Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS podáva trestné oznámenie na Šutaja Eštoka pre kampaň

Opozičná strana SaS podala trestné oznámenie na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a speváka Reného Rendyho v súvislosti s preventívnou kampaňou „Na vlastnej koži“. Tvrdí, že vystúpenie interpreta, ktorý vo svojich textoch spomína alkohol, je v rozpore s cieľom kampane zameranej na prevenciu drog medzi mladými.

SaS hovorí o podozrení z trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a zároveň upozorňuje aj na možné machinácie pri verejnom obstarávaní. Podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej mala byť zákazka pripravená pre konkrétnu firmu.

Kritiku kampane podporilo aj opozičné Hnutie Slovensko, ktoré ministrovi vyčíta spoluprácu s interpretom spájaným v minulosti s drogami či propagáciou alkoholu.

Šutaj Eštok odmieta obvinenia a tvrdí, že projekt pripravovali odborníci z protidrogovej jednotky a preventisti. Kampaň podľa neho pokračuje ďalej, pripustil však úpravy hudobnej dramaturgie, aby nevznikali ďalšie kontroverzie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Počet trestov smrti vo svete je najvyšší od roku 1981

Počet vykonaných trestov smrti vo svete dosiahol v roku 2025 najvyššiu úroveň za viac ako štyri desaťročia. Podľa správy Amnesty International bolo v 17 krajinách popravených najmenej 2 707 ľudí, čo predstavuje medziročný nárast o 78 percent.

Najväčší podiel na prudkom raste majú Irán, Saudská Arábia a Čína, pričom práve Irán podľa organizácie viac než zdvojnásobil počet popráv. Amnesty upozorňuje, že viaceré režimy využívajú trest smrti ako nástroj na zastrašovanie. opozície a potláčania občianskych práv.

Takmer polovica všetkých popravených bola odsúdená za drogovú trestnú činnosť, čo organizácia označuje za porušenie medzinárodného práva. Najčastejšie sa popravy vykonávali obesením, zastrelením či smrtiacou injekciou.

Napriek týmto alarmujúcim číslam viac ako dve tretiny krajín sveta už trest smrti zrušili zákonne alebo ho prakticky nevykonávajú. Amnesty International zároveň pripomína, že skutočné počty môžu byť ešte výrazne vyššie, keďže Čína údaje o popravách tají.

(mja)

Minúta  |  

Europol zasiahol proti propagande Iránskych revolučných gárd

Európska policajná agentúra Europol koordinovala rozsiahlu medzinárodnú operáciu namierenú proti propagande Iránskych revolučných gárd na internete. Bezpečnostné zložky z 19 krajín, vrátane Nemecka, Francúzska či USA preverili viac ako 14-tisíc online príspevkov spojených s touto organizáciou, informuje portál FinanzNachrichten.

Cieľom akcie bolo obmedziť šírenie propagandy, nábor podporovateľov a získavanie financií prostredníctvom internetu.

Operáciu viedla jednotka EU Internet Referral Unit pri Europole, pričom úrady spolupracovali od februára do konca apríla. Propaganda bola šírená vo viacerých jazykoch vrátane angličtiny, arabčiny a španielčiny.

Európska únia zaradila gardy vo februári 2026 na zoznam teroristických organizácií, čo umožnilo intenzívnejší zásah proti jej aktivitám v členských štátoch.

Súčasťou medializovaných informácií boli aj varovania pred možnou globálnou energetickou a potravinovou krízou v dôsledku napätia okolo Hormuzského prielivu a rastúcich cien komodít.

(mja)

Minúta  |  

Súd v Prahe oslobodil Feriho v ďalšom prípade znásilnenia

Pražský obvodný súd oslobodil bývalého českého poslanca Dominika Feriho spod obžaloby z ďalšieho znásilnenia. Prípad sa týkal situácie, pri ktorom si mal počas sexu bez súhlasu partnerky zložiť kondóm, hoci žena súhlasila iba s chráneným stykom.

Súd skutok nespochybnil, no rozhodol, že nenapĺňa skutkovú podstatu znásilnenia, pretože podľa neho nešlo o násilie ani vyhrážanie.

Prokuratúra navrhovala pre Feriho ďalší rok väzenia. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Prípad pôvodne polícia odložila s tým, že odstránenie kondómu nie je trestným činom. Až Ústavný súd upozornil, že súhlas s jednou formou sexu neznamená automatický súhlas s inou.

Feri si už odpykáva trojročný trest za dve znásilnenia a jeden pokus o znásilnenie. Budúci týždeň bude súd rozhodovať aj o jeho ďalšej žiadosti o podmienečné prepustenie z väzenia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Starmer neplánuje odchod z Downing Street, tvrdí vicepremiér Lammy

Britský vicepremiér David Lammy odmietol špekulácie o tom, že by premiér Keir Starmer pripravoval časový plán svojho odchodu z Downing Street. Podľa neho sa vláda sústreďuje na výkon moci, a nie na vnútrostranícke boje.

Lammy označil Starmera za „najodolnejšieho človeka“, akého pozná, a zdôraznil, že v súčasnosti neexistuje žiadna súťaž o vedenie Labouristickej strany. Zároveň vyzval stranu, aby sa po období vnútorných sporov zjednotila.

Napätie v Labouristickej strane zosilnelo po odstúpení poslanca Josha Simonsa, ktorý uvoľnil miesto pre starostu Veľkého Manchestru Andyho Burnhama v doplňujúcich voľbách v obvode Makerfield. Ak Burnham uspeje, očakáva sa, že by mohol kandidovať na lídra strany. Lammy však povedal, že Burnham by bol „skvelým prínosom pre parlament“.

Vicepremiér zároveň označil nedávne vnútorné konflikty labouristov za „spektakulárny vlastný gól“. Reagoval aj na diskusiu o možnom návrate Británie do EÚ po vyjadreniach bývalého ministra zdravotníctva Wesa Streetinga. Zdôraznil však, že vláda naďalej odmieta návrat do colnej únie, jednotného trhu aj plné členstvo v Európskej únii.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Nemecko vyčlení miliardy na civilnú ochranu

Nemecká vláda plánuje vyčleniť desať miliárd eur na posilnenie civilnej ochrany a pripravenosti na mimoriadne situácie vrátane možných útokov. O konkrétnych opatreniach majú ministri rozhodovať v stredu.

Balík opatrení má doplniť rastúce výdavky na obranu po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Peniaze budú určené napríklad na modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry pre prípady hromadných obetí, nákup približne 1 000 špeciálnych vozidiel, 110-tisíc prenosných lôžok či investície do krytov a systémov varovania obyvateľstva.

Minister obrany Boris Pistorius uviedol, že „nemôžeme hovoriť o obranných schopnostiach a investovať do nich bez toho, aby sme zároveň neposkytli podporu civilnej ochrane“.

Nemecko reaguje aj na hrozby extrémizmu a hybridnej vojny vrátane možných útokov na energetické siete či dezinformačných kampaní. Po začiatku vojny na Ukrajine začala vláda modernizovať aj systém verejných krytov. Krajina ich má 579 s kapacitou približne 480-tisíc ľudí, pričom mnohé nevyužívali od čias studenej vojny.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.