Preskočiť na obsah
  |  

Súd odmietol Muskovu žalobu proti OpenAI

Elon Musk neuspel v súdnom spore proti spoločnosti OpenAI. Federálna porota v kalifornskom Oaklande jednomyseľne rozhodla, že firma nenesie voči miliardárovi právnu zodpovednosť za údajné odklonenie sa od pôvodného poslania vyvíjať umelú inteligenciu v prospech ľudstva.

Porota zároveň konštatovala, že Musk podal žalobu príliš neskoro. Proces, ktorý sa začal koncom apríla, bol považovaný za významný precedens pre budúcnosť umelej inteligencie aj fungovanie spoločnosti OpenAI.

Musk obviňoval OpenAI a jej šéfa Sama Altmana, že uprednostnili zisk investorov pred bezpečnosťou AI a verejným záujmom. Zároveň tvrdil, že Microsoft vedel o komerčných ambíciách firmy od začiatku.

OpenAI, naopak, argumentovala, že práve Musk sa snažil profitovať z rozvoja umelej inteligencie a spor otvoril až po rokoch. Firma zároveň pokračuje v prípravách na možný vstup na burzu, ktorý by ju mohol ohodnotiť až na bilión dolárov.

(reuters, mja)

  |  

Česko rieši prípad „dávkovej turistiky“ ženy z Ukrajiny

Česká polícia obvinila 29-ročnú Ukrajinku z podvodu pri poberaní humanitárnych dávok určených pre utečencov s dočasnou ochranou. Podľa vyšetrovateľov žena dlhodobo nepobývala v Česku, no napriek tomu získala viac ako 30-tisíc eur, informuje Echo24.

Na prípad upozornili pracovníci azylovej a migračnej politiky pri kontrole predĺženia víza. Polícia následne zistila, že žena prichádzala do Česka len pri registráciách, predlžovaní dočasnej ochrany alebo zmene adresy ubytovania.

Prípad je súčasťou širšieho problému takzvanej „dávkovej turistiky“, keď ľudia žijú prevažne na Ukrajine, no v Česku čerpajú sociálne dávky. Polícia od začiatku roka 2025 eviduje už 279 podobných prípadov so škodou presahujúcou 720-tisíc eur.

Vyšetrovatelia riešia aj ďalšie podvody vrátane fiktívnych adries, zatajených príjmov partnerov či falšovaných potvrdení o invalidite.

(mja)

  |  

Magyar chce odblokovať eurofondy, rokovania s EÚ sa zrýchľujú

Maďarsko začalo nové rokovania s Európskou komisiou o uvoľnení pozastavených eurofondov. Premiér Péter Magyar informoval, že Budapešť chce už budúci týždeň v Bruseli podpísať politickú dohodu, ktorá by otvorila cestu k miliardám eur z európskeho fondu obnovy.

Maďarsko sa snaží splniť podmienky do 31. augusta, aby získalo prístup k 10,4 miliardy eur z postpandemického balíka EÚ. Podľa viacerých predstaviteľov Únie ide o ambiciózny, no stále reálny cieľ.

Magyar, ktorý v aprílových voľbách porazil Viktora Orbána, priznal, že krajina čelí vysokému rozpočtovému deficitu a ekonomickým problémom po rokoch stagnácie. Zdôraznil však, že peniaze z Bruselu „patria Maďarsku“.

Nová vláda chce zároveň prehodnotiť obranné projekty financované z výhodných európskych pôžičiek a ponechať iba tie, ktoré armáda skutočne potrebuje.

(reuters, mja)

  |  

Sabo si vzal muža, žiada uznanie „manželstva“ na Slovensku

Poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo uzavrel v Rakúsku „manželstvo“ so svojím partnerom Michalom Šefčíkom. Dvojica teraz čaká, či slovenské úrady ich zväzok uznajú aj podľa domáceho právneho poriadku.

Sabo tvrdí, že sa opiera o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025, podľa ktorého majú členské štáty uznávať „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Podľa jeho slov však slovenské matriky dosiaľ nedostali metodické usmernenie, ako v podobných prípadoch postupovať. Požiadali preto ministerstvo vnútra o oficiálne stanovisko.

Prípad vyvolal spoločenskú a politickú diskusiu o definícii manželstva na Slovensku. Ústava SR totiž výslovne uvádza, že „manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“.

Konzervatívni politici a organizácie dlhodobo upozorňujú, že uznávanie homosexuálnych manželstiev uzatvorených v zahraničí by mohlo postupne vytvárať tlak na oslabenie ústavnej definície manželstva a meniť tradičné chápanie rodiny v slovenskom právnom poriadku.

(mja)

  |  

USA dočasne uvoľnili prístup k ruskej rope uviaznutej na mori

Spojené štáty dočasne uvoľnia prístup k ruskej rope, ktorá uviazla na mori. Americký minister financií Scott Bessent oznámil vydanie 30-dňovej všeobecnej licencie, ktorá má pomôcť stabilizovať globálny trh s ropou a zabezpečiť dodávky pre energeticky najzraniteľnejšie krajiny.

Washington pôvodne zaviedol výnimku pre obavy z výpadkov dodávok a rastu cien ropy po tom, ako Irán uzavrel Hormuzský prieliv počas konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom. Opatrenie však zatiaľ výraznejšie nepomohlo upokojiť ceny benzínu v Spojených štátoch.

Bessent informoval, že americká administratíva bude podľa potreby udeľovať aj ďalšie špecifické licencie jednotlivým krajinám. Cieľom je zmierniť tlak na fyzický trh s ropou a zabrániť energetickej kríze v citlivých regiónoch.

(reuters, mja)

  |  

Mercedes zvažuje rozšírenie zbrojárskej výroby

Nemecká automobilka Mercedes-Benz zvažuje rozšírenie výroby smerom k obrannému priemyslu. Generálny riaditeľ koncernu Ola Källenius pre denník Wall Street Journal povedal, že Európa musí posilniť svoje obranné kapacity a firma je pripravená zohrať v tomto procese svoju úlohu.

Podľa Källeniusa by obranná výroba zatiaľ tvorila len menšiu časť biznisu v porovnaní s osobnými autami a úžitkovými vozidlami, no zároveň pripustil, že môže ísť o rastúci segment.

Automobilka čelí výraznému poklesu ziskov aj predajov. V roku 2025 jej zisk medziročne klesol takmer o polovicu, a to najmä pre vyššie clá v USA a silnú konkurenciu čínskych výrobcov.

Mercedes-Benz však nie je v obrannom sektore nováčikom. Už dnes vyrába vojenské verzie nákladných vozidiel aj upravené SUV triedy G pre armádne účely.

(mja)