Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Starmer neplánuje odchod z Downing Street, tvrdí vicepremiér Lammy

Britský vicepremiér David Lammy odmietol špekulácie o tom, že by premiér Keir Starmer pripravoval časový plán svojho odchodu z Downing Street. Podľa neho sa vláda sústreďuje na výkon moci, a nie na vnútrostranícke boje.

Lammy označil Starmera za „najodolnejšieho človeka“, akého pozná, a zdôraznil, že v súčasnosti neexistuje žiadna súťaž o vedenie Labouristickej strany. Zároveň vyzval stranu, aby sa po období vnútorných sporov zjednotila.

Napätie v Labouristickej strane zosilnelo po odstúpení poslanca Josha Simonsa, ktorý uvoľnil miesto pre starostu Veľkého Manchestru Andyho Burnhama v doplňujúcich voľbách v obvode Makerfield. Ak Burnham uspeje, očakáva sa, že by mohol kandidovať na lídra strany. Lammy však povedal, že Burnham by bol „skvelým prínosom pre parlament“.

Vicepremiér zároveň označil nedávne vnútorné konflikty labouristov za „spektakulárny vlastný gól“. Reagoval aj na diskusiu o možnom návrate Británie do EÚ po vyjadreniach bývalého ministra zdravotníctva Wesa Streetinga. Zdôraznil však, že vláda naďalej odmieta návrat do colnej únie, jednotného trhu aj plné členstvo v Európskej únii.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Nemecko vyčlení miliardy na civilnú ochranu

Nemecká vláda plánuje vyčleniť desať miliárd eur na posilnenie civilnej ochrany a pripravenosti na mimoriadne situácie vrátane možných útokov. O konkrétnych opatreniach majú ministri rozhodovať v stredu.

Balík opatrení má doplniť rastúce výdavky na obranu po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Peniaze budú určené napríklad na modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry pre prípady hromadných obetí, nákup približne 1 000 špeciálnych vozidiel, 110-tisíc prenosných lôžok či investície do krytov a systémov varovania obyvateľstva.

Minister obrany Boris Pistorius uviedol, že „nemôžeme hovoriť o obranných schopnostiach a investovať do nich bez toho, aby sme zároveň neposkytli podporu civilnej ochrane“.

Nemecko reaguje aj na hrozby extrémizmu a hybridnej vojny vrátane možných útokov na energetické siete či dezinformačných kampaní. Po začiatku vojny na Ukrajine začala vláda modernizovať aj systém verejných krytov. Krajina ich má 579 s kapacitou približne 480-tisíc ľudí, pričom mnohé nevyužívali od čias studenej vojny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Sýria sa zúčastní na rokovaní G7 o obnove krajiny

Sýria sa v pondelok zúčastní na uzavretom rokovaní ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G7 v Paríži. Podľa zdrojov oboznámených so stretnutím ide o ďalší signál rastúceho medzinárodného postavenia krajiny, necelé dva roky po zosadení Bašára Asada.

Sýrsky minister financií Jisr Barnieh má rokovať o obnove krajiny a jej opätovnom zapojení do globálneho finančného systému. Dvojdňové stretnutie predstaviteľov G7 sa venuje najmä globálnym ekonomickým nerovnováham, obchodnému napätiu a dôsledkom konfliktov na Blízkom východe a na Ukrajine.

Ekonomika Sýrie zostáva po rokoch vojny a izolácie výrazne oslabená. Hoci väčšinu sankcií po Asadovom páde zmiernili alebo zrušili, obnova postupuje pomaly a banky či investori zostávajú opatrní.

Účasť Damasku na rokovaniach má byť súčasťou príprav na júnový samit lídrov G7 a podľa zdrojov odráža snahu priblížiť administratívu prezidenta Ahmada Šaru k vedúcim svetovým ekonomikám.

(reuters, bak)

Minúta  |  

PS navrhuje nový právny rámec proti násiliu na ženách

Ochranu pred rodovo podmieneným násilím by mal zabezpečiť právny rámec, ktorý prináša návrh zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie z dielne opozičného Progresívneho Slovenska.

Jeho súčasťou je napríklad nová skutková podstata sexuálneho obťažovania či vraždy ženy – femicídy. Obsahuje aj úpravy týkajúce sa kybernetického násilia.

