Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká rozviedka: Irán verbuje ľudí na prípadné útoky v Európe

Irán by po skončení vojny s Izraelom a so Spojenými štátmi mohol aktivizovať svoje spravodajské a teroristické operácie v Európe. Uviedla to nemecká kontrarozviedka, podľa ktorej môžu byť terčom židovské a izraelské inštitúcie, iránski disidenti aj ďalší odporcovia režimu.

Spolkový úrad na ochranu ústavy oznámil, že vyšetruje prípady osôb žijúcich v Nemecku, ktoré odcestovali do Iránu na vojenský výcvik alebo sa „dali do služieb“ tamojších úradov. Podľa tajnej služby je Teherán pripravený využívať metódy štátneho terorizmu – od vyhrážok a sledovania až po prípravu útokov.

Zdroje Euractivu hovoria o desiatkach ľudí, ktorí odišli z Nemecka do Iránu a následne pracovali pre režim. Medzi nimi sú aj dvaja muži z Hamburgu vystupujúci v propagandistickom videu milície Basídž so samopalmi v rukách.

Nemecké úrady zároveň upozornili na skupinu HAYI, ktorá podľa nich od marca 2026 verbuje cez Telegram a Snapchat mladých ľudí či drobných kriminálnikov na lacné útoky proti synagógam, školám a komunitným centrám v Európe.

(euractiv, bak)

Minúta  |  

Trumpov diplomat pomohol poľskému exministrovi uniknúť do USA

Námestník amerického ministra zahraničných vecí Christopher Landau podľa zdrojov Reuters pomohol vybaviť víza pre bývalého poľského ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra, ktorý čelí trestnému stíhaniu v Poľsku. Politik následne odišiel z Maďarska do Spojených štátov.

Varšava chce Ziobra stíhať pre 26 obvinení súvisiacich najmä s údajným zneužívaním peňazí z fondu pre obete trestných činov počas vlády konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť. Exminister obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovanú kampaň.

Maďarský premiér Viktor Orbán mu udelil azyl ešte v januári. Po víťazstve proeurópskeho politika Pétera Magyara vo voľbách však Poľsko očakávalo jeho vydanie.

Podľa Reuters Landau označil prípad za otázku národnej bezpečnosti a nariadil americkému veľvyslanectvu v Budapešti vydať Ziobrovi víza. Reuters nezistil, či bol do rozhodnutia zapojený prezident Donald Trump alebo minister zahraničných vecí Marco Rubio.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko rokuje o plyne z Azerbajdžanu na desať rokov

Slovenská vláda chce uzavrieť kontrakt s Azerbajdžanom na dodávky zemného plynu najmenej na desať rokov. Vicepremiér Tomáš Taraba to uviedol v rozhovore pre azerbajdžanskú agentúru Report.

Bratislava podľa neho hľadá diverzifikáciu energetických zdrojov a Azerbajdžan považuje za spoľahlivého partnera. Otvorenou otázkou však zostáva spôsob dopravy plynu do strednej Európy. Strany rokujú o tom, ktoré plynovody bude možné využiť a v akých objemoch sa budú dodávky realizovať.

Šéf spoločnosti SPP Martin Húska už skôr oznámil, že podnik hľadá nových dodávateľov po rozhodnutí Európskej únie postupne ukončiť dovoz ruského plynu v reakcii na vojnu na Ukrajine.

Rokovania prebiehajú s azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR. Azerbajdžan začal dodávať plyn na Slovensko už v roku 2024 v rámci pilotného kontraktu.

Európska únia plánuje úplne zastaviť dovoz ruského plynu do 1. novembra 2027. Slovensko pritom zostáva jednou z mála krajín EÚ, ktoré stále odoberajú ruskú ropu aj plyn. Ropa prúdi cez ropovod Družba, zatiaľ čo plyn prichádza na slovenské územie cez TurkStream mimo ukrajinského tranzitu.

(unian, bak)

Minúta  |  

USA opäť uvoľnili sankcie na ruskú ropu, chcú stabilizovať trh

Spojené štáty predĺžili o ďalších 30 dní výnimku zo sankcií na ruskú námornú ropu a ropné produkty. Minister financií Scott Bessent uviedol, že opatrenie má pomôcť energeticky zraniteľným krajinám, ktoré zasiahla vojna s Iránom a uzavretie Hormuzského prielivu.

Výnimka umožní dočasný nákup ruskej ropy uviaznutej v tankeroch bez porušenia amerických sankcií. Podľa zdrojov Reuters o krok požiadali chudobné štáty, ktoré sa pre konflikt nedokážu dostať k dodávkam z Perzského zálivu.

Bessent ešte minulý mesiac tvrdil, že Washington ďalšie predĺženie neplánuje. Teraz však argumentuje potrebou stabilizovať trh a zabezpečiť dodávky pre najohrozenejšie krajiny.

Demokratickí senátori Jeanne Shaheenová a Elizabeth Warrenová označili krok za „neospravedlniteľný dar“ pre Vladimira Putina. Tvrdia, že dodatočné príjmy z ropy pomáhajú financovať vojnu proti Ukrajine.

Po útokoch USA a Izraela na Irán ceny ropy prudko vzrástli a Washington začal časť obmedzení dočasne uvoľňovať, aby zmiernil napätie na svetových trhoch.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rosatom: Záporožská elektráreň sa blíži k bodu, z ktorého niet návratu

Situácia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny sa podľa šéfa ruskej štátnej spoločnosti Rosatom Alexeja Lichačova približuje k „bodu, z ktorého niet návratu“. Moskva tvrdí, že v oblasti pribúdajú ukrajinské útoky.

Ruské vedenie elektrárne oznámilo, že ukrajinské sily zaútočili na zariadenie už tretí deň po sebe. Podľa Lichačova musí Európa podniknúť kroky na zmiernenie napätia, keďže ide o „hru s ohňom“, ktorá ohrozuje najmä krajiny východnej Európy.

V elektrárni sa podľa Rosatomu nachádza približne 2,6 tisíca ton jadrového paliva. Hoci zariadenie momentálne nevyrába elektrinu, systémy musia zostať v prevádzke, aby sa palivo neprehrialo.

Najnovší útok dronmi podľa vedenia elektrárne nespôsobil zranenia ani škody. Pozorovatelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu však videli poškodenia po nedeľňajšom ostreľovaní transportnej dielne.

Záporožskú elektráreň obsadili ruské sily krátko po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šéf moldavskej televízie skončil po škandále na Eurovízii

Masové protesty po hlasovaní v súťaži Eurovízia viedli v Moldavsku k rezignácii generálneho riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a televízie Vlada Turcana. Pobúrenie vyvolalo rozhodnutie moldavskej poroty udeliť susednému Rumunsku iba tri body.

Stovky fanúšikov kritizovali výsledky na sociálnych sieťach. Televízni diváci totiž rumunskej reprezentantke Alexandre Capitanescuovej udelili maximálny počet bodov. Kritiku vyvolalo aj to, že porota nepridelila žiadne body Ukrajine.

Moldavská porota dala 12 bodov Poľsku a desať Izraelu. Víťazom súťaže sa stalo Bulharsko.

Turcanu na mimoriadnej tlačovej konferencii vyhlásil, že za hlasovanie nesie zodpovednosť ako šéf inštitúcie. Protesty podľa agentúry Reuters ukázali silný vplyv sociálnych sietí v jednej z najchudobnejších krajín Európy.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.