Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od obnovenia konfliktu s Izraelom zahynuli v Libanone tisícky ľudí

Izrael pokračoval v pondelok v leteckých útokoch na juh Libanonu napriek predĺženému prímeriu, ktoré aktívne podporujú Spojené štáty. Libanonské bezpečnostné zdroje aj štátna agentúra informovali o sérii náletov, zatiaľ čo hnutie Hizballáh oznámilo nové útoky proti izraelským silám.

Boje v Libanone sa opäť rozhorčili po eskalácii konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom. Od obnovenia konfliktu 2. marca zahynulo v Libanone už viac ako 3-tisíc ľudí, uviedlo tamojšie ministerstvo zdravotníctva.

Izrael v noci podnikol útok pri meste Baalbek, pri ktorom zahynul veliteľ Palestínskeho islamského džihádu Vael Mahmúd Abd al-Halím aj jeho dcéra. Izraelská armáda tvrdí, že sa snažila minimalizovať civilné obete.

Hizballáh medzitým oznámil útok dronom na pozície systému Iron Dome v severnom Izraeli a ďalšie útoky na izraelské jednotky v Libanone. Napriek novému 45-dňovému prímeriu boje pokračujú najmä na juhu krajiny a diplomatické rokovania zatiaľ nepriniesli stabilné zastavenie konfliktu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nemecko vidí v Turecku kľúčového hráča pri vojne na Ukrajine

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil, že Turecko môže výrazne ovplyvniť vývoj vojen na Ukrajine aj v Iráne.

Počas stretnutia s tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom v Berlíne zdôraznil, že Ankara má vzhľadom na svoju geografickú polohu aj politický a ekonomický význam silný vplyv na bezpečnostnú situáciu v regióne.

Wadephul zároveň vyzval na posilnenie strategických vzťahov medzi Európskou úniou a Tureckom. Podľa jeho slov Nemecko podporuje väčšie zapojenie Ankary do formovania európskej obrannej a priemyselnej politiky.

Nemecký minister tiež pripomenul, že Berlín zostáva otvorený tureckému členstvu v EÚ. Ankara však podľa neho musí splniť všetky podmienky potrebné na vstup do Únie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Grónsko pripustilo pokrok v rokovaniach s USA, predaj však odmieta

Grónska vláda po rokovaniach so Spojenými štátmi uviedla, že diskusia o budúcnosti arktického ostrova priniesla určitý pokrok, no zároveň jasne odmietla akékoľvek úvahy o predaji tohto územia USA.

Do Nuuku prišiel osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Jeff Landry, ktorý rokoval s premiérom Jensom-Frederikom Nielsenom aj ministrom zahraničných vecí Mutem Egedem.

Grónski predstavitelia zdôraznili, že ostrov nie je na predaj a zostane výhradne v rukách Grónčanov. Podľa premiéra Nielsenna je cieľom rokovaní nájsť riešenie prijateľné pre všetky strany bez hrozieb anexie či prevzatia kontroly.

Trump dlhodobo presadzuje silnejší americký vplyv v Grónsku, ktoré považuje za strategicky významné územie. USA chcú rozšíriť vojenskú prítomnosť na ostrove a zapojiť ho do plánovaného obranného systému Golden Dome.

(reuters, mja)

Minúta  |  

SaS podáva trestné oznámenie na Šutaja Eštoka pre kampaň

Opozičná strana SaS podala trestné oznámenie na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a speváka Reného Rendyho v súvislosti s preventívnou kampaňou „Na vlastnej koži“. Tvrdí, že vystúpenie interpreta, ktorý vo svojich textoch spomína alkohol, je v rozpore s cieľom kampane zameranej na prevenciu drog medzi mladými.

SaS hovorí o podozrení z trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a zároveň upozorňuje aj na možné machinácie pri verejnom obstarávaní. Podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej mala byť zákazka pripravená pre konkrétnu firmu.

Kritiku kampane podporilo aj opozičné Hnutie Slovensko, ktoré ministrovi vyčíta spoluprácu s interpretom spájaným v minulosti s drogami či propagáciou alkoholu.

Šutaj Eštok odmieta obvinenia a tvrdí, že projekt pripravovali odborníci z protidrogovej jednotky a preventisti. Kampaň podľa neho pokračuje ďalej, pripustil však úpravy hudobnej dramaturgie, aby nevznikali ďalšie kontroverzie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Počet trestov smrti vo svete je najvyšší od roku 1981

Počet vykonaných trestov smrti vo svete dosiahol v roku 2025 najvyššiu úroveň za viac ako štyri desaťročia. Podľa správy Amnesty International bolo v 17 krajinách popravených najmenej 2 707 ľudí, čo predstavuje medziročný nárast o 78 percent.

Najväčší podiel na prudkom raste majú Irán, Saudská Arábia a Čína, pričom práve Irán podľa organizácie viac než zdvojnásobil počet popráv. Amnesty upozorňuje, že viaceré režimy využívajú trest smrti ako nástroj na zastrašovanie. opozície a potláčania občianskych práv.

Takmer polovica všetkých popravených bola odsúdená za drogovú trestnú činnosť, čo organizácia označuje za porušenie medzinárodného práva. Najčastejšie sa popravy vykonávali obesením, zastrelením či smrtiacou injekciou.

Napriek týmto alarmujúcim číslam viac ako dve tretiny krajín sveta už trest smrti zrušili zákonne alebo ho prakticky nevykonávajú. Amnesty International zároveň pripomína, že skutočné počty môžu byť ešte výrazne vyššie, keďže Čína údaje o popravách tají.

(mja)

Minúta  |  

Europol zasiahol proti propagande Iránskych revolučných gárd

Európska policajná agentúra Europol koordinovala rozsiahlu medzinárodnú operáciu namierenú proti propagande Iránskych revolučných gárd na internete. Bezpečnostné zložky z 19 krajín, vrátane Nemecka, Francúzska či USA preverili viac ako 14-tisíc online príspevkov spojených s touto organizáciou, informuje portál FinanzNachrichten.

Cieľom akcie bolo obmedziť šírenie propagandy, nábor podporovateľov a získavanie financií prostredníctvom internetu.

Operáciu viedla jednotka EU Internet Referral Unit pri Europole, pričom úrady spolupracovali od februára do konca apríla. Propaganda bola šírená vo viacerých jazykoch vrátane angličtiny, arabčiny a španielčiny.

Európska únia zaradila gardy vo februári 2026 na zoznam teroristických organizácií, čo umožnilo intenzívnejší zásah proti jej aktivitám v členských štátoch.

Súčasťou medializovaných informácií boli aj varovania pred možnou globálnou energetickou a potravinovou krízou v dôsledku napätia okolo Hormuzského prielivu a rastúcich cien komodít.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.