Preskočiť na obsah
  |  

Rosatom: Záporožská elektráreň sa blíži k bodu, z ktorého niet návratu

Situácia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny sa podľa šéfa ruskej štátnej spoločnosti Rosatom Alexeja Lichačova približuje k „bodu, z ktorého niet návratu“. Moskva tvrdí, že v oblasti pribúdajú ukrajinské útoky.

Ruské vedenie elektrárne oznámilo, že ukrajinské sily zaútočili na zariadenie už tretí deň po sebe. Podľa Lichačova musí Európa podniknúť kroky na zmiernenie napätia, keďže ide o „hru s ohňom“, ktorá ohrozuje najmä krajiny východnej Európy.

V elektrárni sa podľa Rosatomu nachádza približne 2,6 tisíca ton jadrového paliva. Hoci zariadenie momentálne nevyrába elektrinu, systémy musia zostať v prevádzke, aby sa palivo neprehrialo.

Najnovší útok dronmi podľa vedenia elektrárne nespôsobil zranenia ani škody. Pozorovatelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu však videli poškodenia po nedeľňajšom ostreľovaní transportnej dielne.

Záporožskú elektráreň obsadili ruské sily krátko po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

(reuters, bak)

  |  

Šéf moldavskej televízie skončil po škandále na Eurovízii

Masové protesty po hlasovaní v súťaži Eurovízia viedli v Moldavsku k rezignácii generálneho riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a televízie Vlada Turcana. Pobúrenie vyvolalo rozhodnutie moldavskej poroty udeliť susednému Rumunsku iba tri body.

Stovky fanúšikov kritizovali výsledky na sociálnych sieťach. Televízni diváci totiž rumunskej reprezentantke Alexandre Capitanescuovej udelili maximálny počet bodov. Kritiku vyvolalo aj to, že porota nepridelila žiadne body Ukrajine.

Moldavská porota dala 12 bodov Poľsku a desať Izraelu. Víťazom súťaže sa stalo Bulharsko.

Turcanu na mimoriadnej tlačovej konferencii vyhlásil, že za hlasovanie nesie zodpovednosť ako šéf inštitúcie. Protesty podľa agentúry Reuters ukázali silný vplyv sociálnych sietí v jednej z najchudobnejších krajín Európy.

(reuters, bak)

  |  

Trump vidí šancu na dohodu o obmedzení iránskeho jadra

Americký prezident Donald Trump oznámil, že pozastavil plánovaný útok proti Iránu po tom, ako Teherán cez Pakistan doručil Washingtonu nový mierový návrh. Zároveň pripustil, že existuje „veľmi dobrá šanca“ na dosiahnutie dohody, ktorá by obmedzila iránsky jadrový program.

Trump uviedol, že americká armáda zostáva pripravená okamžite zaútočiť, ak rokovania zlyhajú. Podľa jeho slov ho o zdržanlivosť požiadali predstavitelia Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, ktorí veria, že kompromis je stále možný.

Teherán však po prezidentovom vyhlásení pokračoval v ostrej rétorike. Iránske velenie varovalo Spojené štáty aj ich spojencov pred „strategickými chybami“ a vyhlásilo, že ozbrojené sily sú pripravené okamžite reagovať na akýkoľvek nový útok.

Iránsky návrh sa podľa zdrojov sústreďuje na ukončenie vojny, obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv a zmiernenie sankcií. Krehké prímerie po týždňoch bojov zatiaľ trvá, napätie však zvyšujú dronové útoky v regióne.

(reuters, bak)

  |  

Súd odmietol Muskovu žalobu proti OpenAI

Elon Musk neuspel v súdnom spore proti spoločnosti OpenAI. Federálna porota v kalifornskom Oaklande jednomyseľne rozhodla, že firma nenesie voči miliardárovi právnu zodpovednosť za údajné odklonenie sa od pôvodného poslania vyvíjať umelú inteligenciu v prospech ľudstva.

Porota zároveň konštatovala, že Musk podal žalobu príliš neskoro. Proces, ktorý sa začal koncom apríla, bol považovaný za významný precedens pre budúcnosť umelej inteligencie aj fungovanie spoločnosti OpenAI.

Musk obviňoval OpenAI a jej šéfa Sama Altmana, že uprednostnili zisk investorov pred bezpečnosťou AI a verejným záujmom. Zároveň tvrdil, že Microsoft vedel o komerčných ambíciách firmy od začiatku.

OpenAI, naopak, argumentovala, že práve Musk sa snažil profitovať z rozvoja umelej inteligencie a spor otvoril až po rokoch. Firma zároveň pokračuje v prípravách na možný vstup na burzu, ktorý by ju mohol ohodnotiť až na bilión dolárov.

(reuters, mja)

  |  

Česko rieši prípad „dávkovej turistiky“ ženy z Ukrajiny

Česká polícia obvinila 29-ročnú Ukrajinku z podvodu pri poberaní humanitárnych dávok určených pre utečencov s dočasnou ochranou. Podľa vyšetrovateľov žena dlhodobo nepobývala v Česku, no napriek tomu získala viac ako 30-tisíc eur, informuje Echo24.

Na prípad upozornili pracovníci azylovej a migračnej politiky pri kontrole predĺženia víza. Polícia následne zistila, že žena prichádzala do Česka len pri registráciách, predlžovaní dočasnej ochrany alebo zmene adresy ubytovania.

Prípad je súčasťou širšieho problému takzvanej „dávkovej turistiky“, keď ľudia žijú prevažne na Ukrajine, no v Česku čerpajú sociálne dávky. Polícia od začiatku roka 2025 eviduje už 279 podobných prípadov so škodou presahujúcou 720-tisíc eur.

Vyšetrovatelia riešia aj ďalšie podvody vrátane fiktívnych adries, zatajených príjmov partnerov či falšovaných potvrdení o invalidite.

(mja)

  |  

Magyar chce odblokovať eurofondy, rokovania s EÚ sa zrýchľujú

Maďarsko začalo nové rokovania s Európskou komisiou o uvoľnení pozastavených eurofondov. Premiér Péter Magyar informoval, že Budapešť chce už budúci týždeň v Bruseli podpísať politickú dohodu, ktorá by otvorila cestu k miliardám eur z európskeho fondu obnovy.

Maďarsko sa snaží splniť podmienky do 31. augusta, aby získalo prístup k 10,4 miliardy eur z postpandemického balíka EÚ. Podľa viacerých predstaviteľov Únie ide o ambiciózny, no stále reálny cieľ.

Magyar, ktorý v aprílových voľbách porazil Viktora Orbána, priznal, že krajina čelí vysokému rozpočtovému deficitu a ekonomickým problémom po rokoch stagnácie. Zdôraznil však, že peniaze z Bruselu „patria Maďarsku“.

Nová vláda chce zároveň prehodnotiť obranné projekty financované z výhodných európskych pôžičiek a ponechať iba tie, ktoré armáda skutočne potrebuje.

(reuters, mja)