Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Generálneho prokurátora prepustia do domáceho liečenia

Generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka je po nedeľnej hospitalizácii a ošetrení plne stabilizovaný a bez ťažkostí. Informovala o tom komunikačná špecialistka Penta Hospitals SK Jana Fedáková.

„Včera v popoludňajších hodinách bol v bratislavskom kardiocentre CINRE Nemocnice Bory hospitalizovaný generálny prokurátor Maroš Žilinka. Je po ošetrení plne stabilizovaný a bez ťažkostí. V najbližších hodinách sa plánuje jeho prepustenie do domáceho liečenia a následnej starostlivosti,“ spresnila Fedáková.

Žilinka má 55 rokov. Funkciu generálneho prokurátora zastáva od 10. decembra 2020.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nawrocki chce novú poľskú ústavu, vláda varuje pred sporom

Poľský prezident Karol Nawrocki zriadil Radu pre novú ústavu, ktorá má pripraviť návrh základného zákona pre „novú generáciu“ Poľska do roku 2030. Podľa hlavy štátu si ústava z roku 1997, vzniknutá ako kompromis v období transformácie, vyžaduje modernizáciu vzhľadom na členstvo krajiny v EÚ a NATO či bezpečnostnú situáciu v regióne.

V rade sú právnici, akademici aj bývalí politici vrátane bývalej predsedníčky Ústavného súdu Julie Przylebskej či bývalých predsedov Sejmu. Nawrocki zdôraznil, že rôznorodé zloženie má zabezpečiť otvorenú diskusiu, a vyzval politické sily na spoluprácu.

Nová ústava má podľa neho jasnejšie definovať princípy demokratického vládnutia. Súčasný systém dáva prezidentovi pomerne silné právomoci, napríklad veto, ktoré parlament prelomí len ústavnou väčšinou, čo môže viesť ku konfliktom s vládou.

Niektorí komentátori sa domnievajú, že Nawrocki chce posilniť prezidentský systém. Vládni predstavitelia však iniciatívu kritizujú. Podľa ministra obrany ide skôr o problém uplatňovania ústavy, pričom šéf diplomacie upozornil, že na jej zmenu je potrebná široká politická zhoda, ktorá dnes chýba.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada jednotný hlas Európy pri mierových rokovaniach

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Európa by mala vystupovať jednotne a byť súčasťou mierových rokovaní o ukončení vojny. Uviedol to počas vystúpenia na medzinárodnom samite v arménskom Jerevane.

Zdôraznil, že Kyjev je v kontakte so Spojenými štátmi a pozná ich postoje, no podľa neho je dôležité, aby vytvorili aj spoločný európsky hlas. Podľa jeho slov je potrebné nájsť funkčný diplomatický formát, v ktorom bude mať Európa svoje miesto.

Zelenskyj zároveň opätovne vyzval na väčšiu podporu pre Ukrajinu vrátane mechanizmu Prioritised Ukraine Requirements List (PURL). Upozornil, že krajina potrebuje nové balíky pomoci, ktoré by jej umožnili brániť sa proti balistickým útokom Ruska.

Prezident tiež informoval o rozhovore s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Na okraj samitu sa dohodli na pokračovaní práce na dohode o dronoch medzi Ukrajinou a Európskou úniou.

Podľa Zelenského obe strany preskúmali detaily plánovanej bezpečnostnej spolupráce, ktorá má posilniť obranné kapacity Ukrajiny v pokračujúcom konflikte.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Spojené arabské emiráty obhajujú odchod z OPEC a OPEC+

Spojené arabské emiráty obhajujú svoje rozhodnutie opustiť OPEC a OPEC+ ako krok vychádzajúci z vlastných záujmov. Podľa šéfa spoločnosti ADNOC Sultána al-Džábira nejde o krok namierený proti žiadnej krajine.

Ropná veľmoc opustila zoskupenie 1. mája, čím sa prehĺbilo napätie so Saudskou Arábiou, ktorá patrí medzi jeho kľúčových lídrov. Al-Džábir zdôraznil, že ide o suverénne rozhodnutie, ktorého cieľom je nové nastavenie pozície krajiny v globálnom energetickom prostredí.