„Navrhuje sa redefinícia znásilnenia na základe absencie súhlasu a zrušenie premlčacej lehoty pri tomto ohavnom čine, ktorý naša spoločnosť nemôže zľahčovať a ticho tolerovať. Súčasná právna úprava definície znásilnenia a sexuálneho násilia nespĺňa moderné kritériá ochrany ľudských práv. Navrhovaná úprava, naopak, vychádza z odborných a vedeckých poznatkov,“ napísali poslanci v dôvodovej správe k návrhu.

V Trestnom zákone by chceli doplniť novú priťažujúcu okolnosť, ktorou je situácia, keď páchateľ spácha trestný čin v prítomnosti dieťaťa. „Tento návrh vychádza z potreby chrániť deti ako sekundárne obete trestných činov a potreby prijímania právnej úpravy v najlepšom záujme detí,“ upozornili predkladatelia.

PS navrhuje tiež úpravu skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti tak, že by sa rozšíril o príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o „sexuálnu orientáciu“, „pohlavie“ a „rodovú identitu”.

Zaviesť by poslanci chceli aj samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho a partnerského násilia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Socialisti utrpeli v Andalúzii historickú porážku

Premiér Pedro Sánchez je pod novým tlakom po tom, ako jeho strana utrpela v kľúčových regionálnych voľbách výraznú porážku, pričom pravicové strany majú šancu zostaviť budúcu vládu.

Španielska socialistická strana utrpela v regionálnych voľbách v Andalúzii najhorší výsledok vo svojej histórii. Podľa predbežných výsledkov získa len 28 zo 109 kresiel v parlamente najľudnatejšieho autonómneho regiónu krajiny.

Voľby vyhrala konzervatívna Ľudová strana (PP) regionálneho lídra Juana Manuela Morena, ktorá má získať 53 mandátov. Oproti predchádzajúcim voľbám však prišla o absolútnu väčšinu a na samostatné vládnutie jej chýbajú dve kreslá.

Výrazne posilnila strana Vox, ktorá má podľa odhadov získať 16 mandátov. Moreno pred voľbami odmietal koalíciu s Voxom pre jeho protiimigračnú politiku, PP však už s touto stranou vládne v niektorých ďalších regiónoch Španielska.

Andalúzia má takmer deväť miliónov obyvateľov a regionálne voľby sa v krajine považujú za dôležitý test nálad pred parlamentnými voľbami plánovanými na rok 2027.

Výsledok je ďalším oslabením premiéra Pedra Sáncheza, ktorý čelí rastúcej kritike aj vyšetrovaniam údajných korupčných káuz spojených s jeho okolím.

(guardian, red)

Minúta  |  

Medzi zadržanými aktivistami smerujúcimi do Gazy je aj Slovenka

Iniciatíva Global Sumud Flotilla uviedla, že izraelské námorníctvo zadržalo 16 lodí smerujúcich do Pásma Gazy. Medzi aktivistami je podľa organizácie aj slovenská občianka Dáša Raimanová.

Podľa iniciatívy izraelské vojnové lode obkľúčili flotilu v medzinárodných vodách približne 250 námorných míľ od pobrežia Gazy. Organizácia označila zásah za „ďalšiu nezákonnú agresiu“. Flotila vyplávala pred štyrmi dňami z tureckého prístavu Marmaris s cieľom „vytvoriť humanitárny koridor a prelomiť nezákonnú izraelskú blokádu Gazy“.

Na živom prenose bolo vidieť aktivistov na palubách viacerých lodí so záchrannými vestami a zdvihnutými rukami pred nástupom vojakov na palubu. Následne vysielanie prerušili. Krátko pred zásahom izraelské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo aktivistov, aby zmenili kurz a otočili sa späť.

Na 54 plavidlách sa nachádzalo 426 ľudí z 39 krajín. Iniciatíva zverejnila aj video Dáše Raimanovej, ktorá o svojej ceste do Pásma Gazy informovala v uplynulých dňoch na Instagrame.

Global Sumud Flotilla sa snaží prelomiť izraelskú námornú blokádu palestínskej enklávy a dopraviť do nej humanitárnu pomoc.

(tasr, reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.