Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko chce viac čínskych investícií aj priamu linku do Pekingu

Premiér Robert Fico (Smer) prijal v Bratislave prvého podpredsedu čínskeho parlamentu Li Chung-čunga, pričom hlavnou témou rokovania bolo posilňovanie slovensko-čínskych vzťahov a rozvoj ekonomickej spolupráce.

Fico zdôraznil záujem Slovenska o pragmatické partnerstvo, investície a projekty verejno-súkromnej spolupráce s konkrétnymi výsledkami pre ekonomiku.

Premiér pripomenul dve veľké čínske investície na Slovensku – baterkáreň InoBat/Gotion v Šuranoch a projekt Volvo/Geely pri Košiciach, ktoré majú vytvoriť tisíce pracovných miest. Obe krajiny zároveň pokračujú v rozvíjaní strategického partnerstva potvrdeného počas Ficovej návštevy Pekingu v roku 2024.

Fico ocenil aj predĺženie bezvízového styku pre Slovákov cestujúcich do Číny do konca roka 2026. Hovorilo sa tiež o možnosti priameho leteckého spojenia Bratislavy s Pekingom či otvorení kultúrnych centier v oboch krajinách. Premiér zároveň deklaroval záujem o návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na Slovensku.

(tasr, mja)

  |  

Vance: USA a Irán dosiahli pokrok, nechcú obnovenie vojny

Viceprezident USA JD Vance vyhlásil, že rokovania medzi Washingtonom a Teheránom priniesli výrazný posun a ani jedna strana si neželá obnovenie vojenského konfliktu. Podľa neho Irán prejavuje záujem uzavrieť dohodu, pričom hlavným cieľom Spojených štátov zostáva zabrániť Teheránu v získaní jadrovej zbrane.

Vance upozornil, že prípadné jadrové vyzbrojenie Iránu by mohlo vyvolať nebezpečné preteky v zbrojení v regióne Perzského zálivu aj vo svete. Washington preto podľa neho presadzuje mechanizmus, ktorý by Iránu dlhodobo znemožnil obnoviť jadrový program vojenského charakteru.

Americký prezident Donald Trump zároveň čelí tlaku na dosiahnutie dohody, ktorá by viedla k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu, kľúčovej trasy pre globálne dodávky ropy.

Trump v minulosti opakovane naznačil, že ak rokovania zlyhajú, USA môžu obnoviť vojenské údery proti Iránu. Vance zároveň odmietol, že by USA aktuálne plánovali presun iránskeho obohateného uránu do Ruska.

(reuters, mja)

  |  

Stíhačka NATO zostrelila nad Estónskom ukrajinský dron

Rumunská stíhačka F-16 v rámci misie NATO zostrelila nad Estónskom dron, ktorý narušil vzdušný priestor krajiny. Podľa estónskeho ministra obrany Hanna Pevkura išlo pravdepodobne o ukrajinský bezpilotný stroj smerujúci na ruské ciele. Incident sa odohral krátko po poludní a trosky dopadli na pole pri obci Kablaküla bez zranení či väčších škôd, informuje Echo24.

Dron mal do Estónska preniknúť z Lotyšska, kde podobný incident spôsobil minulý týždeň politickú krízu a pád vlády. Estónsko následne komunikovalo s ukrajinskou stranou, pričom ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov sa za incident ospravedlnil.

V susednom Lotyšsku zároveň ďalší poplach spôsobil dočasné zastavenie vlakov, prerušenie skúšok na školách aj uzavretie niektorých obchodov.

NATO potvrdilo zásah rumunskej stíhačky a zdôraznilo pripravenosť reagovať na možné vzdušné hrozby. Incidenty podľa estónskych predstaviteľov súvisia s intenzívnejšími ukrajinskými dronovými útokmi proti Rusku.

(mja)

  |  

Koalícia čelí kritike PS za návrh o posudzovaní názvov ulíc

Opozičné hnutie PS kritizuje návrh ministerstva vnútra, ktorý mení pravidlá pri posudzovaní názvov ulíc a verejných priestranstiev spojených s osobnosťami totalitných režimov. Podľa novely už nemá mať rozhodujúce slovo výlučne Ústav pamäti národa (ÚPN), ale nová komisia pod ministerstvom vnútra, v ktorej budú zastúpené aj rezort kultúry či Historický ústav SAV.

Poslanec PS Ondrej Prostredník tvrdí, že vláda sa snaží relativizovať zodpovednosť predstaviteľov komunistického režimu a zľahčovať škody spôsobené totalitou.

Kritizoval aj argument ministerstva, podľa ktorého mnohí vstupovali do komunistickej strany len preto, aby mohli vykonávať svoje povolanie.

Ministerstvo vnútra argumentuje, že nový systém umožní hodnotiť osobnosti komplexnejšie, teda aj z pohľadu ich prínosu pre vedu, kultúru či protifašistický odboj. ÚPN upozornil, že novela nemení samotné kritériá posudzovania, ale iba inštitúciu, ktorá bude vydávať záväzné stanovisko.

(tasr, mja)

  |  

Fico hľadal inšpiráciu vo Viedni, chce viac nájomných bytov

Premiér Robert Fico po návšteve Viedne oznámil, že Slovensko chce výraznejšie rozvíjať výstavbu nájomných bytov podľa rakúskeho modelu. Po rokovaní s primátorom Viedne Michaelom Ludwigom zdôraznil, že Slovensku dnes chýba rozsiahly fond dostupného bývania najmä preto, že v 90. rokoch došlo k privatizácii väčšiny bytového fondu.

Fico pripomenul, že štát dlhodobo podporuje nájomné bývanie cez Štátny fond rozvoja bývania a dotácie, no verejné financie podľa neho nestačia na masívnu výstavbu.

Vláda preto pripravuje model, ktorý má do projektov zapojiť aj súkromný kapitál. Slovensko už podľa premiéra spolupracuje s prvými piatimi veľkými investormi vrátane rakúskych spoločností.

Rakúsko označil za výnimočný príklad, keďže vo Viedni funguje viac než 220-tisíc mestských nájomných bytov a krajina má desaťročia skúseností s podporovaným bývaním. Fico zároveň avizoval ďalšie odovzdávanie nájomných bytov v Žiline.

(mja)

  |  

Americký generál: stiahnutie 5-tisíc vojakov neoslabí Európu

Najvyšší veliteľ NATO v Európe Alexus Grynkewich vyhlásil, že plánované stiahnutie jednej americkej obrnenej brigády, teda približne 5-tisíc vojakov, z Európy neoslabí obranné plány Aliancie. Povedal to po rokovaní s náčelníkmi generálnych štábov členských krajín NATO v Bruseli.

Podľa Grynkewicha európske štáty a Kanada postupne preberajú väčšiu zodpovednosť za konvenčnú obranu kontinentu.

Spojené štáty sa chcú viac sústrediť na poskytovanie špecializovaných kapacít, ktoré spojenci zatiaľ nedokážu plnohodnotne zabezpečiť.

Americká vojenská prítomnosť v Európe sa podľa neho bude meniť postupne počas niekoľkých rokov. Zdôraznil však, že nejde o oslabenie podpory NATO zo strany Washingtonu, ale o prispôsobenie síl novým strategickým podmienkam.

(reuters, mja)