Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko spustilo veľkú raziu proti pravicovým extrémistom

Nemecká polícia od skorých ranných hodín zasahovala takmer po celej krajine proti predpokladaným krajne pravicovým extrémistom. Spolková prokuratúra eviduje 36 osôb, ktoré podozrieva zo založenia alebo členstva v skupinách „Jung und Stark“ a „Deutsche Jugend voran“.

Do rozsiahlej operácie sa zapojilo viac ako 600 policajtov. Razie prebiehali približne v 50 objektoch naprieč 12 spolkovými krajinami. Vynechané zostali len Bádensko-Württembersko, Durínsko, Hamburg a Brémy. Podľa magazínu Spiegel má najmladší podozrivý iba 16 rokov.

Vyšetrovatelia zatiaľ nikoho nezadržali. Prokuratúra uviedla, že cieľom zásahov je preveriť existujúce podozrenia a zabezpečiť dôkazy.

Podľa spolkových orgánov sa členovia skupín prepájali cez sociálne siete aj osobné stretnutia. Vyšetrovatelia tvrdia, že na internete vyzývali na násilie voči politickým odporcom či osobám, ktoré označovali za pedofilov. Niektorí podozriví mali fyzicky napadnúť členov ľavicovej scény aj ďalšie osoby, pričom obete utrpeli zranenia.

Spolkový kriminálny úrad upozorňuje, že od polovice roka 2024 v Nemecku pribúdajú nové krajne pravicové mládežnícke skupiny. Viaceré z nich sa podľa úradov podieľali aj na útokoch počas podujatí komunity LGBTI.

(bild, bak)

Minúta  |  

Dibdiaková dostala za ohrozovanie mravnej výchovy podmienku

Slovenku Renátu Dibdiakovú uznal v stredu Najvyšší súd SR za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže spolupáchateľstvom. Za to jej uložil podmienečný trest odňatia slobody na dva roky so skúšobnou dobou na tri roky. Odvolania prokurátora aj obžalovanej súd zamietol. Rozsudok je právoplatný.

Najvyšší súd zároveň zrušil predchádzajúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Dibdiakovú pôvodne obžalovali pre obzvlášť závažné zločiny založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, vojnového bezprávia a z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Podľa obžaloby mala spolu s manželom vychovávať svoje dve deti v duchu ideológie radikálneho islamu po tom, ako sa na prelome rokov 2014 a 2015 dostala do Sýrie. Jej manžel, ktorý pôsobil ako lekár, mal byť podľa prokuratúry súčasťou teroristickej organizácie Islamský štát.

Na Slovensko ju spolu s deťmi vo februári 2023 dopravil z Iraku vládny špeciál v rámci repatriačného letu. Bezprostredne po prílete ju zadržali a vzali do väzby. Dibdiaková počas konania tvrdila, že je nevinná a obžaloba je nedôvodná.

Špecializovaný trestný súd ju v decembri 2023 uznal vinnou z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a uložil jej rovnaký podmienečný trest. Prokurátor sa proti rozsudku odvolal, keďže nesúhlasil s právnou kvalifikáciou ani výškou trestu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Parlament odmietol zmenu pravidiel pri výbere šéfa SIS

Národná rada odmietla opozičný návrh na zmenu pravidiel pri výbere a kontrole riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Novelu zákona o SIS predložil poslanec PS Jaroslav Spišiak.

Návrh počítal s tým, že prezident by si pred vymenovaním šéfa SIS musel vyžiadať stanovisko parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS a kandidát by absolvoval verejné vypočutie vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Stanoviská výborov by neboli záväzné.

Spišiak zároveň navrhoval, aby vláda aj prezident pri výbere kandidáta povinne zohľadňovali jeho odborné, morálne a osobnostné predpoklady.

Novela mala rozšíriť aj kontrolné právomoci parlamentného výboru. Šéf SIS by musel poslancov informovať o širšom okruhu tém a výbor by mohol svoje zistenia predkladať aj prezidentovi.

