Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stíhačka NATO zostrelila nad Estónskom ukrajinský dron

Rumunská stíhačka F-16 v rámci misie NATO zostrelila nad Estónskom dron, ktorý narušil vzdušný priestor krajiny. Podľa estónskeho ministra obrany Hanna Pevkura išlo pravdepodobne o ukrajinský bezpilotný stroj smerujúci na ruské ciele. Incident sa odohral krátko po poludní a trosky dopadli na pole pri obci Kablaküla bez zranení či väčších škôd, informuje Echo24.

Dron mal do Estónska preniknúť z Lotyšska, kde podobný incident spôsobil minulý týždeň politickú krízu a pád vlády. Estónsko následne komunikovalo s ukrajinskou stranou, pričom ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov sa za incident ospravedlnil.

V susednom Lotyšsku zároveň ďalší poplach spôsobil dočasné zastavenie vlakov, prerušenie skúšok na školách aj uzavretie niektorých obchodov.

NATO potvrdilo zásah rumunskej stíhačky a zdôraznilo pripravenosť reagovať na možné vzdušné hrozby. Incidenty podľa estónskych predstaviteľov súvisia s intenzívnejšími ukrajinskými dronovými útokmi proti Rusku.

(mja)

Minúta  |  

Koalícia čelí kritike PS za návrh o posudzovaní názvov ulíc

Opozičné hnutie PS kritizuje návrh ministerstva vnútra, ktorý mení pravidlá pri posudzovaní názvov ulíc a verejných priestranstiev spojených s osobnosťami totalitných režimov. Podľa novely už nemá mať rozhodujúce slovo výlučne Ústav pamäti národa (ÚPN), ale nová komisia pod ministerstvom vnútra, v ktorej budú zastúpené aj rezort kultúry či Historický ústav SAV.

Poslanec PS Ondrej Prostredník tvrdí, že vláda sa snaží relativizovať zodpovednosť predstaviteľov komunistického režimu a zľahčovať škody spôsobené totalitou.

Kritizoval aj argument ministerstva, podľa ktorého mnohí vstupovali do komunistickej strany len preto, aby mohli vykonávať svoje povolanie.

Ministerstvo vnútra argumentuje, že nový systém umožní hodnotiť osobnosti komplexnejšie, teda aj z pohľadu ich prínosu pre vedu, kultúru či protifašistický odboj. ÚPN upozornil, že novela nemení samotné kritériá posudzovania, ale iba inštitúciu, ktorá bude vydávať záväzné stanovisko.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Fico hľadal inšpiráciu vo Viedni, chce viac nájomných bytov

Premiér Robert Fico po návšteve Viedne oznámil, že Slovensko chce výraznejšie rozvíjať výstavbu nájomných bytov podľa rakúskeho modelu. Po rokovaní s primátorom Viedne Michaelom Ludwigom zdôraznil, že Slovensku dnes chýba rozsiahly fond dostupného bývania najmä preto, že v 90. rokoch došlo k privatizácii väčšiny bytového fondu.

Fico pripomenul, že štát dlhodobo podporuje nájomné bývanie cez Štátny fond rozvoja bývania a dotácie, no verejné financie podľa neho nestačia na masívnu výstavbu.

Vláda preto pripravuje model, ktorý má do projektov zapojiť aj súkromný kapitál. Slovensko už podľa premiéra spolupracuje s prvými piatimi veľkými investormi vrátane rakúskych spoločností.

Rakúsko označil za výnimočný príklad, keďže vo Viedni funguje viac než 220-tisíc mestských nájomných bytov a krajina má desaťročia skúseností s podporovaným bývaním. Fico zároveň avizoval ďalšie odovzdávanie nájomných bytov v Žiline.

(mja)

Minúta  |  

Americký generál: stiahnutie 5-tisíc vojakov neoslabí Európu

Najvyšší veliteľ NATO v Európe Alexus Grynkewich vyhlásil, že plánované stiahnutie jednej americkej obrnenej brigády, teda približne 5-tisíc vojakov, z Európy neoslabí obranné plány Aliancie. Povedal to po rokovaní s náčelníkmi generálnych štábov členských krajín NATO v Bruseli.

Podľa Grynkewicha európske štáty a Kanada postupne preberajú väčšiu zodpovednosť za konvenčnú obranu kontinentu.

Spojené štáty sa chcú viac sústrediť na poskytovanie špecializovaných kapacít, ktoré spojenci zatiaľ nedokážu plnohodnotne zabezpečiť.

Americká vojenská prítomnosť v Európe sa podľa neho bude meniť postupne počas niekoľkých rokov. Zdôraznil však, že nejde o oslabenie podpory NATO zo strany Washingtonu, ale o prispôsobenie síl novým strategickým podmienkam.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskva tvrdí, že Ukrajina plánuje útoky z krajín Aliancie

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia obvinil Ukrajinu z plánovania dronových útokov z územia Lotyšska a ďalších pobaltských štátov. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN zároveň varoval, že členstvo v NATO tieto krajiny pred prípadnou odvetou Ruska neochráni.

Nebenzia tvrdil, že Kyjev už presunul ukrajinské dronové jednotky do Lotyšska. Konkrétne dôkazy však nepredložil. Lotyšská veľvyslankyňa pri OSN Sanita Pavluta-Deslandesová obvinenia okamžite odmietla a označila ich za „čistú fikciu“.

Ostrá bola aj reakcia Spojených štátov. Zástupkyňa amerického veľvyslanca pri OSN Tammy Bruceová upozornila, že Bezpečnostná rada OSN nie je miestom na vyhrážky voči členským štátom.

Zároveň zdôraznila, že Washington zostáva pevne oddaný všetkým záväzkom voči NATO.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Výnimka na ruskú ropu odhalila spory medzi krajinami G7

Krajiny skupiny G7 nemajú jednotný postoj k sankciám voči Rusku. Potvrdil to eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis, ktorý kritizoval rozhodnutie Spojených štátov predĺžiť výnimku umožňujúcu nákup ruskej ropy prepravovanej tankermi.

Americký minister financií Scott Bessent výnimku predĺžil o ďalších 30 dní. Washington tým reagoval na obavy z nedostatku ropy a rastu cien po uzavretí Hormuzského prielivu Iránom. Viaceré krajiny podľa Reuters žiadali USA, aby opatrenie zachovali a zmiernili tak tlak na svetové energetické trhy.

Dombrovskis pripustil, že G7 síce funguje ako platforma blízkych spojencov, no v niektorých otázkach sa jej členovia nezhodnú. Predĺženie výnimky označil za jeden z takýchto sporov.

Ministri financií krajín G7 a ďalších partnerských štátov sa v Paríži venovali aj globálnej ekonomickej nerovnováhe či potrebe užšej medzinárodnej spolupráce v čoraz napätejšom geopolitickom prostredí.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.