Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vzťahy USA s Vatikánom vydržia Trumpovu kritiku pápeža, vraví Rubio

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Spojené štáty môžu udržiavať produktívne vzťahy s Katolíckou cirkvou aj napriek napätiu medzi prezidentom Donaldom Trumpom a pápežom Levom XIV. Povedal to po štvrtkovej návšteve Vatikánu, ktorú označil za veľmi pozitívnu.

„Myslím si, že to dokážeme a zároveň budeme naďalej udržiavať veľmi produktívny, plodný a dôležitý vzťah s cirkvou, pretože aj ona zohráva dôležitú úlohu vo svete,“ zhodnotil Rubio.

Napätie medzi Washingtonom a Vatikánom vyvolali opakované útoky Trumpa na pápeža, najmä po jeho vyjadreniach k vojne v Iráne a ďalším medzinárodným témam. Rubio však zdôraznil, že Trump podľa neho koná v záujme Spojených štátov a otvorene prezentuje svoje názory na americkú politiku.

Vyjadril sa aj ku Kube, ktorá čelí energetickej kríze po obmedzení dodávok ropy v dôsledku amerických sankcií. USA podľa neho poskytli humanitárnu pomoc kubánskemu obyvateľstvu prostredníctvom cirkvi vo výške šesť miliónov dolárov. Washington zároveň ponúkol kubánskej vláde ďalších 100 miliónov dolárov, tie však Havana odmietla rozdeliť medzi obyvateľov.

Spojené štáty vo štvrtok uvalili nové sankcie na spoločnosť kontrolovanú kubánskou armádou a na spoločný ťažobný podnik. Cieľom opatrení je zvýšiť tlak na kubánske vedenie, aby pristúpilo k reformám.

(reuters, max)

Minúta  |  

Koniec voľby poštou nám sťaží právo voliť, kritizujú študenti

Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) kritizuje plánované zrušenie možnosti voľby poštou zo zahraničia. Novela volebného zákona podľa ich stanoviska výrazne sťaží mladým ľuďom v zahraničí prístup k volebnému právu a vytvorí nové prekážky pri účasti na verejnom živote.

„Podľa dostupných údajov študuje mimo Slovenska približne každý piaty vysokoškolák. Veľká časť študentov odchádza na krátkodobé mobility, výmenné pobyty alebo stáže. Takto formulovaná zmena by preto v praxi nezasiahla len občanov žijúcich v zahraničí, ale aj tisíce slovenských študentov, ktorí zostávajú pevnou súčasťou slovenskej spoločnosti,“ upozornila podpredsedníčka ŠRVŠ Sofia Šillerová.

Študenti tvrdia, že voľba poštou je dostupná a jednoduchá forma hlasovania, ktorú dlhodobo využívajú tisíce Slovákov. Cestovanie na ambasády alebo konzuláty by tak bolo pre mnohých finančne aj logisticky náročné. Predseda Rady Patrik Prístupný zároveň upozornil, že nie všetci študenti budú mať možnosť dostaviť sa osobne k volebným urnám.

ŠRVŠ chce preto pripraviť iniciatívu mapujúcu skúsenosti slovenských študentov v zahraničí a výsledky predstaviť verejnosti aj poslancom.

Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva posunuli poslanci tento týždeň do druhého čítania. Návrh predložil Smer, pričom koaliční partneri avizujú pozmeňujúce návrhy. Zákon má zároveň rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusi po požiaroch pri Černobyle zvýšili monitoring radiácie

Rusko v piatok oznámilo, že vykonáva zvýšený radiačný monitoring po požiaroch v uzavretej zóne okolo jadrovej elektrárne v Černobyli na Ukrajine. Zatiaľ však nedošlo k žiadnemu nadmernému žiareniu. „Radiácia v Ruskej federácii zostáva stabilná,“ potvrdil ruský národný úrad verejného zdravotníctva.

Ukrajinské záchranné zložky v piatok spresnili, že hasiči hasia požiare v uzavretej zóne okolo Černobyľskej elektrárne a úroveň radiácie je normálna. Prácu hasičom však komplikujú silný vietor a nášľapné míny v oblasti.

