Preskočiť na obsah
  |  

Predseda Najvyššieho správneho súdu SR skončil vo funkcii

Historicky prvý predseda Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR Pavol Naď v pondelok skončil svoje pôsobenie vo funkcii. Jeho nástupca zatiaľ zvolený nie je. Vedenie súdu bude dočasne zabezpečovať jeho podpredseda Marián Trenčan.

Súdna rada na svojom rokovaní v apríli tohto roka nezvolila nového predsedu. „Žiaden z kandidátov na túto funkciu nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady,“ spresnila hovorkyňa súdu. Priblížila, že v opakovanej voľbe, ktorá sa bude konať 11. augusta tohto roka, sa o post uchádzajú dvaja noví kandidáti z radov sudcov NSS.

Dočasný šéf súdu Trenčan sa svojej funkcie podpredsedu ujal 12. októbra 2021, súd teda môže viesť až do 12. októbra 2026. „Ak by ani dovtedy nebol vybratý nový predseda, neodkladné úlohy predsedu súdu by vykonával v súlade so zákonom vekom najstarší,“ dodala hovorkyňa.

Naďa zvolili do funkcie v apríli 2021 členovia Súdnej rady SR. Následne ho za predsedu vymenovala vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová. Jeho funkčné obdobie sa začalo 18. mája 2021.

(tasr, max)

  |  

Moskva preverí použitie jadrových síl pre prípad agresie

Rusko v utorok začalo trojdňové jadrové cvičenia, ktoré budú zahŕňať odpálenia balistických a riadených striel. Cvičenia, na ktorých sa zúčastní 64-tisíc ľudí a 7 800 kusov vojenskej techniky, majú preveriť „prípravu a použitie jadrových síl v prípade agresie“.

Zúčastnia sa ruské raketové sily, Severná a Tichomorská flotila, diaľkové letectvo a jednotky z Leningradskej a Centrálnej vojenskej oblasti, spresnilo ministerstvo obrany.

Dovedna otestujú aj viac ako 200 raketových odpaľovacích zariadení, 140 lietadiel, 73 hladinových lodí a 13 ponoriek vrátane ôsmich strategických jadrových ponoriek.

Ministerstvo podotklo, že súčasťou bude aj výcvik používania ruských taktických jadrových zbraní rozmiestnených v Bielorusku.

(reuters, max)

  |  

Masové streľby v USA pokračujú, polícia rieši terorizmus aj nenávisť

Spojené štáty v uplynulých mesiacoch zasiahla séria smrteľných strelieb, ktoré úrady v niekoľkých prípadoch vyšetrujú aj ako možné teroristické činy alebo zločiny z nenávisti. Najnovšie podľa NZZ pri útoku na islamské centrum v kalifornskom San Diegu zahynuli traja ľudia.

Polícia našla aj dvoch podozrivých mladíkov mŕtvych v aute na parkovisku a predpokladá, že si vzali život. Keďže cieľom bola mešita a škola, vyšetrovanie smeruje aj k motívu nenávisti.

FBI zároveň preveruje marcovú streľbu na univerzite Old Dominion vo Virgínii ako možný teroristický čin. Útočník tam zabil jedného človeka a ďalších dvoch zranil, pričom následne zomrel aj on sám. Podľa šéfa FBI Kasha Patela pomohli tragédii zabrániť študenti, ktorí zasiahli ešte pred príchodom polície.

K ďalším incidentom patrila streľba pri dome speváčky Rihanny v Los Angeles, masová streľba v bare v texaskom Austine či útok počas hokejového zápasu na Rhode Islande. V jednom z najvýraznejších prípadov americký súd vôbec po prvý raz uznal rodiča školského strelca vinným z vraždy druhého stupňa.

Otec tínedžera z Georgie podľa obžaloby vedel, že jeho syn predstavuje nebezpečenstvo, no napriek tomu mu umožnil prístup k zbrani.

(max)

  |  

Magyar zamieril na návštevu Poľska, chce obnoviť vzťahy s EÚ

Maďarský premiér Péter Magyar začal dvojdňovú návštevu Poľska, svoju prvú zahraničnú cestu od nástupu do funkcie. Symbolická návšteva má podľa poľských predstaviteľov otvoriť novú kapitolu vo vzťahoch Budapešti s Európskou úniou aj Varšavou.

Magyar sa stretne s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorý po nástupe k moci v roku 2023 obnovil vzťahy s Bruselom a odblokoval miliardy eur zadržané pre spory o právny štát. Podobný cieľ má aj nová maďarská vláda po aprílovej porážke Viktora Orbána.

Vzťahy medzi Poľskom a Maďarskom sa v uplynulých rokoch zhoršili pre Orbánov postoj k Ukrajine a úzke kontakty s Ruskom. Varšava teraz hovorí o návrate k „najlepším tradíciám“ bilaterálnych vzťahov.

Jednou z hlavných tém rokovaní bude energetika. Magyar chce ukončiť závislosť Maďarska od ruskej energie do roku 2035. Poľsko plánuje Budapešti ponúknuť prístup k americkému LNG cez nový terminál v Gdansku.

(reuters, bak)

  |  

Nemecká rozviedka: Irán verbuje ľudí na prípadné útoky v Európe

Irán by po skončení vojny s Izraelom a so Spojenými štátmi mohol aktivizovať svoje spravodajské a teroristické operácie v Európe. Uviedla to nemecká kontrarozviedka, podľa ktorej môžu byť terčom židovské a izraelské inštitúcie, iránski disidenti aj ďalší odporcovia režimu.

Spolkový úrad na ochranu ústavy oznámil, že vyšetruje prípady osôb žijúcich v Nemecku, ktoré odcestovali do Iránu na vojenský výcvik alebo sa „dali do služieb“ tamojších úradov. Podľa tajnej služby je Teherán pripravený využívať metódy štátneho terorizmu – od vyhrážok a sledovania až po prípravu útokov.

Zdroje Euractivu hovoria o desiatkach ľudí, ktorí odišli z Nemecka do Iránu a následne pracovali pre režim. Medzi nimi sú aj dvaja muži z Hamburgu vystupujúci v propagandistickom videu milície Basídž so samopalmi v rukách.

Nemecké úrady zároveň upozornili na skupinu HAYI, ktorá podľa nich od marca 2026 verbuje cez Telegram a Snapchat mladých ľudí či drobných kriminálnikov na lacné útoky proti synagógam, školám a komunitným centrám v Európe.

(euractiv, bak)

  |  

Trumpov diplomat pomohol poľskému exministrovi uniknúť do USA

Námestník amerického ministra zahraničných vecí Christopher Landau podľa zdrojov Reuters pomohol vybaviť víza pre bývalého poľského ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra, ktorý čelí trestnému stíhaniu v Poľsku. Politik následne odišiel z Maďarska do Spojených štátov.

Varšava chce Ziobra stíhať pre 26 obvinení súvisiacich najmä s údajným zneužívaním peňazí z fondu pre obete trestných činov počas vlády konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť. Exminister obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovanú kampaň.

Maďarský premiér Viktor Orbán mu udelil azyl ešte v januári. Po víťazstve proeurópskeho politika Pétera Magyara vo voľbách však Poľsko očakávalo jeho vydanie.

Podľa Reuters Landau označil prípad za otázku národnej bezpečnosti a nariadil americkému veľvyslanectvu v Budapešti vydať Ziobrovi víza. Reuters nezistil, či bol do rozhodnutia zapojený prezident Donald Trump alebo minister zahraničných vecí Marco Rubio.

(reuters, bak)