Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA mohli pri útoku na školu v Iráne použiť zastarané údaje

Vyšetrovanie amerického útoku na dievčenskú školu v iránskom meste Mináb sa podľa velenia americkej armády blíži ku koncu. Veliteľ Centrálneho velenia USA admirál Brad Cooper v Kongrese povedal, že prípad je mimoriadne zložitý, pretože škola sa nachádzala priamo v areáli aktívnej základne iránskych Revolučných gárd určenej pre riadené strely.

Predbežné interné vyšetrovanie americkej armády naznačilo pravdepodobnú zodpovednosť Spojených štátov za útok. Americkí plánovači útoku mohli pracovať so zastaranými spravodajskými informáciami.

Incident sa odohral 28. februára, v prvý deň konfliktu. Podľa iránskych úradov pri útoku zahynulo viac než 175 detí a učiteľov. Pentagón oficiálne zatiaľ nepriznal zodpovednosť a vyšetrovanie medzičasom rozšíril.

Kongresman Adam Smith pripomenul, že Pentagón v minulosti pri chybných zásahoch zodpovednosť priznával ešte pred uzavretím vyšetrovania.

Cooper však tvrdí, že tento prípad je odlišný. Podľa neho sa škola nachádzala vedľa objektov Revolučných gárd a americká armáda nikdy úmyselne neútočí na civilistov. Dodal, že ozbrojené sily USA postupujú striktne podľa vojnového práva.

Irán obvinenia americkej strany odmieta. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí označil tvrdenia Washingtonu za „nepodloženú manipuláciu“ a vyhlásil, že útok na školu počas vyučovania predstavuje vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vojnový zločin.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ by na rokovania s Putinom mohla vyslať Merkelovú

Európska únia zvažuje obnovenie priamej komunikácie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a diskutuje aj o tom, kto by mohol zastupovať blok v prípadných rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, informuje Financial Times.

Podľa informácií denníka medzi možnými kandidátmi figurujú bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi či nemecká exkancelárka Angela Merkelová. Budúci týždeň budú o tom zrejme rokovať ministri zahraničných vecí členských štátov na Cypre.

Brusel po ruskej invázii v roku 2022 prerušil väčšinu formálnych kontaktov s Moskvou. Spojené štáty aj Ukrajina však podporujú väčšie zapojenie Európy do mierových rokovaní s Moskvou.

Kyjev by podľa zdrojov uprednostnil osobnosť formátu Maria Draghiho alebo súčasného významného európskeho lídra. Merkelová naznačila, že vhodnejší by bol aktívny politik, keďže Putin podľa nej berie vážne najmä súčasných štátnikov.

V Európskej únii však nepanuje zhoda. Niektoré členské štáty sa obávajú, že debata o rokovaniach s Moskvou môže ešte viac odhaliť rozdielne postoje členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine.

(mja)

Minúta  |  

USA len odložili presun vojakov do Poľska, upokojuje Vance

Spojené štáty zatiaľ nepresunú do Poľska plánovaných štyritisíc vojakov. Viceprezident JD Vance vyhlásil, že nasadenie iba odložili, ale nezrušili ho. Odmietol tvrdenia, že Washington začína sťahovať svoje jednotky z Európy.

Informácie o možnom zrušení presunu amerických síl vyvolali kritiku časti amerických zákonodarcov, ktorí sa obávajú, že prezident Donald Trump oslabuje bezpečnostné záväzky voči európskym spojencom.

Vance na brífingu v Bielom dome povedal, že Spojené štáty chcú, aby Európa prevzala väčšiu časť zodpovednosti za spoločnú obranu v rámci NATO. Zdôraznil však, že nejde o úplné stiahnutie amerických vojakov z kontinentu.

Podľa neho Washington iba presúva niektoré zdroje tak, aby lepšie zodpovedali bezpečnostným prioritám USA. Trumpova administratíva už dlhšie avizuje revíziu vojenskej prítomnosti v Európe a tlačí na členské štáty NATO, aby zvýšili svoje obranné výdavky.

