlo presunú do jeho teritoriálnych vôd a následne ho vrátia majiteľovi.

K presunu posádky dochádza po tom, čo sa konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom dočasne upokojil vyhlásením prímeria pred štyrmi týždňami. Napriek tomu pokračujú vzájomné námorné incidenty a zadržiavanie obchodných lodí.

Rokovania o urovnaní napätia, ktoré sa konali minulý mesiac v Pakistane, zatiaľ nepriniesli dohodu.

(reuters, bak)

  |  

Kallasovú prekvapilo načasovanie amerického kroku v Nemecku

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová reagovala na oznámenie Spojených štátov o plánovanom znížení počtu vojakov v Nemecku. Podľa jej slov prišlo rozhodnutie v nečakanom čase a vyvoláva otázky o ďalšom smerovaní bezpečnostnej spolupráce.

„Načasovanie tohto oznámenia je prekvapujúce,“ uviedla Kallasová pri príchode na samit Európskeho politického spoločenstva v Arménsku. Spojené štáty plánujú stiahnuť približne 5-tisíc vojakov, čo môže ovplyvniť bezpečnostnú architektúru v Európe.

Podľa nej ide o signál, že európske krajiny musia posilniť svoju úlohu v rámci Severoatlantickej aliancie. „Myslím si, že to ukazuje, že skutočne musíme posilniť európsky pilier v NATO a musíme urobiť viac,“ zdôraznila.

Kallasová zároveň pripomenula, že prítomnosť amerických síl na kontinente neslúži iba záujmom Európy. „Americké jednotky nie sú v Európe len na ochranu európskych záujmov, ale aj amerických záujmov,“ dodala.

Vyjadrenia prichádzajú v čase diskusií o budúcnosti transatlantických vzťahov a obranných kapacít európskych štátov.

(reuters, bak)

  |  

Samsung po rokoch uhradil celú, historicky najvyššiu dedičskú daň

Rodina Leeovcov, ktorá stojí za juhokórejským gigantom Samsung, dokončila splácanie dedičskej dane vo výške 12 biliónov wonov, čo je v prepočte približne osem miliárd dolárov. Ako píše BBC, ide o najväčšiu takúto platbu v histórii Južnej Kórey.

Suma sa viaže na majetok zosnulého predsedu spoločnosti Lee Kun-heeho, ktorý zomrel v októbri 2020 a zanechal majetok v hodnote približne 17 miliárd dolárov.

Platby realizoval predseda Samsungu Lee Jae-yong spolu s ďalšími členmi rodiny v šiestich splátkach počas piatich rokov. Samsung potvrdil, že poslednú splátku uhradili, a celková suma predstavuje približne jedenapolnásobok ročných príjmov krajiny z dedičskej dane.

Sadzba dedičskej dane v Južnej Kórei dosahuje 50 percent, čo patrí medzi najvyššie na svete. Investori pozorne sledovali celý proces, keďže mohol ovplyvniť kontrolu rodiny nad spoločnosťou.

Časť majetku, vrátane umeleckých diel autorov ako Pablo Picasso či Salvador Dalí, rodina darovala kultúrnym inštitúciám. Podľa dostupných údajov presahuje spoločný majetok rodiny 45 miliárd dolárov, pričom jeho hodnota rástla aj vďaka dopytu po čipoch pre umelú inteligenciu.

(max)