Černobyľská katastrofa v roku 1986 je považovaná za najhoršiu civilnú jadrovú haváriu na svete. Pri nehode sa jód-131, cézium-134 a cézium-137 rozšírili po častiach Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, severnej a strednej Európy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Premiér Fico už odletel z Bratislavy do Moskvy na oslavy

Slovenský predseda vlády Robert Fico (Smer) už podľa zdroja z riadenia letovej prevádzky Európskej únie ruskej agentúry TASS odletel z Bratislavy, aby sa zúčastnil v Moskve na oslavách Dňa víťazstva. Čas letu je zhruba tri a pol, respektíve štyri hodiny.

Podľa Flight Aware slovenský špeciál letel ponad Českú republiku a Nemecko.

Fico navštívi Rusko v sobotu 9. mája pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad fašizmom a v Moskve položí kvety k hrobu neznámeho vojaka Červenej armády. Stretnúť sa má aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Členmi delegácie sú aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Sucho zasiahlo už takmer 40 percent Slovenska

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) upozornila na výrazné zhoršenie sucha na Slovensku. Mimoriadny monitoring ukázal, že aktuálna situácia je vážnejšia než v rovnakom období minulého roka aj za väčšinu posledných siedmich rokov.

Kým v roku 2020 zasiahlo extrémne sucho 22,7 percenta územia Slovenska, začiatkom mája 2026 to bolo už 38,7 percenta krajiny.

Podľa SPPK sa sucho v posledných týždňoch prudko zhoršilo pre vysoké teploty, silný výpar vody z pôdy a veterné počasie. Negatívne následky sa prejavujú na všetkých pestovaných plodinách vrátane obilnín, repky, zeleniny, zemiakov, vinohradov aj ovocných sadov. Rast rastlín sa spomaľuje, porasty sú nižšie a slabší je aj koreňový systém. Problémy majú aj poľnohospodári, ktorí sejú do výrazne presušenej pôdy a musia intenzívne zavlažovať.

Sucho zasahuje aj živočíšnu výrobu. Niektorí chovatelia už nemôžu pásť zvieratá na trávnatých porastoch a držia ich v maštaliach. Rýchlo sa im míňajú zásoby krmiva a pestovatelia hlásia pri prvých senážach raže výpadky objemu krmovín na úrovni 20 až 30 percent.

Komora varovala, že rozhodujúce budú najbližšie dva týždne. Výraznejšie zrážky by podľa mohli zmierniť deficit vlahy a podporiť rast plodín aj krmovín.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko ako prvé využije miliardy z EÚ na zbrane a protivzdušnú obranu

Poľsko podpísalo podľa TVP World dohodu o využití nízkoúročených obranných pôžičiek Európskej únie v hodnote 43,7 miliardy eur. Ide o najväčší balík financií pridelený jednej krajine v rámci programu SAFE, ktorý má celkový objem 150 miliárd eur a podporuje najmä nákup vojenskej techniky vyrábanej v Európe.

Program vznikol v reakcii na rastúce bezpečnostné obavy v Európe súvisiace s vojnou Ruska proti Ukrajine. Dohodu podpísali predstavitelia poľskej vlády, štátnej rozvojovej banky BGK a Európskej komisie. Poľsko sa zároveň stalo prvou krajinou zo skupiny 19 zapojených štátov, ktorá zmluvu uzavrela.

Už v máji by malo Poľsko dostať zálohovú platbu približne 6,5 miliardy eur. Peniaze majú smerovať na posilnenie protivzdušnej obrany, systémov proti dronom, delostrelectva, výroby munície či opevnenia hraníc v rámci projektu East Shield.

Podpis dohody sprevádzali aj politické spory. Prezident Karol Nawrocki vetoval legislatívu súvisiacu s programom SAFE s argumentom, že Európska únia môže financovanie pozastaviť z politických dôvodov. Vláda premiéra Donalda Tuska preto využila alternatívny postup cez štátnu rozvojovú banku BGK a Fond na podporu ozbrojených síl.

Z programu by mali profitovať viaceré poľské zbrojárske podniky vrátane výrobcov munície, húfnic, radarových systémov či ručných zbraní.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.