Preskočiť na obsah
  |  

Sabo si vzal muža, žiada uznanie „manželstva“ na Slovensku

Poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo uzavrel v Rakúsku „manželstvo“ so svojím partnerom Michalom Šefčíkom. Dvojica teraz čaká, či slovenské úrady ich zväzok uznajú aj podľa domáceho právneho poriadku.

Sabo tvrdí, že sa opiera o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025, podľa ktorého majú členské štáty uznávať „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Podľa jeho slov však slovenské matriky dosiaľ nedostali metodické usmernenie, ako v podobných prípadoch postupovať. Požiadali preto ministerstvo vnútra o oficiálne stanovisko.

Prípad vyvolal spoločenskú a politickú diskusiu o definícii manželstva na Slovensku. Ústava SR totiž výslovne uvádza, že „manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“.

Konzervatívni politici a organizácie dlhodobo upozorňujú, že uznávanie homosexuálnych manželstiev uzatvorených v zahraničí by mohlo postupne vytvárať tlak na oslabenie ústavnej definície manželstva a meniť tradičné chápanie rodiny v slovenskom právnom poriadku.

(mja)

  |  

USA dočasne uvoľnili prístup k ruskej rope uviaznutej na mori

Spojené štáty dočasne uvoľnia prístup k ruskej rope, ktorá uviazla na mori. Americký minister financií Scott Bessent oznámil vydanie 30-dňovej všeobecnej licencie, ktorá má pomôcť stabilizovať globálny trh s ropou a zabezpečiť dodávky pre energeticky najzraniteľnejšie krajiny.

Washington pôvodne zaviedol výnimku pre obavy z výpadkov dodávok a rastu cien ropy po tom, ako Irán uzavrel Hormuzský prieliv počas konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom. Opatrenie však zatiaľ výraznejšie nepomohlo upokojiť ceny benzínu v Spojených štátoch.

Bessent informoval, že americká administratíva bude podľa potreby udeľovať aj ďalšie špecifické licencie jednotlivým krajinám. Cieľom je zmierniť tlak na fyzický trh s ropou a zabrániť energetickej kríze v citlivých regiónoch.

(reuters, mja)

  |  

Mercedes zvažuje rozšírenie zbrojárskej výroby

Nemecká automobilka Mercedes-Benz zvažuje rozšírenie výroby smerom k obrannému priemyslu. Generálny riaditeľ koncernu Ola Källenius pre denník Wall Street Journal povedal, že Európa musí posilniť svoje obranné kapacity a firma je pripravená zohrať v tomto procese svoju úlohu.

Podľa Källeniusa by obranná výroba zatiaľ tvorila len menšiu časť biznisu v porovnaní s osobnými autami a úžitkovými vozidlami, no zároveň pripustil, že môže ísť o rastúci segment.

Automobilka čelí výraznému poklesu ziskov aj predajov. V roku 2025 jej zisk medziročne klesol takmer o polovicu, a to najmä pre vyššie clá v USA a silnú konkurenciu čínskych výrobcov.

Mercedes-Benz však nie je v obrannom sektore nováčikom. Už dnes vyrába vojenské verzie nákladných vozidiel aj upravené SUV triedy G pre armádne účely.

(mja)

  |  

Od obnovenia konfliktu s Izraelom zahynuli v Libanone tisícky ľudí

Izrael pokračoval v pondelok v leteckých útokoch na juh Libanonu napriek predĺženému prímeriu, ktoré aktívne podporujú Spojené štáty. Libanonské bezpečnostné zdroje aj štátna agentúra informovali o sérii náletov, zatiaľ čo hnutie Hizballáh oznámilo nové útoky proti izraelským silám.

Boje v Libanone sa opäť rozhorčili po eskalácii konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom. Od obnovenia konfliktu 2. marca zahynulo v Libanone už viac ako 3-tisíc ľudí, uviedlo tamojšie ministerstvo zdravotníctva.

Izrael v noci podnikol útok pri meste Baalbek, pri ktorom zahynul veliteľ Palestínskeho islamského džihádu Vael Mahmúd Abd al-Halím aj jeho dcéra. Izraelská armáda tvrdí, že sa snažila minimalizovať civilné obete.

Hizballáh medzitým oznámil útok dronom na pozície systému Iron Dome v severnom Izraeli a ďalšie útoky na izraelské jednotky v Libanone. Napriek novému 45-dňovému prímeriu boje pokračujú najmä na juhu krajiny a diplomatické rokovania zatiaľ nepriniesli stabilné zastavenie konfliktu.

(reuters, mja)

  |  

Nemecko vidí v Turecku kľúčového hráča pri vojne na Ukrajine

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil, že Turecko môže výrazne ovplyvniť vývoj vojen na Ukrajine aj v Iráne.

Počas stretnutia s tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom v Berlíne zdôraznil, že Ankara má vzhľadom na svoju geografickú polohu aj politický a ekonomický význam silný vplyv na bezpečnostnú situáciu v regióne.

Wadephul zároveň vyzval na posilnenie strategických vzťahov medzi Európskou úniou a Tureckom. Podľa jeho slov Nemecko podporuje väčšie zapojenie Ankary do formovania európskej obrannej a priemyselnej politiky.

Nemecký minister tiež pripomenul, že Berlín zostáva otvorený tureckému členstvu v EÚ. Ankara však podľa neho musí splniť všetky podmienky potrebné na vstup do Únie.

(reuters, mja)

  |  

Grónsko pripustilo pokrok v rokovaniach s USA, predaj však odmieta

Grónska vláda po rokovaniach so Spojenými štátmi uviedla, že diskusia o budúcnosti arktického ostrova priniesla určitý pokrok, no zároveň jasne odmietla akékoľvek úvahy o predaji tohto územia USA.

Do Nuuku prišiel osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Jeff Landry, ktorý rokoval s premiérom Jensom-Frederikom Nielsenom aj ministrom zahraničných vecí Mutem Egedem.

Grónski predstavitelia zdôraznili, že ostrov nie je na predaj a zostane výhradne v rukách Grónčanov. Podľa premiéra Nielsenna je cieľom rokovaní nájsť riešenie prijateľné pre všetky strany bez hrozieb anexie či prevzatia kontroly.

Trump dlhodobo presadzuje silnejší americký vplyv v Grónsku, ktoré považuje za strategicky významné územie. USA chcú rozšíriť vojenskú prítomnosť na ostrove a zapojiť ho do plánovaného obranného systému Golden Dome.

(reuters, mja)