Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dron z Iraku zasiahol priestor jadrovej elektrárne v SAE

Spojené arabské emiráty oznámili, že za posledných 48 hodín čelili šiestim dronovým útokom smerujúcim z Iraku. Jeden z bezpilotných prostriedkov v nedeľu zasiahol elektrický generátor v blízkosti jadrovej elektrárne Barakah, ktorá je prvou komerčnou jadrovou elektrárňou v arabskom svete.

Ministerstvo obrany SAE tvrdí, že protivzdušná obrana zachytila všetky drony okrem jedného. Tri z nich mali podľa emirátskych úradov smerovať priamo na elektráreň Barakah. Po zásahu úrady zdôraznili, že nedošlo k úniku rádioaktívneho materiálu a zariadenie zostáva bezpečné.

Abú Zabí označilo útoky za teroristické a vyhlásilo, že si vyhradzuje právo reagovať. V Iraku pritom pôsobia silné proiránske milície, ktoré sa už v minulosti hlásili k útokom na ciele v regióne.

Napriek prímeriu po konflikte okolo Iránu pokračujú útoky dronmi aj na ďalšie krajiny Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie a Kuvajtu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Suja z Republiky sa postavil pred súd, vinu v kauze cestárov odmieta

Na Okresnom súde v Banskej Bystrici pokračuje proces s podpredsedom hnutia Republika Miroslavom Sujom, ktorého obžaloba viní z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Prípad sa týka obdobia jeho pôsobenia v krajskej spoločnosti Banskobystrická regionálna správa ciest, kde malo dôjsť k nevýhodnému odpredaju cestárskej techniky za symbolické jedno euro.

Súd v utorok vypočul ďalších svedkov. Suja vinu odmieta a tvrdí, že obžaloba je skutkovo aj právne nepodložená. Zároveň poukazuje na údajné procesné pochybenia počas vyšetrovania.

Okresný súd už v minulosti vydal trestný rozkaz, ktorým politika uznal za vinného. Uložil mu peňažný trest 3-tisíc eur a povinnosť nahradiť škodu Banskobystrickému samosprávnemu kraju.

Keďže Suja podal odpor proti trestnému rozkazu, prípad sa teraz prerokúva na riadnom hlavnom pojednávaní.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump bol hodinu od útoku na Irán, rozkaz napokon odložil

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty môžu opäť zaútočiť na Irán, ak sa nepodarí dosiahnuť novú dohodu o ukončení konfliktu. Podľa jeho slov bol len hodinu od rozhodnutia spustiť ďalší úder, no napokon ho odložil po tom, čo Teherán predložil nový mierový návrh.

Trump novinárom v Bielom dome povedal, že Irán „prosí o dohodu“, zároveň však varoval, že nové americké útoky môžu prísť už v priebehu niekoľkých dní. Zdôraznil, že USA nemôžu dovoliť, aby Irán získal jadrovú zbraň.

Iránske médiá medzitým informovali, že Teherán navrhuje ukončenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu, stiahnutie amerických síl z oblastí blízko Iránu či vyplatenie reparácií za škody spôsobené vojnou. Irán zároveň požaduje zrušenie sankcií a uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kyjev schválil prvú domácu navádzanú leteckú bombu

Ukrajina dokončila vývoj prvej domácej kĺzavej bomby, ktorá prešla všetkými potrebnými testami a je pripravená na bojové nasadenie. Na projekte pracovala spoločnosť zapojená do obranného technologického programu Brave1, ktorý podporuje vývoj domácich vojenských technológií.

Kĺzavá alebo navádzaná letecká bomba je munícia vybavená navádzacím a aerodynamickým systémom, ktorý výrazne zvyšuje presnosť zásahu. Hlavnou výhodou takýchto zbraní je podľa ministerstva obrany Ukrajiny možnosť vypustenia desiatky kilometrov od cieľa, mimo dosahu protivzdušnej obrany.