Opozícia chcela tiež dočasne umožniť výboru kontrolovať používanie informačno-technických prostriedkov vrátane odposluchov. Argumentovala tým, že komisia určená na kontrolu odpočúvania zatiaľ nebola zriadená.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Elektronickú prihlášku na ZŠ využilo 84 percent rodičov

Elektronické prihlasovanie na základné školy využila tento rok výrazná väčšina rodičov. Podľa údajov ministerstva školstva podalo ePrihlášku 84 percent zákonných zástupcov, zatiaľ čo papierovú formu si zvolilo 16 percent rodičov.

Rezort zároveň zverejnil, že základné školy disponujú kapacitou 81 021 miest. Celkovo evidujú 78 885 podaných žiadostí, pričom prihlásených je 63 931 detí. Rodičia si v priemere vyberali 1,23 školy na jedného žiaka, keďže v jednej prihláške mohli uviesť viacero škôl.

Najviac prihlášok podali pre deti slovenskej národnosti, konkrétne 59 304. Nasledovali žiaci maďarskej národnosti s počtom 3 169 prihlášok, ukrajinskej národnosti s 856 prihláškami a ostatné národnosti, pri ktorých evidujú 602 žiadostí.

Ministerstvo školstva zároveň avizovalo spustenie vyhodnocovacieho automatu po ukončení prijímacích konaní na jednotlivých školách. Podľa rezortu má nový systém priniesť spravodlivejšie rozdeľovanie miest a zabrániť ich blokovaniu.

Výsledky prijímacieho konania plánuje ministerstvo zverejniť v júni.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európa zažíva najväčšiu vlnu bankrotov za viac ako 20 rokov

Západná Európa zaznamenala v roku 2025 najvyšší počet firemných bankrotov od začiatku evidencie v roku 2002. Pod slabý vývoj svetového obchodu a rastúce geopolitické napätie sa podpísal prudký nárast insolvencií naprieč viacerými krajinami.

V 14 štátoch Európskej únie spolu s Nórskom, Švajčiarskom a Veľkou Britániou zbankrotovalo celkovo 197 610 spoločností. V porovnaní s minulým rokom ide o nárast o 4,8 percenta.

Najvýraznejší rast počtu bankrotov zaznamenalo Švajčiarsko, kde insolvencie stúpli o 35,3 percenta. Nasledovali Grécko s nárastom o 24,4 percenta, Fínsko s 12,1 percenta a Nemecko, kde počet krachujúcich firiem vzrástol o 8,8 percenta.

Naopak, pokles insolvencií evidovali v Holandsku, Írsku a Nórsku. Holandsko zaznamenalo medziročný pokles o 14,7 percenta, Írsko o 7,2 percenta a Nórsko o 5,2 percenta.

Rakúsko sa s rastom o 4,3 percenta zaradilo približne do stredu európskeho rebríčka. V krajine minulý rok skrachovalo 6 982 spoločností.

Dáta poukazujú na pokračujúci tlak na európske podniky, ktoré zápasia s vysokými nákladmi, slabým dopytom aj neistotou na globálnych trhoch.

(welt, bak)

Minúta  |  

Šaško: Kaliňák nemusí vyvodiť zodpovednosť pre nemocnicu v Prešove

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) si nemyslí, že by šéf rezortu obrany Robert Kaliňák (Smer) mal vyvodiť politickú zodpovednosť za pozastavenie výstavby nemocnice v Prešove. Dôvodom je kontrola kvality prevedenia prác na nosných prvkoch stavby.

„To, že prešovská nemocnica bude stáť, je skvelá správa pre všetkých ľudí, nielen na východnom Slovensku. Je to mimoriadne komplikovaná stavba ako každá nemocnica. Úlohou ministra je predovšetkým to, aby riešil prípadný problém. Ak došlo k použitiu nesprávneho betónu, ako v tomto prípade, tak je len dobre, že minister okamžite zasiahol. Neohrozujeme tým žiadne zdroje,“ dodal Šaško s tým, že stavebný dozor evidentne fungoval.

S ministrom Kaliňákom sa o téme zatiaľ nerozprával, plánuje tak urobiť v stredu, keď sa od zistení na stavbe po prvý raz stretnú na rokovaní vlády.

Vyjadril sa tiež k transakčnej dani, ktorú nepovažuje za najšťastnejšie riešenie, a podľa neho je potrebné vyčísliť, či prináša požadované výsledky. Zároveň potvrdil, že 13. dôchodky vláda ponechá.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.