Pentagón potvrdil, že ide o dočasné odloženie rotácie jednotiek. Hovorca ministerstva obrany Sean Parnell uviedol, že počet brigádnych bojových tímov v Európe sa zníži zo štyroch na tri. O konečnom rozmiestnení amerických síl rozhodne ďalšia analýza strategických potrieb Spojených štátov aj schopnosti európskych spojencov podieľať sa na obrane regiónu.

Americký minister obrany Pete Hegseth zároveň ubezpečil poľskú vládu, že Washington chce zachovať silnú vojenskú prítomnosť v Poľsku aj v budúcnosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Europarlament podporil dohodu s USA, clá majú klesnúť

Európska únia je o krok bližšie k zavedeniu obchodnej dohody so Spojenými štátmi, ktorá má zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu ciel zo strany Washingtonu.

Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli predbežnú dohodu na legislatíve, ktorá umožní zrušiť dovozné clá na americké priemyselné výrobky a rozšíriť prístup amerických poľnohospodárskych a rybárskych produktov na európsky trh.

Ide o súčasť rámcovej dohody uzavretej vlani v júli na golfovom rezorte Turnberry v Škótsku počas rokovaní s prezidentom Donaldom Trumpom. Výmenou Spojené štáty ponechajú clá na väčšinu európskeho exportu na úrovni 15 percent.

Súčasťou kompromisu sú aj poistky pre prípad, že by Washington svoje záväzky nedodržal. Únia bude môcť obchodné úľavy pozastaviť a platnosť dohody automaticky uplynie na konci roka 2029, ak ju členské štáty neobnovia novou legislatívou.

Americký prezident Donald Trump opakovane hrozil zvýšením ciel na európske automobily až na 25 percent, ak Brusel nesplní podmienky dohody do 4. júla.

Konečné hlasovanie v Európskom parlamente sa očakáva v polovici júna.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Putinov vyjednávač naznačil možné investície Ruska s USA a Čínou

Rusko zvažuje spoločné projekty so Spojenými štátmi aj Čínou. Vyhlásil to šéf Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitrijev, ktorý patrí medzi kľúčové postavy rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom.

Podľa ruských štátnych médií sa diskutuje aj o projektoch, na ktorých by sa mohli podieľať zároveň Rusko, Čína aj USA.

Vyjadrenie prichádza v kontexte zvýšenej diplomatickej aktivity medzi veľmocami. Ruský prezident Vladimir Putin sa má v Pekingu stretnúť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom len niekoľko dní po jeho rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Dmitrijev bližšie nešpecifikoval, o aké projekty by mohlo ísť. Naznačil však pokračovanie snahy Moskvy hľadať ekonomické a investičné partnerstvá aj napriek napätým vzťahom so Západom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA zverejnili počet strát vojenských lietadiel vo vojne s Iránom

Americký Kongres zverejnil zoznam 42 vojenských lietadiel USA, ktoré boli počas vojny proti Iránu poškodené, zničené alebo stratené. Podľa údajov Pentagónu, CENTCOM-u a médií dosahujú škody približne 2,6 miliardy dolárov, informuje Business Insider.

Konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom sa začal koncom februára pod názvom Operácia Epic Fury. Zahŕňal rozsiahle letecké, raketové aj námorné operácie v regióne Blízkeho východu. Hoci sa boje počas aprílového prímeria čiastočne utlmili, situácia zostáva nestabilná.

Medzi najcennejšie poškodené stroje patrí prieskumné lietadlo E-3 Sentry v Saudskej Arábii. Straty zahŕňajú aj modernú stíhačku F-35A, viacero F-15E Strike Eagle, tankovacie lietadlá KC-135 či desiatky dronov MQ-9 Reaper.

Kongres zároveň upozornil, že zoznam nemusí byť úplný. Pentagon medzičasom zvýšil odhad celkových nákladov vojny už na 29 miliárd dolárov, pričom veľká časť súvisí s opravami a náhradou techniky.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.