Ukrajinská bomba vznikla ako domáca alternatíva k západným systémom GBU či ruským bombám KAB vybaveným navádzacou súpravou UMPK. Podľa programu Brave1 nejde o kópiu zahraničných riešení, ale o vlastnú konštrukciu vytvorenú ukrajinskými inžiniermi počas 17-mesačného vývoja.

Zbraň nesie 250-kilogramovú hlavicu a je určená na útoky proti opevneniam, veliteľským stanoviskám a ďalším cieľom za frontovou líniou. Ministerstvo obrany už prevzalo prvú experimentálnu sériu a piloti nacvičujú bojové scenáre.

Minister obrany Mychajlo Fedorov podotkol, že Ukrajina sa snaží prejsť od dovozu jednotlivých riešení k výrobe vlastných high-tech zbraní, ktoré majú zvýšiť technologickú prevahu na bojisku. Bojové nasadenie systému očakávajú čoskoro.

(max)

Minúta  |  

Remišová spochybňuje reklamnú kampaň ministerstva investícií

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová kritizuje komunikačnú kampaň ministerstva investícií za takmer 300-tisíc eur, ktorá má propagovať projekty digitálnej komunikácie so štátom financované z eurofondov. Namieta, že viaceré z týchto projektov neboli zrealizované.

Remišová uviedla, že projekty sa mali týkať zlepšenia komunikácie občanov so štátom pri situáciách, ako je zmena trvalého pobytu, predaj auta či hľadanie práce. Tvrdí, že výsledkom sú len reklamné videá za bezmála 287-tisíc eur. Dodala, že sa chce obrátiť aj na Európsku komisiu. Podľa nej majú byť výstupom zákazky štyri 30-sekundové spoty. Ministerstvo v reakcii poskytlo jedno video propagujúce e-prihlášky.

Opozícia kritizuje aj spôsob zadania zákazky. Rezort podľa Remišovej najskôr objednal kreatívny koncept za takmer 128-tisíc eur a následne uzavrel ďalšiu zmluvu za niečo viac ako 158-tisíc eur na produkciu spotov. Produkciu má zabezpečovať firma pôsobiaca na trhu približne rok.

Kritiku podporil aj predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš, ktorý naznačil možnú súvislosť kampane s kandidatúrou ministra Samuela Migaľa (nominant Smeru na predsedu Prešovského samosprávneho kraja).

Ministerstvo investícií odmietlo výhrady opozície a podotklo, že komunikačné aktivity sú povinnou súčasťou eurofondových projektov. Podľa Migaľa by Slovensko bez propagácie mohlo o časť prostriedkov prísť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Minister Smotrič hovorí o zatykači ICC a hrozí Palestínčanom

Izraelský pravicový minister financií Becalel Smotrič potvrdil, že ho informovali o údajnej tajnej žiadosti prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) o vydanie zatykača na jeho osobu. V reakcii vyhlásil, že Izrael povedie „vojnu“ proti Palestínskej samospráve.

Minister zároveň oznámil, že nariadil evakuáciu palestínskej beduínskej dediny Chán al-Ahmar na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa jeho slov ide o súčasť opatrení proti Palestínskej samospráve, ktorú obvinil z podpory medzinárodných právnych krokov proti Izraelu v súvislosti s vojnou v Gaze.

Kancelária prokurátora ICC sa k tvrdeniam nevyjadrila a pripomenula dôvernosť procesov súdu. Smotrič neprezradil, kto ho o údajnej žiadosti informoval, ani aké dôvody mala prokuratúra uviesť. Izrael jurisdikciu ICC neuznáva.

Smotrič označil ICC za „antisemitský“ a odmietol to ako „pokrytecké diktáty zaujatých orgánov“. Vyhlásil tiež, že bude pokračovať v podpore rozširovania židovských osád na Západnom brehu Jordánu.

ICC vlani vydal zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, bývalého ministra obrany Joava Gallanta a vodcu Hamasu Ibrahima al-Masriho pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v konflikte v Gaze. USA následne uvalili sankcie na sudcov a prokurátorov ICC zapojených do vyšetrovania situácie v Palestíne.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.