Fica čakajú v Moskve. Na jednu vec si však dáva pozor

Rozsiahlu odozvu vyvolala Ficova návšteva v Kremli krátko pred Vianocami v roku 2024. Jednou z hlavných tém rokovania boli dodávky plynu z Ruska. Stretnutiu s Putinom predchádzala roztržka slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pre zrušenie tranzitu plynu cez ukrajinské územie. Po návšteve Moskvy sa začiatkom roka 2025 uskutočnili protesty, ktoré organizovalo združenie Mier Ukrajine.

Fico bol v Moskve aj počas 70. výročia oslobodenia v roku 2015. Zúčastnil sa na kladení vencov pri hrobe neznámeho vojaka, potom išiel na slávnostnú recepciu do Kremľa. Medzitým rokoval s vtedajším českým prezidentom Milošom Zemanom.

Kam Fico nechodí, tam by išiel Danko

Návštevy Fica majú jednu spoločnú črtu, ktorú už roky dodržiava. Po obsadení Krymu Rusmi v roku 2014 nechodieva na vojenské prehliadky na Červené námestie. Vysvetlení môže byť viac. Zdá sa, že hoci si pripomína koniec vojny ako historickú udalosť, predsa len sa necíti politicky komfortne.

Neúčasť na prehliadkach mu však vyčíta predseda SNS Andrej Danko, ktorý by s prítomnosťou na nich nemal problém. Tvrdí, že by bol principiálny. „Ja stále hovorím, radšej nech do Moskvy nejde, keď sa nemá postaviť na tribúnu vedľa prezidenta Ruskej federácie, pretože aj tí Rusi to potom berú zle,“ povedal nedávno šéf národniarov na adresu premiéra.

Svet s napätím očakáva, aký priebeh bude mať tohtoročná vojenská prehliadka. Má byť totiž bez vojenskej techniky. Dôvodom je zvýšená hrozba ukrajinských útokov. Ruské ministerstvo obrany varovalo, že ak by Ukrajinci narušili oslavy, tak centrum Kyjeva bude čeliť masívnej odvete.

Krno: Premiérov postoj je určený vlastným voličom

Politológ Svetozár Krno si všimol, že premiér chodí rok po roku na oslavy do Ruska po atentáte na jeho osobu.

„Mám pocit, že po atentáte, zjednodušene povedané, je kritickejší k Bruselu a ústretovejší k Moskve. Ešte presne nevieme, čo sa v európskej integrácii deje. Teraz však nejde o oficiálne informácie z diania v EÚ. Usudzujem, že by chcel byť mostom alebo, naopak, bude dávať najavo samostatnú politiku,“ naznačil politológ.

V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý pred pár dňami uviedol, že hoci má Fico lepšie vzťahy s Moskvou, ako je európsky priemer, vidieť uňho pragmatickú korekciu.

Otázkou je, či Fico účasťou na oslavách v Rusku chce vysielať signál svojim prívržencom. Krno predpokladá, že premiérov postoj je určený vlastným voličom, ale aj tým potenciálnym.

„Hlasy Smeru neodchádzajú k parlamentnej opozícii, ale odchádzajú k Republike. Mám pocit, že chce zabrániť tomu, aby neodchádzali zo Smeru. Prípadne aby sa niektoré vrátili. Je to teda snaha časti voličov vyhovieť a ďalších získať späť,“ zhodnotil politológ.

To, že sa premiér nezúčastňuje na vojenských prehliadkach v Moskve, si Krno vlani vysvetľoval jeho zdravotnými problémami. Teraz sa však domnieva, že Fico chce zrejme naznačiť, že nie so všetkým súhlasí a že sa útokom na Ukrajinu porušilo medzinárodné právo.

Na otázku, či je možné oddeliť históriu súvisiacu s oslobodením od súčasného rusko-ukrajinského konfliktu, odborník odpovedal, že víťazstvo nad fašizmom je významnou udalosťou a mala by si ho pripomínať celá Európa, keď už nie v Moskve, tak inde. Doplnil, že „budeme múdrejší“, s ktorými ďalšími predstaviteľmi štátov sa Fico v Moskve okrem Putina stretne. „Chápem však ľudí, ktorí vnímajú, že oslavy zatieňuje súčasný vojenský konflikt,“ uzavrel Krno.

Škripek: Prečo nie sme v koalícii za návrat unesených detí?

Poslanec Branislav Škripek (KDH) označil cestu premiéra do Ruska za smutnú v kontexte medzinárodnej situácie a nešťastnej vojny, ktorá sa zmenila na štvorročný konflikt. Podľa poslanca sú v medzinárodnom prostredí klebety, že na oslavy príde menej hláv štátov v porovnaní s vlaňajškom.

„Je len poľutovaniahodné, že Slovensko chce byť po boku medzinárodného zločinca, ktorý je zodpovedný za únosy tisícov ukrajinských detí a vytváranie janičiarov. Ako keď Turci kradli slovenské deti a vychovávali z nich poturčencov, ktorí nakoniec vraždili svojich rodičov alebo príbuzenstvo,“ povedal Štandardu Škripek.

Upozornil, že Slovensko chce Ukrajine humanitárne pomáhať, no je jednou z troch krajín EÚ popri Maďarsku a Cypre, ktoré sa nepridali do koalície za návrat unesených detí. Je v nej okolo 40 krajín vrátane EÚ. „Nie sme ochotní pridať sa do tejto skupiny. Toto je naozaj humanitárny krok. Náš premiér sa chce postaviť po boku muža, ktorý je obvinený z takýchto zločinov,“ zdôraznil poslanec.

Za „šmykľavé“ považuje to, že predseda vlády sa síce zúčastňuje na oslavách v Moskve, no nie je prítomný na vojenských prehliadkach. „Na Slovensku brýzga na EÚ, keď príde na samity, správa sa tam nakoniec tak, že hlasuje za všetko. Premiér Fico jednoducho vždy chce od Únie všetko a potichučky splní také tie najzákladnejšie a najmenej náročné požiadavky, ale verejne sa zalieča Slovákom, aký je bojovník proti Bruselu,“ uviedol poslanec KDH.

Myslí si, že Fico môže oslavovať koniec vojny aj na Slovensku a byť pri hrobe neznámeho vojaka. Ako príklad spomenul Štúrovo, kde je pochovaných niekoľko tisíc vojakov Červenej armády.

Oslavy doma

Premiér si zrejme pripomenie 81. výročie konca vojny aj na Slovensku. Oslavy organizuje rezort obrany 10. mája v spolupráci s úradom vlády a ďalšími ministerstvami. Pietny akt kladenia vencov sa uskutoční na vojenskom cintoríne Háj-Nicovô v Liptovskom Mikuláši. Slávnostný program s príhovormi bude v priestoroch Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Návštevníkov čakajú ukážky vojenskej techniky. Môžu si pozrieť samohybné húfnice Zuzana 2, tanky, bojové vozidlá pechoty, pásovú aj kolesovú techniku, vrtuľníky UH-60 Black Hawk. Súčasťou programu sú zoskoky výsadkárov, prelety leteckej techniky a prezentácia špeciálnych síl.