Podľa jeho slov má tento krok umožniť zrýchlenie investícií, rozšírenie aktivít a vytváranie hodnoty, pričom krajina chce zostať spoľahlivým partnerom na svetových trhoch s energiami.

Vzťahy medzi Emirátmi a Saudskou Arábiou sa v uplynulých rokoch vyostrili, keďže sa dostali do sporov v otázkach ropnej politiky, geopolitiky aj súťaže o zahraničný kapitál a talenty.

Al-Džábir zároveň vyzval súkromný sektor a štátne investičné fondy, aby prijímali odvážne rozhodnutia aj napriek vojne USA a Izraela s Iránom.

Krajina podľa neho preukázala odolnosť aj napriek raketovým útokom Iránu, ktoré narušili stabilitu regiónu a vyvolali obavy investorov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Szabó nevypovedal v kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo pojednávanie v kauzách súvisiacich s vraždou Jána Kuciaka a prípravou vrážd prokurátorov. Tomáš Szabó odmietol vypovedať s odôvodnením, že by si mohol privodiť trestné stíhanie.

Odsúdený si odpykáva 25-ročný trest za vraždu Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo väznici v Ružomberku. V minulosti ho uznali za vinného aj z prípravy vrážd prokurátorov, pričom súd od uloženia ďalšieho trestu upustil. Predseda senátu Miroslav Mazúch informoval, že Szabó podal dovolanie, o ktorom Najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

Na pojednávaní je prítomný iba obžalovaný Dušan K. Szabó na hlavnom pojednávaní v júni 2022 v pozícii obžalovaného vypovedal, že objednávka od Zoltána Andruskóa na vraždu súčasného generálneho prokurátora SR mala prísť v lete 2017. V nevyhnutnom prípade mali podľa jeho slov zlikvidovať aj prokurátorovu rodinu, a aj preto sa rozhodol spolu s Miroslavom Marčekom dať od prípadu „ruky preč“.

Keďže v predchádzajúcom konaní vypovedal v postavení obžalovaného, nebudú sa na súde čítať jeho skoršie výpovede.

Hlavné pojednávanie pokračovalo aj čítaním skorších výpovedí svedkov vrátane Bernarda Slobodníka. Právny zástupca obžalovaného Mariana K., Marek Para, uviedol, že na Slobodníka podal trestné oznámenie pre podozrenie z krivej výpovede v inej trestnej veci. V súvislosti s prípravou vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Podľa obžaloby mala objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica prísť na jeseň 2017, v prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018, k ich realizácii však nedošlo.

V prípade objednávky vraždy čelia obžalobe Marian Kočner a Alena Zsuzsová, pričom Najvyšší súd už dvakrát zrušil rozsudky, a prípad tak na ŠTS prejednávajú opätovne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Prezident: Štefánik má byť vzorom pre ďalšie generácie

Slovensko si v pondelok pripomína 107 rokov od tragickej leteckej nehody, pri ktorej zahynul národný hrdina Milan Rastislav Štefánik. Prezident Peter Pellegrini pri tejto príležitosti zdôraznil význam jeho života a činov.

Podľa hlavy štátu krátky život naplnil skutkami, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín. Pripomenul, že vznik Československa, na ktorom sa Štefánik podieľal, priniesol prvý štát, v ktorom mali Slováci postavenie štátotvorného národa.

Prezident poukázal aj na začiatky jeho životnej cesty, ktorú ovplyvnila láska k vede. Práve astronómia mu otvorila dvere do sveta a umožnila nadviazať kontakty s významnými osobnosťami.

Zdôraznil jeho odvahu a schopnosť prekonávať prekážky. Napriek zdravotným problémom sa stal významným vojenským veliteľom a zohral dôležitú úlohu pri budovaní československých légií, ktoré podľa prezidenta dokazovali oprávnenosť vzniku spoločného štátu.

Štefánik je podľa Pellegriniho príkladom spojenia vedomostí, odhodlania a vlastenectva. Prezident vyzval, aby sme ho vnímali nielen ako symbol, ale aj ako inšpiráciu pre ďalšie generácie.

Generál zahynul 4. mája 1919 pri pristávaní neďaleko Bratislavy a je pochovaný na Bradle.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.